Fintice sú obec na Slovensku, v okrese Prešov. Chotár obce sa rozprestiera na severovýchodnom okraji Šarišskej vrchoviny, na pravom brehu rieky Sekčov, osem kilometrov od centra Prešova.
Polohopis Obec sa nachádza na východe Slovenska. Na severe Košickej kotliny. Nachádza sa juhovýchodne od vrchu Stráž a východne od Kapušianskeho hradu. Obec patrí do regiónu Šariš.
Zo západu administratívne susedí s mestskou častou Kanaš mesta Veľký Šariš, zo severu s obcou Záhradné, z východu s obcou Kapušany a z juhu s mestskou časťou Nižná Šebastová mesta Prešov.
Miestne časti Gribľovec Gribľovec je miestna časť, južne od centra obce, ktorá bola dňom 30. novembra 2011 územne odčlenená od obce Kapušany. Od severnej „hlavnej“ časti obce je oddelená riekou Sekčov a rýchlostnou cestou R4, ktorej úsek je vo výstavbe.
V tejto lokalite (miestne, nie administratívne ohraničenej) bol v roku 2015 vykonaný výskum na parcele jedného pozemku. Parcela ležala v mestskej časti Prešova – Nižná Šebastová blízko hranice katastra Fintíc. Najvýznamnejším nájdeným nálezom bol nález mazenice z doby bronzovej. náhľad|262x262bod|Výstavba rýchlostnej cesty R4 pri Finticiach
Prírodné podmienky Podnebie Obec podľa klimatickej klasifikácie patrí do klimaticky teplej oblasti, mierne vlhkej s chladnou zimou. Priemerná teplota v zime sa pohybuje v rozmedzí −2,5 až −5 °C (v januári) a letná priemerná teplota sa pohybuje v rozmedzí 17 – 18,5 °C (v júli). Priemerné ročné zrážky sú na úrovni 600 – 800 mm/rok. Najvyššie nárazy vetra dosahujú 40 – 50 km/hod.
Vodstvo Cez obec preteká Fintický potok, ktorý sa v katastri obce vlieva ako pravostranný prítok do rieky Sekčov.
Záplavové územia sa nachádzajú na vodnom toku rieky Sekčov – medzi Finticami, Nižnou Šebastovou a Kapušanmi.
Geológia Na geologickej stavbe územia Fintíc sa podieľa útvar – neogén. Územie je tvorené dvoma litofáciami, prvú tvoria prachovce s polohami pieskovcov vstupujúce do ďalšej litofácie tvorenej prachovcami a ílovcami o hrúbke 25 m. V ich naloží západne od Fintíc vystupujú pieskovce, ktoré dosahujú hrúbku 10 m. Obec patrí do obvodu predkarpatskej flóry a v jeho rámci do fytogeografického okresu Slanské vrchy.
V zastavanej časti obce Fintice prevažujú hlinito-kamenité svahoviny a sutiny. V blízkom okolí obce prevažujú zlepence, tufy a flyšové striedanie pieskovcov a ílovcov. V južnej časti katastra (širšie okolie rieky Sekčov, Gribľovec) prevažujú piesčité až štrkovité hliny.
Z geomorfologického hľadiska patrí obec do celku Spišsko-šarišského medzihoria a podcelku Stráže.
Mineralógia V katastri sa vyskytujú minerály: Garronit (NaCa2,5Al6Si10O32 . 13 . 5 H2O), Epistilbit (Ca2Al2Si6O16 . 5 H2O), Montmorillonit ((Na,Ca)₀.₃₃(Al,Mg)₂(Si₄O₁₀)(OH)₂ * nH₂O).
Hydrogeológia UmiestnenieLitogeochémiaPopisSpišsko-šarišské medzihoriekyslé vulkanityandezityzápadné a južné od centra obcepieskyvápnité ílyseverné a východne od centra obcepieskovcestriedanie ílovcov a pieskovcov
Pôdy Na území obce prevažujú hnedé pôdy – hnedá pôda podzolová, hnedá pôda kyslá a hnedá pôda kyslá oglejená. V aluviách vodných tokov sa vyskytujú nivné pôdy. Pôdy sa vyznačujú silnou humovitosťou, silna až slabo kyslou reakciou, nízkou až stredne vysokou výmennou sorpčnou kapacitou, nenasýteným až slabo nasýteným sorpčným komplexom.
Fauna Faunu reprezentujú najmä stavovce, pričom značná časť je ohrozená alebo chránená – napr. žaby, salamandra škvrnitá, z vtáctva najmä sovy a dravce, spevavce, z cicavcov menšie šelmy, v okrajových častiach srnčia zver.
Vyskytujú sa tu chránené živočíchy: jašterica múrová (Podarcis (Lacerta) muralis), výr skalný (Bubo bubo), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros).
Používateľ revíru Fintice je Poľovnícke združenie STRÁŽ Fintice.
