Hnilčík je obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.
Polohopis Obec sa nachádza v severnej časti Slovenského rudohoria v údolí Železného potoka.
Susedné obce Hnilec, Nálepkovo, Spišská Nová Ves, Teplička, Závadka
Časti obce Dolný Hnilčík (Jerohuta), Chotár, Roztoky, Gezwäng, Zimná dolina, Furmanec, Cechy, Štolvek, Bindt.
Vodné toky Železný potok (historicky Eisenbach, tiež Malý Hnilec alebo Malá Gelnica) Ráztoka Zimný potok (historicky Kalt Bach)
Symboly obce Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky po prerokovaní odporučila prípisom č.j. HR 154/H – 75/97 dňa 26. mája 1997 schváliť obecnému zastupiteľstvu obce Hnilčík erb. Zároveň bol erb zaevidovaný do Heraldického registra SR v tejto podobe: „V zelenom štíte geometricky štylizovaná Panna Mária, vľavo v náručí s Ježiškom, postavy sú strieborné, zlato korunované, zlato nimbované, odeté v striebornom, zlato lemovanom šate, sprevádzané vpravo čiernymi kladivkami so zlatými skríženými poriskami“.
Okrem toho bola zadefinovaná obecná vlajka takto: „Vlajka obce pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách zelenej, bielej, žltej a čiernej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.“
Obecná pečať má takúto oficiálnu podobu: „Je kruhová, bez heraldického šrafovania. V strede pečatného poľa je zvolený obecný symbol, ktorý môže byť zobrazený aj bez štítu. Kruhopis pečate znie: OBEC HNILČÍK“.
Uznaniu obecných symbolov predchádza archívny výskum historických reálií a ich spracovanie do návrhu obecného erbu, pečate a vlajky (Žifčák, 1997). Hnilčík mal už na konci 18. storočia takú vyvinutú administratívu, že dokumenty overoval vlastnou pečaťou. Jej otlačok sa našiel na písomnosti z roku 1801. Pečať má priemery a a má vo svojom poli umiestnenú štylizovanú Madonu s dieťaťom, vpravo so skráteným názvom osady „HNIL“ a vľavo s dvoma skríženými baníckymi kladivkami. Predpokladá sa, že pečatidlo si dali vyrobiť už v osemdesiatych rokoch 18. storočia.
Dejiny V dnešnej podobe vznikol Hnilčík až v roku 1961 (vytvorením katastra spojením Horného Hnilčíka – osady Hnilčík – dovtedy miestnej časti Spišskej Novej Vsi a Dolného Hnilčíka – obce Hnilčík, ako aj Bindtu a Roztok). Táto skutočnosť je odrazom historického vývoja osídlenia dvoch častí, patriacich do sféry mesta Nová Ves (Iglov) a markušovských pánov rodu Mariássy.
