Poniky sú obec na Slovensku v okrese Banská Bystrica.
Názov obce Od prvej písomnej zmienky až dodnes si Poniky zachovali svoj názov. Odlišný bol len pravopis, písanie mäkkého či tvrdého „y“. V rôznych dokumentoch z rozličných čias sú to tieto varianty názvu obce: Ponik (1282), Ponyk (1284), Panyk (1358), Panyk libera (1424), Pojnik (1786) a napokon Poniky (od roku 1920). Ľud nazýval obec „Ponike“ alebo aj „Pojnike“. V starých listinách sa zväčša uvádza názov „Ponyk“ (písané aj Ponijk). Na historickej katastrálnej mape sa uvádza „Pöjnijk“ a neskoršie asi pomaďarčený „Pónik“.
O pôvode názvu obce Poniky existuje niekoľko verzií. Jedna hovorí, že Poniky – Pojniky za dávnych čias spájali dolinu Hrona s okolím Zvolena a cez Ľubietovú s dolinu potoka Zolná a názov obce je odvodený od slovesa spojiť – spájať. Podľa druhej verzie tu v 13. storočí bola kaplnka, pri ktorej bývali mníšky. Ľud nazýval mníšky „paničky – paniky“, z čoho vraj neskôr vznikol názov Poniky. Táto verzia je veľmi nepravdepodobná, lebo do takýchto málo obývaných a ľuďmi opustených hôr sotva by prišli bývať mníšky. Tretia, o niečo pravdepodobnejšia verzia hovorí, že meno Poniky bolo odvodené od slovesa pojiť – napájať. Podľa povesti stál ešte v 12. až 13. storočí nad Ponickou Lehôtkou majer, ktorý patril k Ľupčianskemu zámku. Keďže na majeri nemali dostatok vody, chodili údajne napájať statok do doliny, kde teraz ležia Poniky. Pravdepodobnosť (aspoň existencie majera) dokazuje skutočnosť, že mestečko Poniky sa súdilo s Ľupčianskym panstvom o lesy a pasienky. Podľa poslednej verzie je názov obce odvodený od slovesa podnikať (prenikať, unikať) v takom význame, že potôčiky v chotári podnikajú (unikajú) do zeme a o niekoľko metrov ďalej znovu vyvierajú plným prúdom. Takéto potôčiky tu skutočne existujú – na jednej strane vrchu vtekajú do zeme a na druhej vytekajú. Názov obce vznikol údajne vynechaním písmena „d“ zo slova podnikať.
Dejiny Prvotné osídlenie Predhistorické osídlenie územia Poník je do dnešných dní iba dohadom bez konkrétnych dôkazov. Možno však tvrdiť, že v období mladšej doby bronzovej dochádzalo k osídľovaniu blízkeho okolia. Svedčí o tom aj nálezisko Chochuľka neďaleko obce Hrochoť, ktoré pochádza z roku 12001000 pred n.l. Ďalším veľmi zaujímavým dokladom osídľovania okolia Poník je lokalita Baba neďaleko Ponickej Huty. Tu sa nachádzajú zvyšky pravekého sídliska z obdobia neolitu. Ešte aj dnes môžeme v tomto priestore identifikovať obranné valy a nájsť zvyšky keramiky. Bohužiaľ, územie nebolo nikdy seriózne archeologicky skúmané.
Bližšie údaje o osídlení poznáme až od 13. storočia. V tomto období dochádza k rozpadu kráľovského vlastníctva pôdy. V 80. rokoch 13. storočia tento proces zasiahol aj oblasť Zvolenskej kotliny. A práve z tohto obdobia pochádzajú prvé písomné zmienky o území nazývanom Poniky. Z písomných záznamov sa dozvedáme, že na území súčasných Poník existovala malá osada ešte začiatkom 13. storočia. Bola však vyplienená tatárskym vpádom. Približne o 40 rokov neskôr, v roku 1282 sa o túto pustú osadu uchádzal majster Filip de Turchus.
Vznik obce Po tom, čo sa o územie Poník začal uchádzať majster Filip de Turchus, nariadil kráľ Ladislav IV. ostrihomskej kapitule, aby zistila skutočný stav územia Poník. Úlohou bolo zistiť, či táto zem patrí celá kráľovi a či jej darovaním neutrpí kráľovské právo poľovania a rybolovu. Záver prieskumu bol známy ešte v roku 1282 a jeho výsledkom bolo zistenie, že zem alebo hora „Ponyk“ nie je vhodná ani na poľovanie ani na rybolov, a že celá ešte patrí kráľovi. Výsledky tohto šetrenia boli podané v podrobnej správe kráľovi Ladislavovi IV., ktorý ich uviedol v darovacej listine z 27. júla 1284, podľa ktorej bola zem zvaná „Ponyk“ večným právom darovaná majstrovi Filipovi de Turchus. Majster získal územie za zásluhy v bojoch po boku kráľa proti českému kráľovi Přemyslovi Otakarovi II., pri ktorých doviedol významného zajatca a v bojoch proti Kumánom, kde zajal troch významných Kumánov. Ešte v roku 1284 časť darovaného územia prepustil majster Filip svojmu bratovi Saulovi, ktoré neskôr tvorilo chotár Šalkovej (v súčasnosti časť Banskej Bystrice). V roku 1302 títo dvaja bratia darovali časť chotára Poník Filipovmu zaťovi Andrejovi.
