Šarišská Trstená je obec na Slovensku v okrese Prešov.
Polohopis Obec leží na juhozápadných svahoch Nízkych Beskýd v doline Šarišského potoka, ktorý sa volá Trstianka. Povrch odlesneného chotára je mierne zvlnený až mierne členitý. Nadmorská výška je v strede obce , v chotári 300 – . Najvyšší vrch nad obcou sa volá Haľagoš a má . Obec zo severu lemujú väčšinou zmiešané lesy.
Obec je vzdialená od krajského mesta Prešov. Cez obec prechádza cesta 3. triedy č. 3456. Zo západu susedí s obcou Chmeľovec a z východu s obcou Proč. Južne sa dá prejsť po poľnej ceste aj do obce Čeľovce.
Dejiny Prvá písomná zmienka Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1345, kedy bola súčasťou panstva Komloš (súčasnej obce Chmeľovec). V listine Spišskej kapituly z 5. novembra 1345 sa spomína proces ohraničovania majetku hradného panstva Sebeš, ktorý sa uskutočnil v nedeľu 30. októbra 1345 pred sviatkom všetkých svätých. Z poverenia uhorského kráľa Ľudovíta I. sa ho zúčastnil kráľov blízky človek zeman Mikuláš, syn Dominika de Nadfu (zo Šarišskej Trstenej) v prítomnosti prebendára Spišskej kapituly magistra Štefana ako aj zástupcov kráľa – Michal, zástupca vojska Peter. Spoločne prešli od severnú hranicu majetkov Sebeš po Kapy, keďže Kapušany v tom čase patrili kráľovi.BOLEŠ, Daniel. "Počiatky a vývoj hradného panstva Šebeš (1285–1345)." Notitiae Historiae Ecclesiasticae 8.2 (2019): 7-20. Dostupné online - potrebná registrácia
Používanie názvu tejto dediny v prídomku Mikuláša dokazuje nielen vlastníctvo majetku, ale najmä to, že Mikuláš býval v tunajšej kúrií. Z toho je zrejmé, že miestne sídlisko jestvovalo už pred rokom 1345. Zeman Mikuláš s bratmi Jakubom a Vavrincom v roku 1351 použili v predikáte názov dediny Chmeľovec a ďalej listina uvádza vtedajší názov Chmeľovca a Nadveja v stotožňujúcom spojení. Zo vzájomnej zemepisnej polohy oboch dedín a ich názvov vyplýva, že Nadvej vznikol na pôvodnom majetku Komloš a bol mladším sídliskom ako Komloš. Nadvejskí zemania nepochybne pochádzali z rozvetvených komlošských zemanov, pričom Nadvej vznikol ako zemianska osada, resp. dedina. Na popud zemanov ju vybudovali poddaní z Komloša v druhej polovici 13. alebo začiatkom 14. storočia.
