Dolný Bar (maďarsky Albár) je obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda v Trnavskom kraji. Leží v centrálnej časti Žitného ostrova, v Podunajskej nížine, približne šesť kilometrov juhovýchodne od Dunajskej Stredy. Historicky sa vyvinula v chotári stredovekej osady Baar, doloženej podľa obecného historického prehľadu v roku 1244; v administratívnych prehľadoch sa ako prvá písomná zmienka uvádza rok 1245.

Obec patrí medzi sídla južného Slovenska s výraznou maďarskou historickou a kultúrnou tradíciou. Podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021 mala 819 obyvateľov; k maďarskej národnosti sa ako prvej alebo ďalšej národnosti prihlásilo 629 obyvateľov a k slovenskej národnosti 227 obyvateľov.

Poloha a prírodné pomery

Dolný Bar leží v rovinatej časti Podunajskej nížiny, v centrálnej časti Žitného ostrova. Nadmorská výška v strede obce je približne 114 metrov nad morom, v chotári sa pohybuje približne od 112 do 114 metrov nad morom.

Chotár obce je prevažne odlesnený a poľnohospodársky využívaný. Tvoria ho štrky a piesky kolárovskej formácie, na ktorých sú uložené dunajské sedimenty. Územie má lužné pôdy a v minulosti sa tu nachádzalo rašelinisko s rozlohou približne 350 hektárov, ktoré bolo neskôr vyťažené.

Vodný režim územia ovplyvnili regulačné práce na Žitnom ostrove. Po roku 1860 budoval Spolok na reguláciu vnútorných vôd Žitného ostrova kanály na odvodnenie močiarov. Chotár Dolného Baru odvodňuje kanál Malá Belá – Ohrady, ktorý bol napojený na Komárňanský kanál a odvádzal vodu do Dunaja. Na kanáli boli vybudované tri mosty a tri stavidlá; podľa obecného prehľadu sa kanál zachoval takmer v celej svojej dĺžke.

Názov a historické časti

V historických prameňoch sa sídlo uvádza pod viacerými podobami názvu, napríklad Baar, Bár, Albár alebo Kisbár. Maďarský názov obce je Albár.

Dnešná obec sa historicky vyvinula zo sídel Dolný Bar a Malý Bar. V roku 1334 sa v prameňoch spomína Miklós de Baár a rozlišovali sa tri príbuzné sídla alebo sídelné časti: Dolný Bar, Horný Bar a Malý Bar. Malý Bar ležal západne od dnešného sídla a jeho výnosy patrili predialistom Ostrihomského arcibiskupstva so sídlom vo Vojke nad Dunajom. Dolný Bar patril priamo k majetkom Ostrihomského arcibiskupstva, neskôr bol v správe zemianskej stolice.

Dejiny

Stredovek a raný novovek

Dolný Bar sa vyvinul v chotári osady Baar, ktorá je podľa obecného historického prehľadu doložená v roku 1244. V roku 1300 získala v obci kúriu Bratislavská kapitula, historicky označovaná aj ako Prešpurská kapitula. Obec je nepriamo doložená aj v roku 1310. Ústredný portál verejnej správy uvádza, že v roku 1269 kráľ udelil majetok Bar nádvornému špánovi Bodóovi.

V stredoveku mali v obci majetky viaceré šľachtické rody. Okrem potomkov Bodóa sa v 15. storočí spomína príbuzenstvo Orbána Nagylucseiho, kráľovského pokladníka a jágerského arcibiskupa. Neskôr sa tu nachádzali majetky predialistov Ostrihomského arcibiskupstva, ale aj majetkové podiely rodov Pethőovcov a Illésházyovcov.

V 16. storočí zasiahli územie dôsledky osmanských vojen a epidémií. V roku 1549 sa Dolný a Malý Bar neuvádzajú v súpise arcibiskupských majetkov, no v súpise zemianskych stolíc Ostrihomského arcibiskupstva z polovice 16. storočia sa tu uvádzajú tri kúrie. V roku 1600 bolo v kúriálnej obci Dolný Bar osem domov.

Počas reformácie sa v oblasti rozšírilo protestantstvo a neskôr kalvinizmus. Po skončení osmanského obdobia a po potlačení povstania Františka II. Rákociho sa v majetkoch Ostrihomského arcibiskupstva obnovila katolícka cirkevná správa. V roku 1733 bývali v Dolnom Bare štyria zemania, traja nešľachtici, spolu sedem rodín a 28 obyvateľov.