Kedysi pustá zem „Ponyk“ sa tak pod správou majstra Filipa čoskoro zveľadila a zaľudnila. Poniky sa stali východiskom ďalšieho osídľovania a poskytovali možnosti zakladania nových osád. K tejto skutočnosti prispelo v 14. storočí aj objavenie ložísk železa, medi a zlata, ktoré sa ťažilo až do roku 1571.
Vývoj obce V roku 1310 synovia majstra Filipa – Andrej, Peter a Tomáš protestovali proti zabratiu čiastky územia Poník synmi komesa Gochola – Jakubom, Petrom a Pavlom. Zabraté územie ležalo pri Hrone, povyše B. Bystrice a na východnej strane pri potoku Môlča. Toto územie bolo zabraté skôr, ale ako spojencov Matúša Čáka sa ich Filipovi synovia neodvážili zažalovať. Táto krivda sa napravila až v roku 1318. V 14. storočí tu boli objavené ložiská zlata, ktorých písomné doloženie pochádza z roku 1358. Zlato sa tu ťažilo až do roku 1571. Okrem zlata prebiehala na území Poník aj ťažba medi a železnej rudy. Významným dôkazom stabilizácie územia je rozvoj cirkevnej správy. Už v roku 1300, resp. 1310 povolil ostrihomský arcibiskup Tomáš Andrejovi a Tomášovi, synom zakladateľ Poník majstra Filipa, postaviť v obci (alebo presnejšie nad obcou) kaplnku sv. Jána Krstiteľa. Ten istý arcibiskup odpustil roku 1323 ponickému kňazovi polovicu cirkevného desiatku. Kaplnka sv. Jána sa stala základom a jadrom (sakristiou) ponického kostola, pre ktorý dostal farár Vavrinec roku 1492 od pápeža odpustkovú listinu. Rozvoj Poník dokumentuje aj písomná správa potvrdzujúca, že už v roku 1358 existovali na území mestečka dva mlyny. Napriek prvotným výsadám a pomerne úspešnému rozvoju sa obyvatelia Poník nevyhli občasným sporom s vtedajšími mocnými. Ako obranu používali potvrdzovanie svojich práv, či už pri županoch miestnej stolice, vtedajším palatínom, alebo dokonca samotným kráľom. V roku 1400 následkom dvojitého panstva (poddanský zväzok s ľupčianskym panstvom a povinnosti, roboty a dane kráľovských poddaných) žiadali Poničania zvolenského župana Dávida, syna Martina de Albeus o odpustenie týchto povinností. Župan uznal sťažnosti a v snahe napomáhať rozvoju obce 9. apríla 1400 vydal listinu, v ktorej oslobodil Poničanov od povinností a udelil im aj určité práva. Významné potvrdenie práv nastalo v roku 1404, kedy sa ponický richtár Matej a mäsiar Peter vybrali za kráľom Žigmundom a žiadali potvrdenie práv z roku 1400. Tieto im boli potvrdené a navyše im bolo umožnené užívať výsady podľa vzoru práva mesta Krupiny. Následne pokračovala séria potvrdzovaní a rozširovaní pôvodných práv a výsad mestečka. Významným sa stal rok 1657, kedy sa Poničanov ujal sám uhorský palatín František Vešeléni. Vydal nariadenie pre Zvolenskú stolicu, aby ochraňovala Poničanov pred všetkými narušovateľmi ich privilégií a práv. Za zvlášť významnú udalosť môžeme považovať nariadenie kráľa Karola III., na základe ktorého posiela 17. marca 1736 krupinská mestská rada mestečku Poniky odpis krupinských mestských práv. Z nich najdôležitejšie boli: slobodná voľba predstavenstva mestečka, súdna právomoc, právo meča a oslobodenie od kráľovského mýta v celom Uhorsku. O rok neskôr, 19. februára 1737 tieto práva potvrdzuje aj Zvolenská stolica. V roku 1848 stratili všetky dohody a privilégiá platnosť následkom zrušenia poddanstva.
