Foucaultovo kyvadlo je román autora Umberta Eca. Prvá publikácia vyšla v roku 1988 v Taliansku a spôsobila veľký rozruch v literárnych kruhoch Európy. Foucaultovo kyvadlo patrí k tzv. otvoreným príbehom (opera aperta), ktorého teóriu prvý prezentoval práve Umberto Eco v 60. rokoch 20.stor.
Formálne je vytvorený na báze štruktúry kabalistického stromu Sefer Jecira - Kniha stvorení. Základnou dejovou líniou je rozmýšľanie a pátranie dvoch autorov na pôde fiktívneho vydavateľstva Garamond, Belba a Casaubona, ktorí sa stretnú v témach ako je mystika, alchýmia, kabala a rozsiahla téma okultných tradícií. Tretí protagonista je redaktor vydavateľstva Diotallevi, ktorý je v tomto triu aj špecialistom na kabalu. Román je ako matrioška, obsahuje viacero tém vkladaných do jednej zložitej kompozície. Kompozične je dielo náročné takisto ako myšlienkovo a tematicky. Autor sa zaoberá špekulatívnymi tajnými teóriami, napríklad o templároch. Je temer nemožné vyrozprávať základný príbeh, pretože v klasickej podobe sa v knihe nevyskytuje. Román má celkovo 120 kapitol združených do desiatich kníh. Štruktúra románu a absencia klasickej podoby príbehu dovoľujú čítať jednotlivé kapitoly bez následnej postupnosti. To je umožnené i neexistenciou jednoty času a miesta deja.Ťažiskom diela je rámec, do ktorého je príbeh zasadený a jeho kultúrne pozadie.
Foucaultovo kyvadlo je druh iniciačného románu, podobne ako stredoveký príbeh o hľadaní svätého grálu, Akchymická svadba Christiana Rosenkreutza, Goethov Villiam Meister.
Zdroj ECO, Umberto: Foucaultovo kyvadlo, Odeon, 1991, česky, preklad Zdeněk Frýbort, doslov Daniela Hodrová, ISBN 80-207-0335-7 Kategória:Knihy z 1988 Kategória:Knihy Umberta Eca Kategória:Postmoderná literatúra Kategória:Talianske knihy Kategória:Literárne diela odohrávajúce sa v Paríži