19. storočie

V roku 1828 mal Malý Bar desať domov a 89 obyvateľov. V roku 1831 zasiahla obec cholera. Počas revolučných rokov 1848 a 1849 slúžilo podľa obecného historického prehľadu deväť miestnych obyvateľov v honvédskom vojsku.

Významný opis obce pochádza z roku 1851 od štatistika Eleka Fényesa. Podľa neho mal Dolný Bar 404 katolíckych, 58 kalvínskych a desať židovských obyvateľov. Susedný Malý Bar mal podľa rovnakého opisu 96 katolíckych, dvanásť kalvínskych a troch židovských obyvateľov.

V druhej polovici 19. storočia sa obec postupne zapájala do regionálnej infraštruktúry. V roku 1896 bola vybudovaná železničná trať Dunajská Streda – Komárno a jednou zo zastávok sa stal aj Dolný Bar. Pôvodná budova železničnej zastávky sa podľa obecného historického prehľadu zachovala, hoci bola neskôr prestavaná.

20. storočie

Prvá svetová vojna si v obci vyžiadala 17 obetí. Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku Československa sa Dolný Bar stal súčasťou nového štátu. Hospodársky život obce bol aj v medzivojnovom období založený najmä na poľnohospodárstve. Popri ňom tu pôsobili remeselníci a obchodníci; miestne spotrebné družstvo začalo fungovať v roku 1936 a v roku 1939 sa stalo členom družstva Hangya v Budapešti.

Po prvej viedenskej arbitráži v roku 1938 bolo územie obce pripojené k Maďarsku. Po druhej svetovej vojne sa Dolný Bar opäť stal súčasťou Československa. Obecný historický prehľad uvádza, že v povojnovom období bolo z obce v rámci výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom vysťahovaných 36 rodín do Maďarska a päť rodín bolo deportovaných na práce do českých krajín; tieto rodiny sa po roku 1948 vrátili.

V roku 1952 vzniklo v obci jednotné roľnícke družstvo. V roku 1960 bola k Dolnému Baru pripojená obec Mad. Po politických zmenách v roku 1989 sa Mad v roku 1990 opäť osamostatnil.

Obyvateľstvo

Podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021 mala obec 819 obyvateľov. K 31. decembru 2025 mala podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky 1 022 obyvateľov.

+ Vývoj počtu obyvateľov Rok Počet obyvateľov 1995 481 2005 583 2015 607 2025 1 022

V rokoch 1995 až 2025 počet obyvateľov obce výrazne vzrástol. Pri interpretácii starších demografických údajov treba zohľadniť, že v rokoch 1960 až 1990 bola k Dolnému Baru pričlenená obec Mad.

Národnostné zloženie

Podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021 sa k maďarskej národnosti ako prvej alebo ďalšej národnosti prihlásilo 629 obyvateľov, k slovenskej 227 obyvateľov a k českej desať obyvateľov. Pri 20 obyvateľoch nebola národnosť zistená.

+ Národnostné zloženie podľa sčítania 2021 Národnosť Počet obyvateľov Podiel maďarská 629 76,80 percenta slovenská 227 27,71 percenta česká 10 1,22 percenta nezistená 20 2,44 percenta

Údaje v tabuľke pracujú s kombinovaným údajom prvej a ďalšej národnosti, preto súčet podielov presahuje sto percent.

Vierovyznanie

Podľa sčítania z roku 2021 sa 541 obyvateľov hlásilo k Rímskokatolíckej cirkvi, 180 obyvateľov bolo bez náboženského vyznania, 48 obyvateľov sa hlásilo k Reformovanej kresťanskej cirkvi, 18 k Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania a pri 13 obyvateľoch nebolo vierovyznanie zistené.