Ponikám sa nevyhli ani pochmúrne roky tureckého nebezpečenstva, či vzbury a povstania uhorskej šľachty. Okolie mestečka začali Turci ohrozovať už v roku 1580. Našťastie bez výrazných škôd. V roku 1605 vojská vzbúrenej uhorskej šľachty pod vedením Štefana Bočkaja vyplienili mestečko. Ďalšiu pohromu zažili Poniky v roku 1663, kedy došlo k rozsiahlejšiemu tureckému nájazdu, pri ktorom zhorel kostol a listiny v ňom. Koniec niekdajšej slávy Poník nastal v roku 1678, kedy bolo mestečko úplne vyplienené Turkami.
Ponická Lehôtka Prvýkrát sa spomína v roku 1424 ako „Kysponik“ (Malé Poniky) v listine kráľa Žigmunda, ktorou daroval majetky (medzi nimi aj ľupčianske panstvo) svojej manželke Barbore. Vznikla vyklčovaním lesa asi v 14. storočí spolu s množstvom ďalších Lehôt a Lehôtiek. Na jej mieste vraj kedysi stála horáreň, v ktorej bývali hájnici a sluhovia Ľupčianskeho zámku. Podľa názvu boli jej obyvatelia na určitú dobu oslobodení od všetkých poplatkov, dávok a robôt. S Ponikami splynula v roku 1886.
Ponická Huta Prvýkrát sa spomína v roku 1718 ako „Ponyiker Hochofen“ a od roku 1920 ako Ponická Huta. Vznikla pri vysokej peci, postavenej v roku 1780, v ktorej tavili železnú rudu. Samostatnou obcou bola od roku 1871 až do roku 1943, kedy sa spojila s Ponikami. Od roku 1855 až do nedávna (1970) tu pracovala parná píla.
Zaujímavé a významné udalosti Dátum Udalosť začiatok 13. stor. pravdepodobný vznik pôvodnej osady zničenej tatárskym vpádom 1282 prvá písomná zmienka o území 27. júl 1284 darovacia listina kráľa Ladislava IV. Filipovi de Turchus 1284 Filip de Turchus daroval časť územia bratovi Saulovi (dnešná Šalková) 1310 ostrihomský biskup Tomáš vydal povolenie postaviť kostol 1358 písomne doložená existencia dvoch mlynov a nálezísk zlata 9. apríl 1400 zvolenský župan Dávid udelil práva a slobody podľa vzoru slobodných miest 8. november 1404 kráľ Žigmund potvrdil predošlé práva a rozšíril ich o „Krupinské právo“ 1424 prvá písomná zmienka o Ponickej Lehôtke 20. júl 1425 kláštor sv.Márie v Turci vydal hodnoverný odpis listín z rokov 1400 – 1404 8. jún 1464 kráľ Matej Korvín vydal potvrdenie výsad z rokov 1400 – 1404 11. marec 1478 kláštor sv. Márie v Turci vydal hodnoverný odpis listiny z 8. júna 1464 1492 farár Vavrinec získava od pápeža odpustkovú listinu 15. marca 1525 kráľ Ľudovít II. potvrdil predchádzajúce privilégia 1547 pravdepodobný vznik školy na Ponikách 10. marec 1557 ostrihomská kapitola vydala hodnoverný odpis listín z r.1282 4. júl 1557 kráľ Ferdinand I. potvrdil hranice chotára medzi Ponikami a Hrochoťou 11. máj 1583 kráľ Rudolf II. vydal potvrdenie predošlých výsad 10. jún 1598 kráľ Matej II. vydal potvrdenie predošlých výsad 1605 vojská Štefana Bocskaya vyplienili Poniky 20. august 1655 kráľ Ferdinand III. vydal potvrdenie predošlých výsad 4. október 1651 vydané svedectvo o vykonávaní práva meča na Ponikách 1663 vyplienenie mestečka Turkami, zhorel kostol i listiny v ňom 6. január 1678 vyplienenie Poník Turkami, odvlečenie 300 ľudí do zajatia 1718 prvá písomná zmienka o Ponickej Hute 17. marec 1736 Zvolenská stolica vydala pre Poniky odpis výsad mesta Krupiny z r. 1242 19. február 1737 Zvolenská stolica potvrdzuje právo voľby richtára a právo meča 1750 Vznik pivovaru (zanikol v roku 1848) 1780 vznik vysokej pece na Ponickej Hute 10. marec 1794 kráľ František II. potvrdil predchádzajúce privilégia 1855 vznik parnej píly na Ponickej Hute 1886 splynutie Ponickej Lehôtky s Ponikami 1895 zriadenie prírodnej rezervácie Ponická dúbrava 29. marec 2026pamätný futbalový zápas ŠK OPL Poniky - FK Sokol Braväcovo
Boj o privilégia