14. – 19. storočie V písomnostiach zo 14. – 16. stor. sa vyskytuje pravidelne pod maďarským názvom Nadfó zloženom zo slov: nád = trstina a fó = vyšný, horný. Názov vznikol opisom zemepisnej polohy majetku resp. sídliska ležiaceho v hornej časti údolia tunajšieho potoka. Nemožno pochybovať o tom, že maďarský názov Nadveja vytvorili miestni zemania. Z maďarského názvu vznikol fonetickou úpravou slovenský názov Nadvej. vľavo|náhľad|Nádfő na mape Šarišskej župy pred Trianonom. V roku 1600 sídlisko tvorilo 5 kúrií miestnych zemanov. V rokoch 1715 – 1720 tu postupne hospodárilo 2 – 5 poddanské domácnosti. V roku 1787 tu žilo 62 obyvateľov v 7 domoch. Koncom 18. storočia o Nadveji napísal maďarský štatistik, geograf a učiteľ András Vályi toto: „NÁDFŐ. Nádfej. Slovneská dedina v Šarišskej župe, niekoľko pánov, jeho obyvatelia sú katolíci a iní, nachádza sa v susedstve Posfalvy a jeho vetva a medza sú stredne úrodné, lúka je dvakrát kosená, má aj les.”Vályi András: Opis uhorskej krajiny I – III. Buda: Kráľovská univerzita. 1796–1799.Dostupné online Vlastníckymi rodmi boli Horváthovci, Dobyho a Puškovci. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, ale zaujímali sa aj o vzdelanie svojich detí. V záznamoch vysokých škôl v Košiciach figurujú mená Ladislava a Jozefa Krucsay, de Nádfó. KMETY, Adrien; JUHÁSZ, Réka Ibolya. A kassai felsőoktatás intézményeinek hallgatói 1776-1852. MTA ELTE Egyetemtörténeti Kutatócsoport, 2018. Dostupné online (maďarsky) V roku 1828 bolo 5 domov a 43 obyvateľov. Ďalší maďarský akademik Fényes Elek v roku 1851 o obec osídlenú slovákmi, v šarišskej župe, ktorá je filiálkou vo farnosti Pušovce. Jej obyvateľmi bolo 37 katolíkov a 3 evanjelici, pošta sa nachádzala v Prešove. Fényes Elek: Geografický slovník Maďarska, v ktorom sú v abecednom poradí popísané všetky mestá, dediny a stráň. Pest: Fényes Elek. 1851.Dostupné online (maďarsky) V roku 1864 vo svojej publikácií Viktor Horňanský uvádza, že v obci žilo 50 katolíkov, 25 evanjelikov a 10 izraelitov.HORNYÁNSKY, Viktor. Geographisches Lexikon des Königreichs Ungarn: ein Hilfsbuch für Behörden, Postämter, Advokaten und Geschäftsmänner. Heckenast, 1864. Dostupné online (nemecky)
Začiatok 20. storočia Začiatkom 20. storočia mnoho obyvateľov odišlo za prácou a zárobkom do USA. V roku 1911 sa na východnom konci pri miestnom cintoríne obyvatelia obce postavili kaplnku zasvätenú sv. Jánovi Nepomuckému. Za jej staviteľa sa považuje Ondrej KendraOndrej Kendra (*1874 - †1939), www.findagrave.com, [cit. 2021-07-25]. Kaplnka obyvateľom slúžila ako miesto modlitby. Najmä v lete sa v jej okolí ľudia schádzali na spoločné modlitby sv. ruženca, v zime tieto modlitby prebiehali v domoch samotných obyvateľov. Vnútri kaplnky sa nachádza socha patróna kaplnky. Raz ročne 16. máj, na sviatok sv. Jána Nepomuckého sa v nej slúžila svätá omša.KENDROVÁ, Eva. 2016. História rímskokatolickej farnosti Podhorany: bakalárska práca. Prešov, 46 s. Gréckokatolícka teologická fakultra Prešovskej univerzity v Prešove. Vedúci práce Katarína Kurilcová. Dostupné online
Po získaní nezávislosti od Rakúsko-Uhorska v októbri 1918 vyhlásení 1. československého štátu sa obec v roku 1919 stala súčasťou dvojtýždňovej bolševickej Slovenskej republiky rád, nazývanej aj ako Slovenská sovietska republika. Jej hlavným mestom bol od 16. júna do 7. júla 1919 Prešov. Pred 100 rokmi bola v Prešove vyhlásená Slovenská republika rád, www.prešov.korzar.sme.sk, 14.07.2019 Dvojtýždňová Slovenská republika rád po sto rokoch opäť v Prešove , new.poleblog.sk, 11.10.2019 Slovenská republika rád/maďarský boľševický vpád 1919, TV MATICA - youtube.com, [cit. 2022-02-22] Po potlačení diktatúry proletariátu sa obec opäť pričlenila k ČSR. V medzivojnovom období potom obec patrila do okresu Giraltovce. V prvej veľkej vlne poslovenčovania názvov obcí došlo v roku 1928 k zmene názvu z Nadfej na Nadvej. Pri sčítaní obyvateľstva 1930 sa všetci obyvatelia priznali k slovenskej národnosti, hoci 2 zo 14 domov boli obývané rómskymi rodinami.