+ Vierovyznanie podľa sčítania 2021 Vierovyznanie Počet obyvateľov Podiel Rímskokatolícka cirkev 541 66,06 percenta bez náboženského vyznania 180 21,98 percenta Reformovaná kresťanská cirkev 48 5,86 percenta Evanjelická cirkev augsburského vyznania 18 2,20 percenta nezistené 13 1,59 percenta

Hospodárstvo a infraštruktúra

Obec má charakter vidieckeho sídla v poľnohospodárskej krajine Žitného ostrova. Historicky bolo miestne hospodárstvo založené predovšetkým na poľnohospodárstve, neskôr aj na družstevnej výrobe. V druhej polovici 20. storočia časť obyvateľov pracovala aj v priemyselných podnikoch v Bratislave a Dunajskej Strede.

V katastri obce sa nachádza prevádzka Skládka odpadov Dolný Bar, ktorú spoločnosť FCC Slovensko uvádza ako skládku odpadu, ktorý nie je nebezpečný, a zariadenie na zhodnocovanie odpadov.

V úradných zoznamoch Úradu pre reguláciu sieťových odvetví je evidovaný aj regulovaný subjekt FVE Dolný Bar, a. s., spojený s výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov.

Doprava

Dolný Bar leží pri cestnom spojení Bratislava – Komárno. Obecný web uvádza jej polohu na štátnej ceste Komárno – Bratislava ako jeden z dôležitých predpokladov jej rozvoja.

Obec má železničnú zastávku na trati Bratislava – Komárno. Zastávka Dolný Bar leží na jednokoľajnej neelektrifikovanej trati ŽSR 131 Bratislava – Komárno medzi Dunajskou Stredou a Veľkým Mederom. Železničné spojenie získala obec v roku 1896 po vybudovaní trate Dunajská Streda – Komárno.

V projektovej príprave rýchlostnej cesty R7 sa objavujú aj úseky Mliečany – Dolný Bar a Dolný Bar – Zemné. Úsek Mliečany – Dolný Bar je v dokumentácii posudzovaný ako novostavba rýchlostnej cesty s južným obchvatom Dunajskej Stredy a obcí Povoda a Dolný Bar. Úsek Dolný Bar – Zemné má podľa dokumentácie prechádzať aj katastrálnym územím Dolného Baru.

Pamiatky

náhľad|Kostol svätej Anny v Dolnom Bare

Najvýznamnejšou pamiatkou obce je rímskokatolícky kostol svätej Anny. Jeho jadrom bola neskorobaroková kaplnka postavená v roku 1772 na počesť Katalin Mészáros, rodenej Bogár. V roku 1822 bola kaplnka rozšírená a prestavaná do dnešnej podoby; interiér a fasády boli upravené v klasicistickom slohu.

Kostol je jednoloďová stavba so zúženým presbytériom so segmentovým uzáverom, pristavanou sakristiou a vežou vstavanou do štítového priečelia. V interiéri sa zachoval obraz svätej Anny z konca 18. storočia, barokovo-klasicistické lavice približne z roku 1800 a krstiteľnica z obdobia výstavby kostola. Vo veži sú dva bronzové zvony, menší z roku 1808 a väčší, zasvätený svätej Alžbete, z roku 1926.

V kostole sa nachádzajú aj pamätné tabule obetiam prvej a druhej svetovej vojny. Tabuľa obetiam prvej svetovej vojny bola osadená v roku 1922 a pripomína 17 obyvateľov obce. Pamätná tabuľa obetiam druhej svetovej vojny bola osadená v roku 1991 a uvádza dvanásť obetí.

Medzi ďalšie pamiatky a pamätihodnosti obce patrí mariánsky stĺp z roku 1875 a neoklasicistický kaštieľ z konca 19. storočia.

Náboženský život

Rímskokatolícka farnosť v Dolnom Bare vznikla v roku 1790. Od roku 1789 tu pôsobil farár Sebestyén P. Szentes, ktorý v obci pôsobil do roku 1826. Počas jeho pôsobenia bola založená škola, kaplnka bola rozšírená na kostol a začalo sa vedenie miestnych matrík.

Osobnosti

Oleg Pastier – slovenský básnik, publicista, vydavateľ a disident; v Dolnom Bare žil a tvoril. József Bereck – maďarský spisovateľ, básnik a redaktor, spätý s Dolným Barom a Dunajskou Stredou. Jenő Farkas – rímskokatolícky kňaz, básnik a prekladateľ, ktorý zomrel v Dolnom Bare v roku 1979.

Iné projekty

Externé odkazy

Oficiálna stránka obce

Referencie

Kategória:Obce okresu Dunajská Streda