Flóra Je súčasťou: biocentra Stráž (jadrová zóna NPR Šarišský hradný vrch): charakter: dubové bučiny na neovulkanitoch a xerotermné spoločenstvá, biokoridora Sekčov: charakter: brehové porasty a aluviálne lúky.
Územie obce spadá do obvodu predkarpatskej flóry a Slanských vrchov, čo sa najvýraznejšie prejavuje výskytom západokarpatských druhov rastlín, živočíchov a ich spoločenstiev.
Z rastlín sa tu vyskytuje kozonoha hostcová, pŕhľava dvojdomá, chmeľ obyčajný, kostihoj lekársky, pýr plazivý, chren dedinský a iné. V lesnom komplexe sa vyskytuje lipnica hájna a veronika lekárska. Zo stromov dominuje javor horský, lipa malolistá a dub žltkastý.
Vyskytuje sa tu vzácna rastlina kosatec bezlistý uhorský (Iris aphylla subsp. hungarica).
Ochrana prírody Fintické svahy, územie európskeho významu, , Fintické svahy, prírodná rezervácia, .
Obyvateľstvo + Sčítanie obyvateľov Cirkev 1880, Podmienky použitia 1910 2011, Podmienky použitia 2021 Rímskokatolícka c. 640 835 1663 1807 Gréckokatolícka c. 25 22 43 118 Pravoslávna c. 7 14 Evanjelická cirkev a. v. 24 8 26 Židovské 6 8 1 Reformovaná kresťanská c. 1 Cirkev československá husitská 1 Cirkev Ježiša Kristasvätých neskorších dní 1Kresťanské zbory2Apoštolská cirkev4Cirkev bratská4Budhizmus1Ostatné a nepresne určené kresťanské cirkvi2ad hoc hnutia5 iné 10 2 žiadne 40 173 nezistené 57 7 Spolu 695 865 1831 2167
Náboženstvo a vierovyznanie Zvyky Pôstny spev pri kríži.
Rímskokatolícka cirkev
Dňa 25. 5. 2006 bola obec zasvätená Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.
Farnosť Obec je samostatnou farnosťou s farským kostolom „Navštívenia Panny Márie“, ktorá patrí do dekanátu Prešov - východ a do Košickej arcidiecézy.
V roku 1961 sa filiálka Fintice, patriaca do farnosti obce Nižná Šebastová, pričlenená ku farnosti Záhradné. Dňa 1. júla 2002 sa osamostatnila na samostatnú farnosť.
Spoločenstvá eRko Fintice – pre deti, ružencové bratstvo s 11 aktívnymi ružami (stav ku 12. 01. 2025), opätovne obnovené od 8. 12. 1996,Svätý ruženec: formačno-informačný mesačník. Košice: Dominikánske mariánske centrum Salve, 1997, 0(1), p. . Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:c3dc0bd2-4a84-4599-a7ae-3e424b171706 spoločenstvo rodín (Nepoškvrnené Srdce Panny Márie), Modlitby matiek (od r. 2005).
Rehole Premonštrátske terciátske stredisko: kaplnka: Nepoškvrnené Srdce Panny Márie (od 18. 07. 1998), stredisko Panny Márie Kráľovnej a Jána Pavla II.,Katolícke noviny: tradičné noviny moderného kresťana. Bratislava: Katolícka akcia na Slovensku, 2013, 128(32), p. . ISSN 0139-8512. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:aec120d1-95cb-4256-9d8e-2ca8f03182ca odpust: spomienka Panny Márie Kraľovnej (22. augusta), terciálny rád sv. Norberta.
Gréckokatolícka cirkev Jurisdikčne patrí pod Farnosť Fulianka.
Dejiny Podľa archeologických nálezov žili v tejto oblasti ľudia bukovohorskej kultúry v období neolitu. Z neskoršieho obdobia sa tu našli stopy po osídlení badenskej kultúry (napr. archaická keramika) (Pozn. „3598 cal BC – 3102 cal BC“) a halštatskej kultúry.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1272 v donácií od kráľa Štefana V. veliteľom Jánovi a Štefanovi synom grófa Bied. Predtým boli jeho obyvateľmi pohraničníci v kráľovských službách a v tom čase sa tam pravdepodobne nachádzala strážna veža. Kostol a kňaz menom Pavol sa už spomínajú v pápežskom desiatkovom súpise vypracovanom medzi rokmi 1332 a 1337. V r. 1427 bolo napočítaných 50 portov platiacich dane. Gotický kaštieľ dal postaviť majiteľ rodiny Fintai. V r. 1493 sa v listine opäť spomína dedinský farár. V 40. rokov 16. storočia sialo vo Finticiach mesto Košice.Magdoško, D. (2022) “Samospráva mesta Košice v stredoveku,” Zenodo (CERN European Organization for Nuclear Research). CERN European Organization for Nuclear Research. Koncom 16. storočia vlastnili majetok rod Darholciovcov, ktorí kaštieľ prestavali v renesančnom slohu. Vymretím rodu Darholc v r. 1662 sa stal majetkom rodu Pethő. Začiatkom 18. storočia získali panstvo Dessewffyovci, a v tom čase už v obci fungoval mlyn. V r. 1787 v 80 domoch žilo 573 obyvateľov, väčšinou zemanov. V r. 1797 už fungovala katolícka škola v obci.
