Kochanovce () sú mestskou časťou Sečoviec, ktoré tvoria východnú časť intravilánu mesta. V minulosti boli samostatnou obcou, so Sečovcami sa zlúčili 1. apríla 1948.

História Najstaršia písomná zmienka o Kochanovciach pochádza z roku 1321, kedy sa spomínajú v darovacej listine kráľa Karola I., ktorou panovník potvrdil darovanie územných majetkov sečovského panstva, ktorého súčasťou boli aj Kochanovce, šľachtickému rodu Bokša.. Pozri aj K donácii Bokšovcom sa pristúpilo z dôvodu, že pôvodný vlastník panstva šľachtic Peter, syn Petena či Petuna, sa v rokoch 13151316 neúspešne pokúsil osobne zabiť kráľa a následne emigroval do Ruska.Motivácia šľachtica Petra nie je objasnená. Pôvodne sa aj napriek násilnému nátlaku nepridal k povstaniu Omodejovcov proti novokorunovanému kráľovi Karolovi I., avšak od roku 1312 je patrná zmena jeho postoja voči panovníkovi. Pozri , pozri aj

V urbári trebišovského panstva z roku 1601 je zapísaných 11 celých usadlostí, dve polovičné a 22 opustených.. Integrae sessiones [celé usadlosti]: Blasius Tobolyas, judex [richtár], Franciscus Tobolyas, Blasius Hawran, Gregorius Whrin, Joannes Beöres, hortulanus Zechiensis [záhradník v Sečovciach], Joannes Zylaghy, Blasius Hawran, Gregorius Whrin, Joannes Beöres, hortulanus Zechiensis, Joannes Zylaghy, Thomas Tobolyas, Danko Oroz, Joannes Soltez, Stanislaus Lengyell, custos sylvarum [strážca lesa], Stanislaus Lengyell alter [iný Stanislaus Lengyell]. Mediae sessiones [polovičné usadlosti]: Georgius Hornyak, Matthias Kerthez, alter hortulanus Zechiensis [ďalší záhradník v Sečovciach]. Desertae [opustené usadlosti]: Domus Joannis Fylyoczky, Michaelis Zylaghy, Michaelis Oroz, Joannis Oroz, Bartholomaei Lengyell, Joannis Farkas, Matthiae Polyak, Martini Weegh. Desertae no 14, quorum nomina ignorantur [pri 14 opustených nie je známy ich pôvodný vlastník]. Veľký počet opustených usadlostí, ktorý je v tomto období charakteristický aj pre Sečovce, bol zrejme dôsledkom ťažkých politických a hospodárskych pomerov. Poddanské povinnosti obsiahnuté v tomto urbári činili odvádzanie renty 1 zlatý celými usadlosťami, resp. 50 denárov v prípade polovičných usadlostí, na sviatok sv. Michala (29. septembra). Na sviatok Narodenia Pána jedna usadlosť odovzdávala jeden košický gbel ovsa, jeden chlieb a jednu kuru, na Veľkú noc odovzdávala dva chleby a štyri vajcia (polovičné usadlosti jeden chlieb a dve vajcia). Poddaní taktiež mali povinnosť platiť desiatok z ošípaných, okrem prípadu, keď odovzdávali malé prasiatka. Ak sedliaci využívali pôdu a lúky opustených usadlostí, mali povinnosť platiť zemepánovi 1 zlatý, pričom ale ak kosili pre neho lúky, tak tento poplatok neboli povinní uhradiť. Urbár taktiež spomína pokračovanie čapovania piva podľa pôvodných zvyklostí.

Kochanovce boli síce samostatnou obcou s vlastným richtárom a radou, avšak existenčne boli zároveň veľmi naviazané na mestečko Sečovce.Pozri . „Napriek pomerne vysokému počtu obyvateľov bola obec po celé toto obdobie [19. storočie] z viacerých aspektov viazaná na blízke Sečovce. Patrila do sečovského notárskeho obvodu, v Sečovciach mala poštu, telegraf, žandársku stanicu a všetky okresné úrady. Takisto všetky cirkvi pôsobiace v obci boli fíliami sečovských farností, s výnimkou evanjelickej a. v., ktorá patrila k pozdišovskému zboru a aj deti z Kochanoviec navštevovali školy v blízkom mestečku.“ Snahy o jej zlúčenie so Sečovcami spadajú ešte do obdobia prvej ČSR. K pripojeniu ale došlo až po druhej svetovej vojne, na základe uznesenia Miestneho národného výboru v Sečovciach č. 20/47 z 9. mája 1947, ktorému predchádzalo uznesenie MNV v Kochanovciach č. 8 a 19/47. Samotnému zlúčenie sa vykonalo 1. apríla 1948,, pričom bolo oslávené slávnostným sprievodom mestom., fotografia č. 195. Dobová fotografia zaznamenáva sprievod prechádzajúci východnou časťou Hlavnej ulice (dnes Obchodná ulica) v Sečovciach.

Názov Do 17. storočia sa obec zapisovala ako Kohan,napr. (rok 1322), (1601) zriedkavo Kohanfalua.napr. z roku 1582. Pozri , koncová poznámka č. 5 na s. 55 (Magyar Országos Levéltár, Kamara, A 2677, s. 165) V tereziánskom urbári z roku 1774 boli Kochanovce označené ako possessio Kohány.. Urbár uložený v štátnom archíve v Sátoraljaújhely (Állami levéltar Sátoraljaújhely, Loculo 68, No 351)

Geografia Kochanovce tvoria východnú časť katastrálneho územia mesta Sečovce, pričom ich intravilány sú priamo spojené. Územie Kochanoviec leží v nadmorskej výške od 125 do 110,7 m n. m. pri ceste I/19 na východnej hranici katastra. Južne od intravilánu preteká potok Trnávka, ktorý pred reguláciou svojho koryta v roku 1976 pretekal stredom obce a postupne sa stáčal smerom na juh.

Geologické podložie tvoria pieskovce, ílovce, štrky, spraše a iné sedimentárne horniny z obdobia mladších treťohôr až štvrtohôr. Pozostatkom sopečnej činnosti je andezit vyskytujúci sa v horných vrstvách pôdy a taktiež niekoľko minerálov a hornín vzniknutých treťohornou vulkanickou činnosťou (opál, obsidián).

Podnebie

Kochanovce patria do mierne teplej a suchej klimatickej oblasti s mierne suchým a veterným charakterom počasia.. „[rýchlosť vetra priemerne 1,583,6 m/s/rok], ojedinele s vysokým vzdušným prúdením presahujúcim v nárazoch silu vetra 2332 m/s.“ Množstvo zrážok je obmedzované Slanskými vrchami na západe, ktorá bránia presunu väčšieho množstvo dažďových oblakov západnými vetrami. Zima trvá väčšinou od polovice novembra do konca februára a vyznačuje sa výdatným snežením a prevládajúcim severným vetrom. Leto sa vyznačuje teplotami do 30 °C a menším množstvom zrážok. Intenzita slnečného žiarenia je 89 kcal/cm2 v zime a 4446 kcal/cm2 v lete.

Intenzívne vzdušné prúdenie zo severu, ktoré sa v najväčšej sile prejavuje vo východnej časti extravilánu Kochanoviec,Cesta I/50 je v tomto úseku označená ako cesta so silným bočným vetrom. bolo využívané v miestnych veterných mlynoch aj menších zariadeniach podobného charakteru (veterníky), ktoré si stavali jednotlivé gazdovské usadlosti a využívali ich na mletie obilia, sečkovanie a pod. Z roku 1895 sa na pohľadnici zachovala podoba veterného mlyna na ghyczyovskom majeri v lokalite Lazy. Táto stavba, neskôr známa ako Horňákov viterník, slúžila aj na prečerpávanie vody z potoka do náhonu vodného mlyna. Podľa tradovaných správ bol Horňákov viterník výrazne poškodený zásahom blesku a po dlhej odstávke boli na prelome 19. a 20. storočia jeho ruiny zbúrané. Posledný kochanovský veterný mlyn, ktorý sa nachádzal na východnej hranici extravilánu, bol zničený počas snehovej búrky v decembri 1940. Neskoršie pokusy o sprevádzkovanie malých veterných elektrární v tejto oblasti zlyhali.

Demografia Čiastkové informácie o charaktere obyvateľstva v Kochanovciach obsahujú urbáre a dikálne súpisy, ktoré ale pojednávajú len o sedliakoch a želiaroch obrábajúcich pôdu zemepána a náležitostiach nimi vyplácanej renty. Prvým zachovaným prameňom tohto charakteru je urbár trebišovského panstva z roku 1601, v ktorom je zapísaných 11 celých usadlostí, dve polovičné a 22 opustených. Podľa tereziánskeho urbára z roku 1774, v ktorom boli Kochanovce označené ako possessio Kohány, mala dedina 30 celých usadlostí.

Prvé súhrne údaje o demografickej a sociálnej skladbe obyvateľov Kochanoviec poskytuje jozefínske sčítanie obyvateľstva Uhorska (17841787), ktoré ako prvé celokrajinné sčítanie v Uhorsku zahŕňalo celé obyvateľstvo a aplikovalo moderné metodické postupy prevzaté z rakúskej časti monarchie. Podľa zaznamenaných údajov žilo v Kochanovciach 517 obyvateľov (105 rodín) v 65 domoch, pričom 7 Kochanovčania neboli prítomní a v obci pobýval jeden cudzí obyvateľ, teda reálne počet obyvateľ činil 511. Počet mužov bol 161 (z toho 103 ženatých), žien 253. Kochanovce obývali deviati šľachtici, 31 sedliakov, 34 dedičných mešťanov a 64 želiarov.

Symboly obce Erb a vlajku Kochanoviec navrhol Mgr. Marcel Bodnár v roku 2011 a je zapísaná v Heraldickom registri SR pod signatúrou K-291/2011. Erb vychádza z odtlačku pečatidla z druhej polovice 18. storočia, na ktorom je hlavnou erbovou figúrou kráčajúci baránok na šrafovanej rovnej pažiti, a kruhopis pečate je: „KOHÁNY 1786“. Odtlačok sa zachoval na listine zo 6. septembra 1866. Baránok môže poukazovať na niekdajšie zamestnanie obyvateľov Kochanoviec (chov oviec, výroba syru, spracovanie ovčej vlny) alebo je hagiografickým symbolom Ježiša Krista.

Blazón: „Erb Kochanoviec tvorí modrý štít so zelenou pažiťou s kráčajúcim strieborným baránkom v zlatej zbroji, v horných rohoch štítu sú strieborné nebeské telesá – vpravo obrátený strieborný polmesiac, vľavo strieborná hviezda. Vlajka pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej (2/6), bielej (1/6), modrej (1/6) a zelenej (2/6).“citované podľa

Doprava Ústrednou ulicou mestskej časti je Kochanovská ulica, ktorá je cestou I/50, resp. E50. Ďalšie ulice sú: Dukelská, Gorkého, Ulica Jána Horňáka, Mostová, Sládkovičova, Železničná. Pri výjazde z Kochanoviec v smere na Michalovce sa nachádza čerpacia stanica pohonných hmôt Slovnaft.

Na Železničnej ulici sa nachádza železničná stanica na trati č. 192 (Trebišov – Vranov nad Topľou), ktorá bola slávnostne otvorená 24. decembra 1903. Od 2. februára 2003 je na tejto trati zastavená osobná doprava.

Poznámky

Referencie

Literatúra Publikované pramene

Monografie a príspevky v monografiách

[

Články a štúdie

Externé odkazy Kochanovce na oficiálnych stránkach mesta Sečovce

Kategória:Mestské časti Sečoviec