Terňa je obec na Slovensku v okrese Prešov.
Polohopis Obec Terňa sa nachádza 19 km severne od okresného mesta Prešov, v doline miestneho potoka Ternianka. Kataster obce leží na rozhraní troch geomorfologických celkov: Spišsko-šarišského medzihoria, Beskydského predhoria a Ondavskej vrchoviny, v tesnej blízkosti geomorfologického celku Čergov. Kataster Terne susedí s katastrami miestnych častí (bývalých obcí) Hradisko, Babin Potok a obcí Hubošovce, Gregorovce, Záhradné a Mošurov. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške Najčlenitejšou časťou katastra je J - JV, kde sa nachádza najnižšie položené miesto katastra (miesto, kde potok Ternianka opúšťa kataster) a zároveň aj najvyššie položené miesto - Lysá Stráž (). Súvislý lesný porast sa nachádza len v severnej a južnej časti. Obcou prechádza cesta III/3452 (Gregorovce – Demjata) a cesty III/3453 (Terňa – Babin Potok), III/3454 (Terňa – Hradisko).
Dejiny Obec je prvýkrát písomne doložená v roku 1259, keď Belo IV. daroval zem Therne, ktorá patrila ku kráľovskému hradu Šariš, poľskému rytierovi Adamovi za služby preukázané v bojoch s Tatármi. Viacerí historici sa však domnievajú, že listina je s najväčšou pravdepodobnosťou falzum, ktoré bolo dodatočne vydané, aby Jakub, Adamov syn, mal doklad o vlastníckom práve. V roku 1310 Jasovský konvent potvrdil výmenu majetkov dediny Terňa, kde sa spomína, že Terňa bola dedičným majetkom zemanov Tekulovcov a potok ju rozdeľoval na dve majetkové časti, ktoré si dovtedajší vlastníci vymenili.
V písomnostiach zo 14.–16. stor. sa vyskytuje pod názvom Terne, čo bol už maďarizovaný tvar pôvodného slovenského názvu Terňa. Slovenský názov je odvodený od slova tŕnie, v šarišskom nárečí. Názov Terňa nemá znaky charakteristické pre názvy zemianskych osád a dedín vzniknutých v 13. storočí. Sídlisko ani názov teda nevznikli z iniciatívy zemanov Tekulovcov, ktorí boli pravdepodobne maďarského pôvodu, a ktorým dedina patrila dedične už v 13. storočí. Na základe uvedených geografických, historických a jazykovedných poznatkov a vývoja osídlenia najbližšieho okolia možno konštatovať, že Terňa bola najstaršou slovansko-slovenskou dedinou v údolí Ternianky, jestvujúcou pred 11. prípadne 9. storočím. Predpokladá sa taktiež aj, že obyvatelia Terne vybudovali, udržiavali a využívali slovanské hradisko na južnom výbežku Čergovského pohoria pred 11. resp. 12. storočím.
V 30. rokoch 14. storočia v tunajšom kostole pôsobil farár Kosmas, gotický kostol nebol prvým, ale skôr nasledovným miestnym kostolom. Gotický kostol sv. Kataríny Alexandrijskej bol postavený z iniciatívy zemanov Tekulovcov a po prestavbách stojí dodnes. Jedna vetva Tekulovcov sa v Terni usadila a jej názov od 14. stor. používali v prídomku. Z iniciatívy Tekulovcov vzniklo začiatkom 14. storočia taktiež aj nové sídlisko, ktoré dostalo názov Kysterne (Malá Terňa), ktoré zaniklo na prelome 15. a 16. storočia a nové na ňom nevzniklo.
Ternianske poddanské domácnosti okrem richtárovej boli zdanené v roku 1427 daňou kráľovi od 12 port, takže Terňa bola stredne veľkou dedinou. Neskôr sa postupne všetky sedliacke domácnosti odsťahovali a časť opustených polí neskôr zabrali zemania. Okolie Terne bolo v minulosti husto osídlené, pri Terni sa nachádzali osady resp. dediny Kľačany (Kelechen), Nagyfalu (Kapus Nagyfalu), Sthephlaka, Rakoš a Šalgov, ktoré v priebehu 15. storočia zanikli. V roku 1600 malo sídlisko okolo 10 obývaných poddanských domov a zemianskych kúrií, kostol a faru.
V 18. storočí cez Terňu viedla mýtna cesta na Bardejov a Komárnik. V 19. stor. tu bol kameňolom. V roku 1958 bolo založené JRD. 25. júna 1991 Vláda Slovenskej republiky schválila pričlenenie obcí Babin Potok a Hradisko k obci Terňa.
Symboly obce Obec má erb, vlajku a pečať. Vo svojom erbe má zobrazenú postavu sv. Kataríny Alexandrijskej. Erb má v modrom štíte striebornú vľavo pootočenú zlatovlasú zlato-korunovanú kráľovnú - svätú Katarínu - v striebornom, zlato prepásanom rúchu, ľavicou držiacu zlatý sklonený meč, pred ňou sprava zlaté zlomené koleso.
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Sídlisko z doby bronzovej, archeologická lokalita. Lokalita doposiaľ nebola systematicky skúmaná a nie je prezentovaná.
Zaniknutý hrádok, archeologická lokalita z 13. storočia. Lokalita nie je prezentovaná.
Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, jednoloďová pôvodne stredoveká – gotická stavba s južnou kaplnkou, polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, najneskôr z 15. storočia. V druhej polovici 16. storočí vzniklo polygonálne renesančné presbytérium. V roku 1736 prešiel barokovou úpravou, keď bola pristavaná južná kaplnka s polkruhovým záverom a západná veža. Rozšírený bol v roku 1948, keď pribudli bočné prístavby veže z oboch strán a kaplnka bola rozšírená východným smerom. Presbytérium je zaklenuté lunetovou klenbou, loď valenou klenbou so styčnými lunetami a kaplnka valenou klenbou. Zariadenie je novodobé. Fasády kostola sú po novodobých úpravách hladké s oknami s polkruhovým záklenkom. Veža bola pôvodne členená pilastrami, zachovali sa len reliéfne hlavice a korunná rímsa s terčíkom s maľovanými hodinami a ihlancovou helmicou.
Kaštieľ, jednopodlažná pôvodne renesančná dvojtraktová stavba na pôdoryse nepravidelného obdĺžnika, z polovice 17. storočia. V druhej polovici 18. storočia bol prefasádovaný v duchu rokoka a bol doplnený južný trojosový rizalit. Fasády kaštieľa sú členené oknami so šambránami s páskou a rímsovými suprafenestrami. Okná rizalitu lemovaného pilastrami majú segmentovú rímsovú suprafenestru. Objekt je krytý manzardovou strechou.
Gréckokatolícky Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky v časti Hradisko, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s južnou bočnou kaplnkou, polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z 80. rokov 18. storočia. Pôvodne mal kostol aj severnú bočnú kaplnku, tá však zanikla. Loď je zaklenutá pruskými klenbami, presbytérium českou plackou. Nachádza sa tu trojetážový ikonostas z konca 18. storočia s rokokovými prvkami. V južnej kaplnke je umiestnené tabernákulum s reliéfom kalicha z rovnakého obdobia ako ikonostas. Fasády chrámu sú hladké, s oknami s polkruhovým záklenkom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. Južná kaplnka má nárožné skosenia, ukončená je taktiež ihlancovou helmicou.
Osobnosti obce František Splényi (1731-1795) - biskup a univerzitný profesor Emil Fenyvesi (1859-1924) - herec
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Kategória:Obce okresu Prešov