Trnávka (, ) je malá obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda.
Dejiny Prvý raz sa jej meno písomne spomína v podobe Tarnuk roku 1275, kedy uhorský kráľ Ladislav IV. daroval, v tom čase ešte neosídlené územie dnešnej obce deťom Andrása Olgyayho, Petrovi a Wolfgangovi za služby, ktoré ich otec vykonal korune. Ďalšie zmienky sú z rokov 1345 a 1355. Podoby mena obce: Tarnok, Tárnok, Csallóköztárnok, Trnávka na Ostrove a Trnávka. V písomnosti z roku 1349 sa obec spomína už ako osídlená. V rokoch 1553-1787 je obec vedená v portálnom súpise ako majetok staro-budínskych mníšok, a to až do doby, kým tento ženský rád nebol cisárom Jozefom II. rozpustený. Roku 1787 Trnávka prechádza do držby kráľovskej pokladnice. Neskôr tu získali majetky aj rôzne šľachtické rody. Medzi známejšie patria: Esterháziovci, Zičiovci, Baldáčiovci, Baťánovci a začiatkom 20. storočia grófska vetva rodu Pongrác. Majetky tu však mali aj príslušníci drobnej šľachty (Kont, Tóth, Tárnoki, Németi atď.). V revolučných rokoch 1848-1849 sa v chotári obce utáborili povstalecké vojská.
Škola Dnes v obci škola neexistuje, avšak písomnosti zaznamenávajú, že už roku 1873 na území tejto malej obce bola postavená prvá vzdelávacia inštitúcia pod názvom Rímskokatolícka cirkevná ľudová škola. V 30. rokoch 20. storočia sa škola stala dvojjazyčnou - vyučovalo sa maďarsky aj slovensky. Roku 1981 sa základná škola v Trnávke zrušila. V obci dodnes úspešne pracuje materská škola.
Požiarny zbor Časté požiare, ktoré niekoľkokrát vyčíňali v tejto obci (záznamy o požiaroch z rokov 1869, 1871, 1883, 1886 atď.) si vynútili založenie spoločnej požiarnej ochrany obyvateľstva. K založenia požiarneho zboru došlo roku 1880. Tento požiarny zbor fungoval ešte spoločne s požiarnym zborom v susednej obci Rohovce. Spolupráca susedných obcí trvala zhruba dva roky, potom sa požiarníci z Trnávky osoamostatnili a vytvorili vlastnú protipožiarnú ochranu. Prvým veliteľom požiarníkov v trnávke sa stal Mester Márk.
Obyvateľstvo Národnostné zloženie
Podľa sčítania obyvateľov v roku 1991 mala obec celkovo 395 obyvateľov, z toho 340 hlásiacej sa maďarskej národnosti, 55 k slovenskej. Podľa sčítania obyvateľov v roku 2001 mala obec celkovo 428 obyvateľov, z toho hlásiacich sa k maďarskej národnosti 348, k slovenskej 72, k inej 1 občan a neznámej národnosti je 7 obyvateľov.
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Rímskokatolícka kaplnka Ružencovej Panny Márie, jednoloďová neskoroklasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1848-1850. Stavbu realizoval murársky majster Neshleba z Jelky. Prvý zvon do tejto kaplnky venovala roku 1849 kňažná Žofia Lichtensteinová. Roku 1902 dali ku kaplnke pristavať vežu. Stavbu finančne zastrešil Antal Németh a jeho manželka Júlia. V interiéri sa nachádza oltár so sochou Kráľovnej Ruženca z roku 1875. Fasády kaplnky sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená lizénovými rámami, v hornej časti pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou. Socha Svätej Trojice z roku 1863. Sochu nechala postaviť obec. Stojí na rázcestí medzi obcami Báč a Rohovce. Drevený kríž z roku 1903. Postaviť ho dal pán Vendel Szalay. Drevený kríž z roku 1908. Postaviť ho dal Alajos Németh v chotári smerom na obec Veľká Paka. Pamätník hrdinov na počesť obetí Prvej svetovej vojny z roku 1921. Postaviť ju dal Rímskokatolícky mládežnícky spolok. Veľký kríž roku 1936. Postaviť ho dal pán Imrich Németh a jeho pani na miestonom cintoríne.
Tradičné ľudové zvyky V obci sa okrem už typických zvykov, ktoré sa zachovali celkovo na Žitnom ostrove, objavujú aj ojedinelé ľudové zvyky ako napríklad plieskanie bičom a strieľanie v deň Vianoc. Naj zaujímavejším je však zvyk navyháňať v sobotu na poludnie voly na polia. Vraj sa v minulosti stávalo, že ak sa gazda zabudol na poliach v práci a začul poludňajší zvon, pustil voly domov a sám sa do jarma zapriahol. Tento zvyk vznikol pravdepodobne nejakou chorobou madzi rožným statkom a gazdovia z obce verili, že ak zvieratá nazapriahnu v sobtou na poludnie, tak ostanú zdravé.
Referencie
Zdroj Kol. aut.: Encyklopédia Slovenska FÉNYES, E.: Magyarország geographiai szótára, melyben minden város, falu és puszta, betürendben körülményesen leiratik. IV. kötet. BOHUŠ, Š.: Chronológia obce Trnávka... Kol. aut.: Ottova encyklopédia Slovensko HÁZI, J. Pozsony vármegye középkori földrajza... IPOLYI, A.: Csallóközi utiképek... KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1978. 532 s. TRNÁVKA. In: Navrátil, Ľ. – Banič, V. – Áč, P. – Végh, F. – Rajský, D. – Kmeť, V.: Srdce žitného... BOROVSZKY, S.: Magyarország vármegyéi és városai. Pozsony vármegye TÓTH, J.: Kronika obce Trnávka
Iné projekty
Externé odkazy
Kategória:Obce okresu Dunajská Streda