Veľká cena Formuly 1 () je automobilový závod, ktorý je súčasťou majstrovstiev sveta Formuly 1. Každá Veľká cena sa koná na homologovanom okruhu alebo mestskom okruhu a preteká sa podľa pravidiel Medzinárodnej automobilovej federácie (FIA). Sezóna Formuly 1 pozostáva z viacerých Veľkých cien konaných v rôznych krajinách sveta, pričom každá z nich prináša jazdcom a tímom body do celkového hodnotenia šampionátu.

História Prvá oficiálna Veľká cena Formuly 1 sa uskutočnila 13. mája 1950 na okruhu Silverstone vo Veľkej Británii. Vznikla ako pokračovanie tradície európskych automobilových pretekov z prvej polovice 20. storočia. V úvodnej sezóne sa jazdilo sedem Veľkých cien, ktoré sa konali prevažne v Európe.

Pojem Grand Prix (z francúzštiny „Veľká cena“) sa používal už pred rokom 1950 na označenie významných automobilových pretekov, najmä vo Francúzsku a Taliansku. Postupom času sa seriál rozšíril na všetky kontinenty a stal sa jedným z najprestížnejších športových podujatí na svete.

Formát pretekov Každý víkend Veľkej ceny sa skladá z troch hlavných častí:

Tréningy – zvyčajne dva piatkové a jeden sobotný tréning, ktoré slúžia na nastavenie monopostov. Kvalifikácia – rozhoduje o poradí na štarte pretekov. Od roku 2006 sa používa trojkolový eliminačný systém (Q1, Q2, Q3). Preteky – hlavná časť podujatia, ktorá sa koná v nedeľu. Dĺžka pretekov je minimálne 305 km (s výnimkou Monaka) alebo maximálne 3 hodiny od začiatku pretekov.

Od sezóny 2021 sa na vybraných okruhoch koná aj šprint, preteky v menšom počte kôl, ktorý sa jazdí v sobotu pričom jazdci získavajú body do šampionátu. +PiatokSobotaNedeľaMaximálny možný počet získaných bodov za víkendVeľká cenaTréningTréningHlavné preteky*25TréningKvalifikáciaVeľká cena so šprintomTréningTréningHlavné preteky33Šprintová kvalifikáciaŠprint * Preteky v sezóne 2025 sa uskutočnia v sobotu na Veľkej cene Las VegasPreteky sa uskutočnia v sobotu, ale v európskom časovom pásme vychádzajú preteky na nedeľu v skorých ranných hodinách, a v sezóne 2026 aj na Veľkej cene AzerbajdžanuDôvodom tejto zmeny je snaha miestnych organizátorov, aby sa preteky nekonali v Deň spomienky Azerbajdžanu – národným dňom smútku za padlými v 44-dňovej vlasteneckej vojne v roku 2020. Bodovací systém Body sa udeľujú desiatke najlepších klasifikovaných jazdcov, počas Veľkej ceny a ôsmim najlepším v šprinte. V prípade rovnosti bodov sa používa systém spätného odpočítania, kde je jazdec s najväčším počtom výhier Grand Prix umiestnený vyššie. Ak je počet výhier rovnaký, berie sa do úvahy počet druhých miest atď. Body sa udeľujú za každé preteky podľa nasledujúceho systému: Umiestenie12345678910Body - Veľká Cena251815121086421Body - Šprint87654321 V minulosti sa dával jeden extra bod pre jazdca s najrýchlejším kolom, ak bol v prvej desiatke jazdcov. Od sezóny 2025 to už nie je v platnosti.

Najznámejšie Veľké ceny Niektoré Veľké ceny majú dlhú tradíciu a považujú sa za ikonické podujatia:

Veľká cena Monaka (Monako) – jazdí sa v uliciach Monte Carla a je známa úzkymi zákrutami a prestížou. Veľká cena Talianska (Monza) – jedna z najstarších Veľkých cien, charakteristická vysokými rýchlosťami. Veľká cena Veľkej Británie (Silverstone) – historicky prvá oficiálna Veľká cena F1. Veľká cena Belgicka (Spa-Francorchamps) – známa legendárnou zákrutou Eau Rouge a meniacimi sa poveternostnými podmienkami. Veľká cena Brazílie (Interlagos) – často rozhodujúce preteky v boji o titul.

Rekordy

Najviac víťazstiev v jednej Veľkej cene: Lewis Hamilton (Veľká cena Maďarska – 8 víťazstiev). Najviac víťazstiev v kariére: Lewis Hamilton (viac ako 100 víťazstiev). Najviac titulov majstra sveta: Michael Schumacher a Lewis Hamilton (po 7 titulov). Najmladší víťaz Veľkej ceny: Max Verstappen (18 rokov a 227 dní, Španielsko 2016).

Zaujímavosti

Niektoré Veľké ceny sa jazdia v noci pod umelým osvetlením, napríklad Veľká cena Singapuru. Formát pretekov a bodovanie sa viackrát menili, aby sa zvýšila atraktívnosť seriálu.

Referencie

Poznámky

Pozri aj

Formula 1

FIA

Iné projekty

Kategória:Veľké ceny Formuly 1