1290 – prvá pisomná zmienka, listina grófa Batiza a jeho bratov o šoltýskom osídlení územia Malého Hnilca (Parva Gnylnycz) – uvedené v listine z roku 1315 1328 – písomnú zmienku o dolnom Hnilčíku nachádzame v listine spišského grófa magistra Willermusa („Magister Willermus, Comes de Scepus..“), dnes uloženej v Maďarskom štátnom archíve v Budapešti. V tejto listine z roku 1328 sa uvádzajú osady patriace grófom Jánovi a Michalovi synom Markovým a Štefanovi synovi Marka, ktoré sa nazývajú Svätý Michal Pán, Lieskovany, Železný potok, Vondrišel a Teplička (…“possessiones Comitis Ioannis et Michaelis filiorum Marcus, Stephani, filii Markus, Szent Mihaly Úr, Liskuan, Eisenbach, Vagendrusz et Toplicza vocatam…“) 1383 – v súpise novoveského richtára Jána Kuncha opis viacerých majerov patriacich mestu, lokalizovateľných na územie dnešného Hnilčíka 1412 – pri reambulancii spornej hranice medzi mestom Iglov a vlastníctvom Máriášiovcov opis hnilčíckych lokalít a zmienka o opustených baniach a hutách v doline Železného potoka (chotárna listina mesta) 1437 – listina o násilných konfliktoch o bane na hnilčíckom Stangenbergu a Altenbergu koniec 16. stor. – oživenie baníctva medi na Hnilčíku 1599 – novoveský mešťan Jaroschek postavil hutu na spracovanie starobylých troskových háld obsahujúcich meď (Jero huta) 1639 – Szontágh Gáspar (najväčší dobový novoveský banský podnikateľ a veľkoobchodník) ťažil na Grajnári, Kráľovej hore, Knole, Grétli, Žigmund Reiser a Ludevit Walsdorf na Knole (Šmelko, 2000), Gaspar Mum na Bindte, Rosenberg na Roztokách, Bastel Weisz v údolí Železného potoka meď, Bastel Schellbach na Grétli, Jarošek v údolí Železného potoka železnú rudu, Münnich otvára novú baňu na Glänzene. 1669 – Gaspar Sontagh ťaží na Grétli, Grajnári a iných hnilčíckych lokalitách, podobne iní ťažiari 17491764 – bane Veľkého Bindtu zamenili 5 273 viedenských centov medi (280 t) obsahujúcej Ag. 17531765 – Ťažiari z Hnilčíka zamenili 9 271 viedenských centov (cca 570 t) medi (hlavne z Gezwäng žily). 1765 – Záznam o novoveskej bani Greinen Stollweg (Štolvek), preslávenej produkciou najjemnejšej medi 1766 – Novoveskí ťažiari požiadali o vstup do Združenia hornouhorských ťažiarov – v listine súpis medených baní, o. i. Gretel, Rinnergang, Greinen Stohl Stollweg a Malá Knola. 1772 – Dekonjuktúra baníctva v Spišskej Novej Vsi. Fungovalo iba 16 baní, v hnilčíckom priestore baňa Glänzen na meď (ťažiari Jony, Szulyowszky, Grünblatt, Pongrácz, Glatzinger, Ujházy, Berzeviczy), Rinnergang na meď (ťažiari Grünblatt, Glatzinger, Ujházy, Meerwaldt, Zittkowszky), Grétla na meď (Schneider, Jóny, Elstermann, Grünblatt, Szulyowszky, Meerwaldt, Zittkovich, Szontagh, Pongrácz, Berzeviczy a Izdenczy), na Štolveku štôlňa Svätého Michala na meď (Grünblatt, Korabinszky), na Borovniaku (v Roztokách) baňa na meď (Rheihländer, Szontágh, Majerčík resp. Mariantsik). 