Sedlice sú obcou na východnom Slovensku v okrese Prešov. Prvá doložená písomná zmienka o obci je z roku 1329.Kolektív: Sedlice – kronika obce rok vydania 2014, ISBN 978-80-89082-43-8, str. 30

Polohopis Obec sa nachádza v doline prítokov potoka Sopotnica, vo výške , na južnom okraji Šarišskej vrchoviny, pod hrebeňom Čiernej hory s dominantou Roháčka (). Katastrálne územie obce tvorí rozhranie medzi územím regiónov Šariša a Spiša. Je jednou z obcí mikroregiónu Čierna hora. Tunajší podhorský kraj pre svoju krásu rád maľoval aj akademický maliar Anton Sučka.Kotulič, Rastislav: Sedlice podhorská obec Šarišskej vrchoviny, 2007, s. 8.

Geografia thumb|Obec Sedlice

Všeobecná charakteristika Územie obce Sedlice leží v sústave alpsko-himalájskej, v podsústave Karpaty, v provincii Západné Karpaty. Toto územie po geomorfologickej stránke spadá do dvoch subprovincii. Severná časť katastra Sedlíc je súčasťou subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty, oblasti Podhôľno–magurskej, celku Šarišskej vrchoviny a časti Sedlická brázda. Južná polovica katastra je súčasťou subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, oblasti Slovenské Rudohorie, celku Čierna hora a podcelku Sopotnické vrchy.Urbanistická štúdia obce Sedlice, rok 2008 str.8

Názov Vývin názvu obce 1773 – Szedlicze, Sedlicze 1786 – Sedlicze 1808 – Szedlicze 1808 – Szedlicze, Sedlice 1863 až 1913 Szedlice 1920 – Sedlice, Šedlice 1927 – Sedlice Časti obce podľa miestnych názvov Ňezabudka, Chornadske luki, Jeleňče, Somarje, Poľana, Do jedľa, Stara smola, Suchi verch, Rokicina, Gerlachov, Mľina huora, Koňišov, Prokopov mľin, Sopotňica, Kuncov, Šajbi, Kňižova doľinka, Pri Olajošovi, Hricova uboč, Mala ubočka, Skalka, Ľješče, Za Skalku, Tahovske, Puľski verch, Tofeľ, Maťiašov dolek, Žeľarske, Medžiškaľe, Brežinki, Za mostek, Za luki, Pod Zajaču huoru, Pri židovskim cintorine, Kaparov dol, Kotlova huora, Vežiski, Doli, Za Doli, Pod ľipu, Šedlo, Panski dol, Kotel, Do kotla, Skotňik, Ortaše, Strakovska, Za Strakovsku, Varich, Pod Varichom, Za Varichom, Ošikov, Ukušova huora, Križik, Ňičov, Kopce, Rešetkov, Kamena, Kľempeškov jarek, Višeľče, Za Višeľče, Farske, Suchodoľanska ubočka, Pechov jarek, Gerov jarek, Pri suchodoľanskim križu. Názvy sú písané v miestnom šariškom nárečí.http://ilonas.net/valal/pdf/Kotulic1957_Sedlice.pdf Pomenovanie Valal v Sedliciach znamená návsie, čiže priestor v prostriedku dediny, dedinské námestie. Bezpečnosť a poriadok v obci pomáhajú kontrolovať, v roku 2017 nainštalované bezpečnostné kamery.

Pôvod názvov má rôznu históriu. Napríklad pomenovanie pahorka Višeľče má asi pôvod v tom, že tento pahorok je na východnom okraji obce Sedlice a vždy nad ním vychádza Slnko. Preto aj "Višeľec" – "Višeľče", čiže miesto kde čosi vyšlo (Vyšelec), v našom prípade tým vyšelcom je Slnko. Toto zrejme ovplyvnilo aj vznik mena pre ľavý prítok Sedlického potoka "Viselec". Z miestnych názvov časti chotára sa dá takmer s určitosťou prijať záver, že ľudia v tejto obci od nepamäti používali pri dorozumievaní šarišský dialekt.Kotulič, Rastislav: Sedlice podhorská obec Šarišskej vrchoviny, 2007, s. 6.

Ulice thumb|Nižný koniec thumb|Bajerovská ulica

Miestne názvy v šarišskom nárečí: Ňižni koňec, Kovaľova doľinka, Miklušovska uľica, Do hučka, Pri piľe, Macijovka, Valal, Višni koňec, Žabska strana, Bajerovska uľica, Bačikova doľina, Pod Kamenu, Pod hourku.

