Vítkovce sú spišská obec na východnom Slovensku v Košickom kraji, v okrese Spišská Nová Ves. V blízkosti obce sa nachádzajú obce Chrasť nad Hornádom, Poráč, Olcnava, Spišský Hrušov a Bystrany.
Polohopis Obec sa rozkladá v južnej časti Hornádskej kotliny a na severných svahoch pohoria Galmus. Do katastra obce spadajú tzv. Vítkovské skaly. Na južnej strane sa nachádza členitý povrch Slovenského rudohoria. Katastrom obce pretekajú vodné toky Hornád a Lodina.
Dejiny Vítkovce sa prvýkrát písomne spomínajú v roku 1279. Obec vznikla pravdepodobne v roku 1253, keď uhorský kráľ Belo IV. daroval Munkáčovmu synovi Vítkovi les. V roku 1298 sa spomína s povolením na stavbu kostola. Obec bola neskôr súčasťou majetku Spišskej Kapituly. V roku 1787 mala obec 15 domov a 114 obyvateľov a už v roku 1828 mala 19 domov a 140 obyvateľov. Obec mala skôr poľnohospodársky ráz. Počas prvej Československej republiky tu prevažovalo tkáčstvo alebo práca na železnici. Po požiaroch v rokoch 1950 a 1960 bola obec značne poškodená.
Názov Vývin názvu obce Ostatné tvary názvu obce sú:
1279 - Vytk 1282 - Vythek 1343 - Wytkfolua 1412 - Wittkendorff 1773 - Witkowcze 1920 - Vítkovce
nemecký názov: Wittkendorff maďarský názov: Vítkóc, Vitfalu
Obyvateľstvo Vývoj obyvateľstva od roku 1869 – po súčasnosť
Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001) Počet obyvateľov % Rímskokatolícka cirkev 491 96,5 Gréckokatolícka cirkev 1 0,2 Evanjelická cirkev a. v. 2 0,4 Bez vyznania 1 0,2 Ostatné a nezistené 1 0,2
Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001) Počet obyvateľov % slovenská 444 87,2 rómska 47 9,2 ostatné a nezistené 18 3,5
Politika Starostovia obce 19902002Jozef Pavlík (KDH)20022006Jozef Olejník (NEKA)
Obecné zastupiteľstvo 1990199412 poslancov199419989 poslancov (9 KDH)199820029 poslancov (8 KDH, 1 HZDS)200220067 poslancov (5 PSNS, 1 HZDS, 1 KDH)
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Rímskokatolícky kostol sv. Filipa a Jakuba, jednoloďová ranogotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1300. V období okolo roku 1340 bol jeho interiér doplnený súborom nástenných malieb maľovaných technikou secco, ktoré sa dochovali na severnej stene lode. Zobrazujú Ladislavskú legendu v pomerne rustikálnej podobe. Maľby boli inšpirované freskami s rovnakým námetom v Kostole sv. Kataríny Alexandrijskej vo Veľkej Lomnici. V 17. storočí prešiel renesančnou úpravou, z ktorej pochádza zaklenutie presbytéria a lode. V 17. a 18. storočí bol barokovo upravený interiér, z tohto obdobia pochádza ranobarokový bočný oltár so sochou Piety a vrcholnobarokový hlavný oltár z polovice 18. storočia. Obnovou prešiel v 19. storočí. Nástenné maľby boli odkryté v roku 1905. Poslednou obnovou prešiel jeho exteriér v roku 2013. Okrem samotnej hmoty stavby pochádzajú zo stredoveku viaceré architektonické prvky, ako románske štrbinové okno v presbytériu, združené okná veže a rozetové okno a v interiéri ranogotické pastofórium s pôvodnou mrežou. Kostol má hladké fasády. Strecha je pokrytá šindľom. Veža kostola je ukončená ihlancovou helmicou
Školstvo Materská škola - č. d. 81 Základná škola 1. - 4. - č. d. 81
Občianska vybavenosť Farský úrad Filiálka rímskokatolíckeho úradu Spišský Hrušov
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Apsida.sk- profil stredovekého kostola
Kategória:Obce okresu Spišská Nová Ves