1776 – Otvorenie nových baní na Grétli a Malej Knole – ťažiar Benigny 1779 – V novoveskom chotári funguje 16 medenorudných baní: v hnilčíckom priestore Štolvek (Stohlweg) ako zisková (hlavný ťažiar gróf Csáky), Česká baňa (ťažiar Greisinger), Schönhengst (Schienhenst) baňa (Benigny), Gezwäng – zisková (Martin Grünblatt), Putnok – zisková baňa – hlavný účastinár Bodó, Rinnergang (Szontágh), Glänzen – Víztárna (Gál), Stangenberg (Eötvös), na Suchom vrchu a na Muráni (Dürre Wies – ťažiar Pavol Jóny). Nanovo otvárajú železné bane: na Grételskom kopci Máriássy, Szentmiklóssy a Ján Demian, na Stangenbergu Szentmiklóssy, V Roztokách a v údolí Železného potoka Máriássy. 1780 – Hnilčík (ako Hnilcsik) zaznamenaný na administratívnej mape Spišskej župy (autor: Andrej Marko); na najstaršej mape Spiša (Pavol Kray – rok 1723) Hnilčík nie je uvedený. 1780 – Prípis prvého spišského biskupa Karola de Salbeka – vysiela dvoch pátrov ako misionárov do spišských dedín bez vlastnej farnosti, m. i. do „obidvoch Hnilcov“, je medzi nimi prvý hnilčícky kňaz Žigmund Mankach (páter – minorita). Najstaršie zápisy farského úradu v Hnilčíku, v nich náznakovitá zmienka o tom, že obec (filiálka Malého Hnilca) bola pomenovaná po istom pražiarovi, ktorý sa menoval Jore (Hadri). Farnosť (s časťami Hnilčík – osada, Hajgrund s novoveskými Roztokami, Joreho huta, Kvasnica, Roztoky-obec, Binith, so Sontangrundom) má 777 obyvateľov, z toho 710 katolíkov, 67 nekatolíkov. 1783 – V mape Samuela Köhlera je na Železnom potoku uvedená Gezwänghuta ležiaca povyše hámru Českej huty (Czechenhutta hamor), pravdepodobne Jarošekovej huty. 1784 – Sťažnosť baníkov z Hnilčíka (ŠA Levoča) 1785 – Revízia sporu baníkov z Hnilčíka s Mariášiovcami kvôli útlaku (ŠA Levoča) Zriadenie fary v Hnilčíku a Hnilci (ŠA Levoča) Urbársky spor obyvateľov Hnilčíka (ŠA Levoča) 1786 – Sťažnosť baníkov z Hnilčíka na panstvo panovníkovi (ŠA Levoča) 1787 – Sťažnosti poddaných Hnilčíka na panstvo (Mariašiovcov) 17921793 – V Hnilčíku bol postavený drevený kostol (Povýšenia sv. Kríža) so zvonom prevezeným z Markušoviec (s erbom rodu Mariášiovcov) z roku 1767. Iniciátorom bol farár Honorius Veselský; postavené z nariadenia cisára Františka I. (17921835). 1848 – vymanenie sa spodného Hnilčíka spod feudálnej závislosti na markušovských zemepánoch. 1849 – Cholerová epidémia v Hnilčíku 1856 – Arciknieža Albrecht nadobúda právo dobývať železnú rudu v Bindte a financuje rozvoj banského závodu. 1858 – Oprava kostolov v Hnilčíku (ŠA Levoča) 70. roky 19. st. – Právo dobývať železnú rudu v Roztokách odkúpila Rakúsko – Uhorská účastinárska vysokopecná spoločnosť (Oesterreichische – ungarische Hochofengesellschaft Wien); v rokoch 18721873 vystavala úzkokoľajku Roztoky – Markušovce. 1870 – v Bindte postavená prvá pražiareň železnej rudy. 1871 – Začala sa výstavba školy v Bindte (vyučovanie začalo 1. 1. 1874). 1873 – Cholerová epidémia v Hnilčíku (14 obetí) 18721873 – Vybudovanie úzkokoľajnej železnice Bindt – Markušovce dĺžky (fungovala do 23. marca 1939). 18781880 – Bindt – postavené drevené domčeky pre robotníkov a úradníkov, prevádzkové budovy (dielne, úpravňa) a ľudová škola pre zamestnancov závodu 1879 – Zatvorenie kostola a zlý stav fary v Hnilčíku (ŠA Levoča) 1880 – Záznamy učiteľa J. Kovalčika: spodný Hnilčík má 74 domov a 573 obyvateľov (z toho 10 Nemcov, zvyšok Slováci) 1882 – Banský majetok na Grétli nadobudla Hornosliezska účastinárska spoločnosť. Ruda sa vozila do huty Pokój (Lazar, 1973). 1882 – Postavená kaplnka v Jerohute (Krestian), obnovená v roku 1930 za 42 644 korún Začiatok výstavby nového kostola v Hnilčíku. Ministerstvo financií v Budapešti rozhodlo o financovaní nového kostola už 14. augusta 1879, dva roky trvalo vyhotovenie plánu, na stavbu bolo vyčlenených 9 500 zlatých. Na výstavbu bol vypísaný súbeh, vyhrala firma Andrej Roth zo Spišskej Novej Vsi (Hadri), slávnostný výkop stavby – 9. júla 1882, ukončenie – 30. júna 1885. Farský kostol v osade bol nakoniec sfinancovaný rakúsko-uhorským štátom za 24 000 zlatiek.(Krestian, Obecná kronika). Kostol bol zasvätený svätému Krížu a budovaný podľa projektu Ing. J. Kepplera v neorománskom slohu. 1891 – Majiteľom baní v Bindte sa stáva banská spoločnosť arcikniežaťa Fridricha (Hadri) 1892 – Závod Roztoky kúpila Hornosliezska želez. úč.spoločnosť od Vítkovického banského a hutného ťažiarstva. 1894 – Majitelia Bindtu postavili na Železnom potoku vodnú turbínu o výkone 30 HP, slúžiacu na pohon dynama typu Thomson-Houston; hydroelektráreň pre závod Bindt pre pohon elektrických vŕtačiek Marvin, neskôr Siemens-Halsch, po roku 1904 aj pre celozávodné účely (osvetlenie povrchových prevádzok), v čase vzniku prvá výkonnejšia výrobňa elektrického prúdu. Bindt – zavedenie mechanického vŕtania, v bani zavedené vrtné stroje typu Marvin (elektrické solenoidové vŕtačky) 1895 – Zriadené zdravotné banské stredisko na Bindte pre Bindt a Roztoky (Obecná kronika). Bol tam jeden lekár a lekáreň. Na Bindte a v Roztokách boli zriadené samostatné nemocnice so štyrmi, resp. 5 lôžkami. Lekárske ošetrenie sa poskytovalo bezplatne členom nemocenskej pokladne (ľudovo krankenkasy) a ich rodinným príslušníkom. Mimo nemocenského na baniach bolo aj penzijné poistenie – dôchodok dostali zostarnutí, invalidní baníci a ich vdovy a siroty. 1896 – Roztoky – biskupom Párfym založená Banská rímskokatolícka ľudová škola, financovaná Hornosliezskou účastinárskou spoločnosťou. Neskôr bola odkúpená markušovským závodom Bansko-drevárskej spoločnosti v Bratislave a financovaná do roku 1926. Od roku 1930 časť detí prechádza do školy, zriadenej v bývalej hydroelektrárni. Použitie vrtných strojov s elektromotorickým pohonom typu Siemens-Halske 1901 – Elektrifikácia železnice Bindt – Markušovce Bindt – postavená prvá parná lokomobila na výrobu elektrickej energie pre elektrifikovanú úzkokoľajku a na iné prevádzkové účely. 1902 – Bindt – druhá pražiareň postavená firmou Oberschlesiche Eisenindustrie A.G., od roku 1910 v súvislosti s ťažbou v Nálepkove rozšírená o 6 pecí Bindt – vyhĺbenie šachty Štefani – elektrický ťažný vrátok s 2 bubnami a príslušenstvom pre jazdu mužstva na lane, pohon elektromotorom 37,7 kW. V roku 1908 dosiahla hĺbku . (Schifter). Vybudovaná stanica banskej železnice Štación – zásobníky na rudu a triediareň (ľudovo rajty). Šafárka: vybudovaná triedička rudy. Ruda sa z vagónov vyklápala pomocou kruhového výklopníka. Vozík sa do výklopníka vsunul a po uvoľnení vyklopil zmenou ťažiska. Po vysypaní sa zase zmenila poloha ťažiska (podvozok vozíka ťažší ako korba) a vozík sa preklopil do pôvodnej polohy. Výklopníky používali aj na Bindte a v Roztokách.