Vodné toky Cez obec preteká Sedlický potok, do ktorého sa v obci zľava vlieva Viselec a sprava krátky prítok priekajúci zo západu. Sedlický potok sa vlieva asi južne od obce, v lokalite Pri Olajošovi, do potoka Sopotnica, ktorý je vodným tokom miestneho významu. Pramení nad obcou Klenov. Má ľavé prítoky v katastroch obcí: Sedlice a Suchá Dolina. Tečie údolím na rozhraní pohoria Čierna hora a Šarišská vrchovina v celkovej dĺžke asi 15 kilometrov. Pod vrchom Tlstá 687 metrov nad morom sa pri južnom okraji obce Veľká Lodina vlieva do rieky Hornád. Po celej dĺžke toku je lesná cesta, ktorú s obľubou využívajú cykloturisti a peší turisti. Na trase je niekoľko hájovní a zvyšky po vodných mlynoch.Prechádza tade aj časť turistickej trasy Cesta hrdinov Slovenského národného povstania, ktorá je súčasťou medzinárodnej diaľkovej turistickej trasy E8. V lete je obľúbeným miestom relaxu tunajších obyvateľov okrem okolia Sopotnického potoka, aj blízka rieka Hornád a Ružínska priehrada kde sa dá člnkovať a rybárčiť. Vodná plocha nie je vhodná na kúpanie.

thumb|Čierna hora

Geológia Mierne členitý vrchovinný povrch zväčša zalesneného chotára tvoria kryštalické druhohorné a flyšové horniny. Chotár má hnedé lesné pôdy, vyluhované rendziny a nivné karbonátové pôdy. Na hornatom severnom a južnom obvode dediny je jedľovo-smrekový a bukovo-hrabový les. V blízkom kameňolome Sedlice sa ťaží dolomitický vápenec.

Poveternostné podmienky Celkový ráz poveternostných podmienok je daný polohou obce v miernom pásme na prechode prímorského charakteru západnej a kontinentálneho charakteru východnej Európy. Aj keď z klimatického hľadiska je územie malé a nemožno hovoriť o vlastných odlišnostiach, v rámci Slovenska sa na východe vyskytuje často úplne iné počasie ako na ostatnom území. Je to spôsobované stretávaním sa dvoch rozdielnych poveternostných typov. Rozhraním býva pohorie Branisko, ktoré svojou polohou prehradzuje dlhé pasy horstiev na severe a juhu. Prevažný smer vetrov je severný so striedaním južného, s častým smerovaním od západu, odkiaľ sem prichádzajú vlahonosné prúdy. Východné smery prúdenia sú zriedkavejšie, charakterizujú suché a ustálené počasie. Najteplejším mesiacom je júl, s priemerom okolo 18 °C, najchladnejší január s teplotou −4 °C. Priemerné ročné zrážky sa pohybujú v rozmedzí 550 až . Najdaždivejším mesiacom je júl, najsuchším február. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou sa pohybuje od 120 do 140 v roku. Maximum hrúbky snehovej pokrývky býva od 25 do .Územie možno na základe klimatických charakteristík zaradiť do mierne teplej klimatickej oblasti, ktorá je mierne teplá, vlhká až veľmi vlhká so studenou zimou, reprezentovanej mierne teplým, vlhkým, vrchovinovým okrskom (klimatické znaky – priemerná júlová teplota ≥ 16 °C, počet letných dní < 50).Urbanistická štúdia obce Sedlice, rok 2008 str.9

Rastlinstvo thumb|Šafran spišský Z chránených druhov flóry hodno spomenúť črievičník papučkový, poniklec veľkokvetý, prvosienku, šafran spišský a ďalšie.

Živočíšstvo Skladbu fauny podmieňuje značná členitosť terénu. Zo zoologického hľadiska má veľký význam potok Sopotnica, ktorý slúži ako migračný chodník viacerým živočíšnym skupinám. Zo vzácnejších druhov sa tu vyskytuje myšovka vrchovská, výr skalný, bocian čierny, krkavec čierny a celá škála poľovnej zveri.

Symboly obce

Erb Erb obce Sedlice, tvorí v modrom poli španielskeho štítu biela stojaca postava drevorubača, ktorý drží v pravej ruke sekeru a v ľavej ruke veľkú ručnú pílu. Tieto pracovné nástroje sú žltej farby. Podkladom pre vytvorenie erbu bola pečať z roku 1787.Kolektív: Sedlice – kronika obce rok vydania 2014, ISBN 978-80-89082-43-8, str. 26. Motív erbu symbolizuje, historicky potvrdené, drevorubačské tradície obyvateľov obce. Farebné zladenie erbu zodpovedá základným heraldickým pravidlám na vytvorenie jasného a zrozumiteľného obecného erbu.

Vlajka Vlajka obce Sedlice, farebne ladí s erbom obce a tvorí ju päť zvislých pruhov bielo-žlto-modrej farby. Biely a dva žlté pruhy sú širšie a dva modré pruhy užšie. Poradie pruhov zľava je žltý, modrý, biely, žltý, modrý. V spodnej časti vlajky sú dva výstrihy v podobe rovnostranných trojuholníkov.

Pečať Pečať obce je okrúhla, v jej strede je vyobrazený erb obce Sedlice. Okolo erbu je kruh a v ňom kruhopisom umiestnený nápis obec Sedlice.

