Železničná trať Žilina – Košice (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 180) je elektrifikovaná dvojkoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Žilinu a Košice. Je súčasťou Va. koridoru a patrí medzi najdôležitejšie slovenské trate s najväčšou intenzitou dopravy.
História Trať bola vybudovaná ako súčasť Košicko-bohumínskej železnice, uvedenej do prevádzky v roku 1872.
Otváranie jednotlivých úsekov: 1. 9. 1870: Košice – Kysak (– Prešov) 8. 12. 1871: Žilina – Poprad 12. 12. 1871: Poprad – Spišská Nová Ves 12. 3. 1872: Spišská Nová Ves – Kysak
Trať bola pôvodne jednokoľajná, no koncesia stanovovala povinnosť zdvojkoľajniť trať, ak ročný hrubý zisk na jednu míľu trate prevýši dva po sebe idúce roky 150 000 zlatých. Kompletné zdvojkoľajnenie bolo dokončené až v roku 1955.
Po skončení prvej svetovej vojny Rakúsko-Uhorsko zaniklo a pre mladé Česko-Slovensko mala táto trať kľúčový význam. Ako jediná totiž spájala Česko s východným Slovenskom, o ktoré Česko-Slovensko bojovalo s Maďarskom. Rozdelený bol tiež Tešín, no trať i stanica zostali na území Česko-Slovenska, okolo ktorého vzniklo nové mesto Český Tešín.
Strategická Košicko-bohumínska železnica bola 1. februára 1921 prevzatá spoločnosťou Česko-slovenské štátne dráhy, no vo vlastníctve súkromnej spoločnosti.
Po druhej svetovej vojne bola spoločnosť ČSD zoštátnená a vlastníkom Košicko-bohumínskej železnice sa stal česko-slovenský štát. V roku 1955 názov Košicko-bohumínska železnica zanikol a v 1964 bola dokončená elektrifikácia celého úseku trate.
Priebeh trate Trať sa začína v dôležitom dopravnom uzle Žilina, kde sa stretáva trať z Bratislavy a Považia, z Ostravska a Sliezska, z Rajeckej doliny a z východu krajiny. Vedie prevažne východo-západným smerom údoliami riek Váh a Hornád. Od Žiliny prekonáva viacerými tunelmi pohoria Malá Fatra a Veľká Fatra, vedie Liptovskou, Popradskou a Hornádskou kotlinou. Údolím Hornádu prekonáva Slovenský raj a východnú časť Slovenského rudohoria a Košickou kotlinou smeruje už južným smerom ku Košiciam.
Stanice na trati Žilina - križovatka s traťou 120 (Bratislava – Žilina), 126 (Žilina – Rajec) a 127 (Žilina – Mosty u Jablunkova) Varín Nezbudská Lúčka-Strečno Vrútky - križovatka s traťou 170 (Vrútky – Zvolen) Vrútky nákladná stanica Sučany Turany Krpeľany Šútovo-Ratkovo Kraľovany - križovatka s traťou 181 (Kraľovany – Trstená) Stankovany Ľubochňa Švošov Hrboltová Ružomberok-Rybárpole Ružomberok Lisková zastávka Liptovská Teplá Liptovské Vlachy Liptovský Mikuláš Okoličné Podtureň Liptovský Hrádok Kráľova Lehota Východná Važec Štrba - križovatka s traťou 182 (Štrba – Štrbské Pleso) Štrba zastávka Lučivná Svit Poprad - Tatry - križovatka s traťou 183 (Poprad – Štrbské Pleso) a 185 (Poprad – Plaveč) Gánovce Spišský Štiavnik Vydrník Letanovce Spišské Tomášovce Smižany Spišská Nová Ves - križovatka s traťou 186 (Spišská Nová Ves – Levoča) Teplička nad Hornádom Markušovce Matejovce nad Hornádom Chrasť nad Hornádom Vítkovce Olcnava Spišské Vlachy - križovatka s traťou 187 (Spišské Vlachy – Spišské Podhradie) Krompachy Richnava Kluknava Margecany - križovatka s traťou 173 (Červená Skala – Margecany) Margecany zastávka Ružín Malá Lodina Veľká Lodina Kysak - križovatka s traťou 188 (Košice – Muszyna) Trebejov Kostoľany nad Hornádom Ťahanovce Košice - križovatka s traťou 160 (Zvolen – Košice), 169 (Košice – Hidasnémeti) a 190 (Košice – Čierna nad Tisou)
Modernizácia trate náhľad|vľavo|Tunel za Nezbudskou Lúčkou prekonáva Domašínsky meander V roku 2011 bola ukončená výstavba novej zriaďovacej stanice Žilina - Teplička.