II. svetová vojna Pri sčítaní obyvateľstva 1940 sa počet obyvateľov zvýšil na 117 obyvateľov. O 2 roky neskôr sa robil súpis židovského obyvateľstva v procese arizácie na Slovensku. V obci nežili žiadni židia a ani sa v nej nenachádzali arizátori, ktorí by kolaborovali na konfiškácií židovského majetku z okolitých dedín.Stav počtu domov a počtu obyvateľov k roku 1940., Ústav pamäti národa, [cit. 2022-02-22] Počas druhej svetovej vojny na východnom fronte bojovali aj obyvatelia z obce z ročníkov narodenia 1920 – 1924 – Juraj FrimerJuraj Frimer (*1920 - †1987), www.findagrave.com, [cit. 2021-07-25], Ján Kendra, Ján KovaľJán Kovaľ (*1923 - †1947), www.findagrave.com, [cit. 2021-07-25], ktorý zomrel 2 roky po vojne.
Počas bombardovania obce Chmeľov prebehla evakuácia a miestny obyvatelia si prichýlili rodiny z tejto obce. Konkrétne šlo o rodinu Bačišinovú, ktorá bola prichýlená v dome Andreja TalpašaAndrej Talpaš (*1908 - †1980), www.findagrave.com, [cit. 2021-07-25] a jeho maňzelky Márie, rod. Stankovičovej.Mária Talpašová, rod. Stankovičová (*1911 - †1986), www.findagrave.com, [cit. 2021-07-25]Nadvej 16 (Giraltovce) - Sčítacie hárky 1940, Slovakiana, dostupné online [cit. 2022-02-22]. Samotná obec bola oslobodená spod fašistickej okupácie spolu s mestom Prešov a okolitými obcami 19. januára 1945 červenou armádou. Oslobodenie prebiehalo bez boja. Ozbrojené jednotky nacistického Nemecka Wehrmacht sa stiahli ešte deň pred príchodom osloboditeľskej armády. Prvé hliadky sovietskej armády prišli do Kapušian (pravdepodobne aj Šarišskej Trstenej, vtedajšieho Nadveja) V piatok 19. januára 1945 okolo 15-tej hodiny. Sovietske jednotky patrili k 320. gardovému pluku 4. ukrajinského frontu, vedené pplk. A.P. Fokin a major L.J. Rotin. Spolu s týmito jednotkami prišli aj príslušníci I. československého armádneho zboru. Vtedajší obyvatelia obce poskytli armáde potraviny a ošípané.Oslobodzovanie Slovenska trvalo 226 dni , www.spravodaj.net, 01.05.2020V Prešove si pripomenuli 77. výročie oslobodenia mesta, www.presov.korzar.sme.sk, 19.01.2022Pamätný deň 19. január 1945 - Deň Oslobodenia Prešova, www.presov.sk, [cit. 2022-02-22]
Obdobie komunizmu Po skončení vojny a zmene režimu vo februári 1948 došlo k veľkej zmene názvov obcí povereníkom vnútra Danielom Okálim. Na základe vyhlášky číslo A-311/16-II/3-1948 z 11. júna 1948Vyhláška povereníctva vnútra zo dňa 11. júna 1948, č. A-311/16-II/3-1948 zverejnéné v Úradnom vestníku zo dňa 26. júna 1948 (strana 1277), www.watson.sk, [cit. 2022-02-22] sa poslovenčili úradné názvy 710 miest, obcí a osád na Slovensku. Obec Nadvej dostal terajší názov Šarišská Trstená.Vondrišel, Stará Ďala, Feledince, Diosek. Poznáte slovenské mestá a obce podľa ich starých názvov? (kvíz), www.hnonline.sk, 17.05.2019
Vznik JRD a nasilná kolektivizácia Nástupom komunistov sa v roku 1960 založilo Jednotné roľnícke družstvo (JRD). Obyvatelia obce mali kontingenty, ktoré družstvu museli odvádzať z vypestovanej úrody na vlastnom pozemku, ktoré ich rodiny a predkovia, ako samostatne hospodáriacim roľníci obrábali celé desaťročia.NÁSILNÁ KOLEKTIVIZÁCIA, www.upn.gov.sk, [cit. 2022-02-22] Družstvo sa v jarných mesiacoch roku 1964 zlúčilo s družstvom v Pušovciach a Čelovciach. Zlučené družstvo nieslo nový názov Rozvoj. V jari 1968 sa k Rozvoju pričlenilo JRD Proč. V roku 1985 v spoločnom družstve pracovalo 395 trvalo činných pracovníkov, z toho 220 žien. Predsedom JRD bol Ing. Jozef Jakša.
V roku 1964 bola postavená cez obce cesta v plnom úseku od Chmeľova do Kapušian. V roku 1978 boli ukončené práce na vybudovaní obecných rozhlasov v Šarišskej Trstenej a susednom Proči. Boli napojené z rozhlasovej aparatúry v obci Pušovce. Celkové výdavky činili 210 000 Kčs a jeho prvé verejné vysielanie sa uskutočnilo pred Silvestrom. Zo zaujímavostí z kroniky bol na Silvestra 1988 zaznamenaný silný prelet včiel, čo je na dané obdobie neobvyklé a podobný úkaz nebol predtým evidovaný.
Výstavba kostola vpravo|náhľad|Pohľad na Kostol Krista Kráľa, ktorý je symbolom obce. Obyvatelia obce boli kresťansky založení. A aj napriek prenasledovaniu cirkví zo strany komunistov sa podarilo v 60-tych rokoch naplniť sen o vlastnom kostole, keďže dovtedy obyvatelia museli cestovať za bohoslužbami niekoľko kilometrov do susedných obcí a najmä farského kostola v Pušovciach. Zmena nastala najmä zásluhou Dubčekovej éry a prvého slovenského diplomata v službách svätej stolice, rodáka Msgr. ICDr. Štefana Fogaša a miestnych obyvateľov, ktorí sa podieľali na svojpomocnej stavbe rímskokatolíckeho kostola Krista Kráľa. S výstavbou sa začalo koncom 60-tych rokov a kostol bol dokončený v roku 1970.
Samotný diplomat mal komplikovaný vstup do rodnej krajiny, no v rokoch 1970, 1971 a 1972 využil diplomatický pas a prišiel na návštevu rodnej zeme. Posviacky nového kostola zasväteného Kristovi Kráľovi sa však nedožil. 28. marca 1974 prišla správa z Paríža, že vo veku 49 rokov Monsignore Štefana Fogaša náhle zomrel. Po intervencii Vatikánu na veľvyslanectve ČSSR v Taliansku, bol udelený súhlas na prevoz telesných pozostatkov do vlasti, no z nejasných príčin to neskôr odvolali a tak deň pred pohrebom bol nakoniec prevezený do Ríma, kde ho pochovali. Pol roka po jeho smrti bol nakoniec kostol posvätený.Štefan Fogaš – prvý slovenský diplomat v službách Vatikánu , www.katolickenoviny.sk, 13.04.2016 Po 33 rokoch, 12. decembra 2007 o 15:00 za prítomnosti vtedajšieho košického arcibiskupa Mons. Alojza Tkáčaboli jeho pozostatky prevezené a uložené pri vstupe na miestny cintorín.Pozostatky Mons. Štefana Fogaša budú prenesené z Ríma na Slovensko, www.tkkbs.sk, 11.12.2007Na Slovensku budú uložené pozostatky Mons. Štefana Fogaša, sk.radiovaticana.va, 12.12.2007
Po páde komunistického režimu