Kronika obce Základným literárno-historickým dokumentom obce Sedlice, ktorý je stále prístupný na obecnom úrade, je Kronika obce Sedlice. Na obecnom úrade sú dve knihy píšuce o histórii obce. Začiatok písania prvej knihy, ktorá nesie názov "Pamätná kniha obce Sedlice" je datovaný od 19. novembra 1933 a obsahuje zápisy o rokoch 1914 až 1946. Táto kronika má 300 očíslovaných strán, ale zapísaných je iba 62 strán. Druhá kniha má názov "Kronika obce Sedlice" a bola písaná od 1. decembra 1956. Opísané je v nej obdobie počnúc rokom 1946. Posledný zápis bol z roku 2009. Celkový počet očíslovaných strán je 596 z toho už zapísaných 528. Zápisy sú písané atramentovým perom, cvičeným rukopisom týmito kronikármi: Jozef Ovary – 1933 až 1942, Andrej Šubják – 1943 až 1946, Ján Fodor – 1955 až 1957, Elena Petrigallová – 1958 až 1962, Ružena Timková – 1963 až 1969, Albína Stachurová – 1970 až 1989; 1995 až 2001, Jana Gumanová –1990 až 1994, Monika Makarová – 2002 až 2005, Mgr. Miriam Gumanová – od 2006 Technické údaje o kronikách. Prvá kniha je tmavohnedej farby, viazaná v tvrdej väzbe, prešitá trojfarebnou šnúrkou a má tieto rozmery: x x . Váha: . Druhá kniha je v tvrdej, tmavozelenej koženkovej väzbe a má tieto rozmery: x x . Váha: . Kronika obce Sedlice str.528 Z ich najstarších zápisov tu uvediem aspoň niekoľko, málo známych zaujímavosti, ktoré kroniky v sebe ukrývajú.

Prvá kniha: Cesta bola budovaná v r. 1880 – 82 v dobe hladu za kukuricu a volá sa preto hladová cesta. V posteliach slamníkov nemali. Slamu naložili do postele, prikryli jednou plachtou, potom položili tri alebo štyri záhlavky a perinu. V roku 1918 boľševici starostovi Jánovi Kotuličovi zastrelili vola, proti tomuto sa pravda postavil a za túto smelosť, vopred ho zbili kolbou a potom mal byť postavený pred vojenský súd.Kronika obce Sedlice str. 20

Po vyhlásení mobilizačnej vyhlášky o vojne v roku 1914 prví záložníci rukovali poslušne a v tupej oddanosti a tí druhí boli radi, že na nich ešte nedošlo. Poštový úrad bol v roku 1930 v Mereticiach. Listonoša obec nemá. Po poštu chodia sami občania podľa domových čísiel a to v utorok, štvrtok a sobotu. V roku 1941 chlapi, ktorí ostali doma mali sa cvičiť v takzvanej Hlinkovej garde a v Brannej výchove. Hlinkova garda v Sedliciach nemala priaznivcov, preto ani žiadnych členov.Kronika obce Sedlice str. 50

Druhá kniha: Obecná kronika v Sedliciach bola už písaná od roku 1918 do roku 1946. V roku 1946 prišiel úradný zákaz o písaní obecných kroník, no od toho času došlo mnoho smerníc o písaní obecných kroník, bolo zvolených mnoho kronikárov no nikto sa do tejto vážnej práce nepustil.20. januára 1945 predpoludním prešli našou obcou poslední nemeckí vojaci a odpoludnia o 15.00 hodine prišli prví sovietski vojaci v sile dvoch družstiev, ktorí oslobodili našu obec. Občania ich vítali a tešili sa ich príchodu. Na slávnostnom zapínaní elektriny dňa 16. novembra 1946 sa zúčastnili všetci občania i občania z okolitých obcí. Po posviacke transformátora a slávnostnom zapnutí elektriny bola slávnosť.V roku 1949 bolo zriadené obvodné zdravotné stredisko. Prvým lekárom v Sedliciach bol Dr. Skalský.Kronika obce Sedlice str. 10 Obyvatelia obce sú úprimní, úctiví a ich nezlomná duševná sviežosť, optimistický náhľad na život prekvapí každého cudzinca. Dosiaľ v Sedliciach rodinný život sa zakladá na pevnom odhodlaní – spolu žiť do smrti. Rozvodov nie je. Na jar vznikol požiar, ktorý zapríčinili deti, ktoré sa hrali v stodole so zápalkami. Zhoreli na celej Žabskej ulici stodoly a zo štyroch domov vrchy.Kronika obce Sedlice str. 14 Už sa nenosia krásne kroje ani bielizeň z domáceho plátna. Muži zanechali nosenie krojov už asi pred štyridsiatimi rokmi. Ženy ešte do roku 1950 nosili polo kroje. Dnes už mládež oblieka sa podľa najnovšej módy.Na medzinárodný deň žien, 8. marca, Čestný odznak materstva dostala Mária Tlumačová, matka 10 detí.V roku 1961 trikrát týždenne premietajú sa filmy zábavné a náučné, sú tiež predstavenia pre detí a mládež. Ľudia rozprávajú čistou šariščinou „On len pjel, pjel a ženu bjel, bjel“.Kronika obce Sedlice str. 19