Štúdia zrealizovateľnosti trate Žilina - Košice - Čierna nad Tisou bola schválená Ministerstvom dopravy 1. februára 2016. Z pôvodného počtu viac než 30 variantov konečná správa porovnala 4. Schválená bola alternatíva 3.1, ktorá ráta s prevádzkovými rýchlosťami 120, 140 a 160 km/h a kompromisom medzi zefektívnením trate a vynaloženými prostriedkami.
V júli 2017 Železnice Slovenskej republiky vypísali verejnú súťaž na modernizáciu traťového úseku Poprad – Lučivná. Súčasťou projektu je aj modernizácia stanice Svit. Ide o úsek Poprad – Lučivná, ktorý by mal stáť 114,6 mil eur vrátane DPH. 18. septembra 2020 začala modernizácia úseku firmami TSS Grade a Doprastav za 97 miliónov eur, ktorá sa kvôli problémom s dodávkou potrebných technológií a nárastom cien stavebného materiálu zvýšila dodatkom k zmluve so zhotoviteľom na 106 miliónov eur bez DPH
Prehľad modernizovaných úsekov úsek dĺžka začiatok výstavby ukončenie modernizácie Žilina – Liptovský Mikuláš Uzol Žilina (ŽST Žilina – Varín) 11,6 km máj 2021 január 2026 Varín – Vrútky 12,7 km Vrútky – Turany 8,7 km Turany – Ružomberok 27,6 km Ružomberok – Paludza 15,9 km Liptovský Mikuláš – Poprad-Tatry Paludza – Liptovský Hrádok 14,5 km 2026 2030 Liptovský Hrádok – Východná 16 km Východná – Lučivná 19,8 km Lučivná – Poprad-Tatry (mimo) 12,7 km september 2020 28. 8. 2024 Poprad-Tatry – Krompachy (MOPPKR) Poprad-Tatry (mimo) – Vydrník 14,2 km december 2023 Q4 2028 Vydrník (mimo) – Markušovce 22,1 km 2026 https://korzar.sme.sk/spis-gemer/c/zeleznice-vybrali-vitaza-megatendra-modernejsia-trat-na-spisi-vyjde-na-takmer-pol-miliardy 2030 Markušovce – Krompachy 20,4 km Krompachy – Košice Krompachy – Margecany 10,7 km 20272034 Margecany – Kysak 18,9 km 20272034 Kysak – Košice 15,7 km
Podrobnosti modernizácie Náklady na modernizáciu trate medzi Žilinou a Košicami sú približne 5,5 miliárd eur.
PopradMarkušovce Súčasť modernizácie úseku Poprad-Tatry – Krompachy (MOPPKR).
Referencie
Pozri aj Zoznam železničných tratí na Slovensku Dejiny železníc na Slovensku
Iné projekty
Externé odkazy Video trate ŽSR cestovné poriadky podľa trate
Zdroj www.vlaky.net História trate
Žilina - Košice Kategória:Doprava v okrese Žilina Kategória:Doprava v okrese Martin Kategória:Doprava v okrese Ružomberok Kategória:Doprava v okrese Liptovský Mikuláš Kategória:Doprava v okrese Poprad Kategória:Doprava v okrese Spišská Nová Ves Kategória:Doprava v okrese Gelnica Kategória:Doprava v okrese Košice-okolie Kategória:Železničná doprava v Košiciach