náhľad|Trasovanie Via Egnatia () bola cesta postavená Rimanmi v 2. storočí pred. Kr. Prechádzala cez rímske provincie Illyricum, Macedónia a Trácia, ktoré sú v dnešnom Albánsku, Severnom Macedónsku, Grécku a v európskej časti Turecka.
Cesta sa začínala v meste Dyrrachium (dnešný Drač) na pobreží Jadranského mora a kopírovala komplikovanú cestu pozdĺž rieky Shkumbini k pohoriu Candaviae a ďalej k Ohridskému jazeru. Potom sa cesta stáčala na juh a prechádzala cez niekoľko vysokohorských priesmykov k severnému pobrežiu Egejského mora k dnešnému mestu Solún. Odtiaľ pokračovala cez Tráciu do mesta Byzantion (neskôr Konštantínopol, dnes Istanbul)TALBERT, Richard J. A.: Barrington atlas of the Greek and Roman world: Map-by-map Directory, s. 749. Princeton University Press, 2000. ISBN 0691049459.
Celková dĺžka cesty bola 1 120 km. Podobne ako ostatné rímske cesty, bola 6 metrov široká a spevnená veľkými polygónovými kamennými doskami alebo hrubou vrstvou pieskuKOYTCHEVA, Elena: "Logistical problems for the movement of the early crusaders through the Balkans: transport and road systems", s. 54 v Proceedings of the 21st International Congress of Byzantine Studies, ed. Elizabeth Jeffreys. Ashgate Publishing, Ltd, 2006. ISBN 075465740X. Podľa údajov na zachovaných míľnikov bola počas vlády cisára Trajána uskutočnená veľká rekonštrukcia pre potreby jeho ťaženia do Partskej ríše v roku 113. Počas 5. storočia bola jej západná časť podľa niektorých historikov už takmer nepriechodná.HALDON, John F.: Warfare, State and Society in the Byzantine World, s. 54. Routledge, 1999. ISBN 1-85728-495-X. Neskôr bola Via Egnatia kľúčovou cestou Byzantskej ríše. Podľa Prokopiosových záznamov cestu opravil v 6. storočí cisár Justinián I., napriek tomu bola ale spustnutá cesta počas daždivého počasia nepoužiteľná.
V súčasnosti vedie paralelne s historickou cestou moderná Diaľnica A2 a to v úseku od Solúna až k tureckým hraniciam.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Rímske cesty