Na konci 18. storočia o ňom András Vályi napísal: {| role="presentation" class="wikitable mw-collapsible innercollapse mw-collapsed" |„FINTA. Fintitze. Slovenská obec v Šarišskej župe, zem vo vlastníctve grófa Desőfyho, predtým ho vlastnil Darholtz Fintai, jeho obyvatelia sú katolíci, leží na prvej míle hradskej ceste z Prešova do Bardejova, s krásne ozdobeným kaštieľom. Hraničné kopcovité svahy produkujú rôzne druhy plodín, vrátane obilia v hojnosti, a iné rôznorodo-výborne, prvý základný ročník.” (preklad z maďarčiny) |- |„FINTA. Fintitze. Tót falu Sáros Vármegyében, földes Ura Gróf Desőfy Uraság, az előtt Fintai Darholtz birtokában vala, lakosai katolikusok, fekszik Eperjestől egy mértföldnyire az Ország úttyában, melly Bártfa felé vezet, és az Uraságnak szép kastéllyával díszesíttetik. Határbéli földgye minden veteményt, ’s gabonát is bőven terem, ’s más javai is külömbfélék, első Osztálybéli.” (maďarský originál)
V r. 1828 mala obec 112 domov a 833 obyvateľov. Domáci sa zaoberali poľnohospodárstvom a lesnými prácami.
Elek Fényes vo svojom zemepisnom slovníku vydanom v 1851 píše o obci takto: {| role="presentation" class="wikitable mw-collapsible innercollapse mw-collapsed" |„Finta, (Fincice), slovenská obec, v Šarišskej župe, 1 míľu severovýchodné od Prešova: 834 kat., 12 evanj., 1 reform. obyv. Pekný viacposchodový kaštieľ. Kožená továreň, ktorá vyrába veľmi pre ľudí atraktívne kabáty. Pás lesa. Chov dojníc. Panstvo grófa Samuela Dessewffyho.“ (preklad z maďarčiny) |- | „Finta, (Fincice), tót falu, Sáros vmegyében, Eperjeshez éjszak-keletre 1 mfld: 834 kath., 12 evang., 1 ref. lak. Szép emeletes kastély. Bőrgyár, melly igen kapós portékákat készít. Derék erdő. Tehenészet. F. u. gr. Dessewffy Sámuel.” (maďarský originál) |} Teľacia, kravská a hovädzia koža sa vyrábala na tzv. ruskú juchtu a na podražkovinu. Vlastníkom manufaktúry bol gróf Desewffy.ČAPLOVIČ, Ján, Viera URBANCOVÁ a Miroslav CIPÁR. O Slovensku a Slovákoch. Bratislava: Tatran, 1975, p. 124. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:9c5af018-7106-415a-9936-9f36cabdf086 „Pôvodne bola založená (roku 1812) v Sabolčskej stolici, no pre nedostatok vody sa presťahovala sem. Vyrábalo sa v nej sedem rôznych druhov kože, ktorá sa predávala na jarmokoch v Debrecíne, v stálych skladoch v Košiciach a Pešti, ako aj priamo na mieste rôznym obuvníkom, sedlárom, remenárom, taškárom 221 a pod. Výroba bola sústredená do jednej veľkej budovy, ktorá bola dlhá 25 siah. Bolo tu miesto pre prácu 12—18 tovarišov a viacerých nádenníkov, ktorí ročne spracovali 6500 koží rôzneho druhu.“ŠPIESZ, Anton, Katarína HORVÁTHOVÁ a Slovenská akadémia vied. Manufaktúrne obdobie na Slovensku: 1725-1825. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1961, p. 200. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:deb93e79-345e-45b1-bf7b-365b56130011
V diele Słownik geograficzny Królestwa Polskiego vydanom v r. 1880 sa píše: {| role="presentation" class="wikitable mw-collapsible innercollapse mw-collapsed" |Fincice, Finczyce, maďarsky Finta, obec v Šarišskej župe (Uhorsko), katolícky filiálny kostol, veľa hospodárskych budov. Továreň na kvalitné a odolné kože, hospodárska usadlosť, rozsiahle lesy, poľnohospodárstvo, 652 míľ2. — Henryk Müldner (preklad z poľštiny) |- |Fincice, Finczyce, węg. Finta, wieś w hr. szaryskiem (Węg.), kościół filialny katol, wiele budynków gospodarczych. Fabryka dobrych trwałych skór, folwark, obszerne lasy, uprawa roli, 652 mk. — H. M. (poľský originál)
Pred r. 1920 patrilo do okresu Prešov a do Šarišskej župy.
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky