Merník je obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou.
Dejiny Vývin názvu obce: 1363 - Mernykfalua 1408 - Mernik, Mernyk 1808 - Merník po maďarsky Mernyik, Merészpatak
Obec pravdepodobne vznikla pred 14. storočím, prvá písomná zmienka je z roku 1363 (šľachta z Rozhanoviec si rozdelila majetky panstva Čičava). K panstvu Čičava obec prislúchala aj následne, neskôr potok k panstvu Vranov. Od roku 1524 patrila Bátoriovcom, v 17. storočí Nádašdiovcov, Ňáriovcom, Bornemisovcom a Drugetovcom. Asi na začiatku 16. storočia sa v Merníku usídlili noví obyvatelia so šoltýsom.
Urbár z roku 1585 prepisoval šoltýskym domácnostiam odovzdať 2 gbely ovsa, chovať krahulca na lov (alebo zaplatiť 25 denárov) a vykŕmiť brava. Spoločne boli sedliacke domácnosti povinné zaplatiť daň 6 zlatých a 75 denárov (dvakrát do roka), odovzdať vola, teľa a 0,5 gbela hrachu, šošovice a semien ľanu. Každá domácnosť musela ešte odovzdať holbu masla, syr, gbel chmeľu, 25 hlávok kapusty, 4 slepačie vajcia a kytu konope. Každá želiarska domácnosť mala odovzdať 2 vajcia. Podobné povinnosti mali aj v 17. storočí.
Sedliaci v obci boli zdanení od: 1567 2,5, 1582 3, 1610 0,75 a 1635 0,5 porty. Želiari boli v rokoch 1610 a 1635 zdanení od 0,25 a 0,5 porty.
V obec patrila v 18. storočí Suľovským, v 19. storočí tunajšie majetky vlastnili rodiny Coudenhoveovcov a Hadik-Barkóciovcov.
V roku 1493 mala obec zo 6 usadlostí 3 opustené, v roku 1557 mala 5 port; v roku 1715 mala 22 opustených a 21 obývaných domácností, v roku 1787 mala 46 domov a 398 obyvateľov, v roku 1828 mala 74 domov a 543 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, pracovali v lesoch a v bani na kaolín a ortuť. Zapojili sa do roľníckeho povstania v roku 1831.
Za 1. ČSR sa zaoberali poľnohospodárstvom. Ortuťové bane zanikli. JRD bolo založené v roku 1952. Časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch v Hencovciach, Vranove nad Topľou a Prešove.
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Zaniknutý kostol sv. Ondreja, archeologická lokalita, pôvodne stredoveká stavba z prvej polovice 16. storočia. Úpravami prešla koncom 16. storočia a v roku 1826. Lokalita v súčasnosti nie je prezentovaná. Evanjelický kostol, jednoloďová pôvodne tolerančná stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1784-1791. V roku 1863 bol doplnený o nové presbytérium a vznikla dnes už neexistujúca drevená veža. V rokoch 1951-1953 bola pristavaná nová murovaná veža, ktorá bola v rokoch 2000-2001 doplnená o novú helmicu. V interiéri sa nachádza jednomanuálový organ od Jana Tučeka z Kutnej Hory z rokov 1925-1926. Pôvodne boli súčasťou interiéru aj štyri sochy evanjelistov z konca 18. storočia, ktoré sú dnes súčasťou zbierok Zemplínskeho múzea v Michalovciach. Fasády kostola sú členené segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je ukončená štíhlou ihlancovou helmicou s atypicky umiestnenými hodinami. Klasicistické náhroky J. Suľovského a J. Revického z roku 1831. Nachádzajú sa v areáli evanjelického kostola. Štôlňa Mária, technická pamiatka z rokov 1908-1910. Úpravami prešla v 40. a 80. rokoch 20. storočia.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Kategória:Obce okresu Vranov nad Topľou