Klin nad Bodrogom (v minulosti Bodrogsek, ) je obec na Slovensku v Košickom kraji v okrese Trebišov, v tesnej blízkosti štátnej hranice s Maďarskom. V období rokov 1961 až 1990 bola súčasťou susednej obce Streda nad Bodrogom.

Polohopis Obec leží na rieke Bodrog neďaleko od maďarskej štátnej hranice a približne 22 kilometrov juhozápadne od mesta Kráľovský Chlmec. V katastrálnom území obce sa nachádza najnižšie položené miesto na Slovensku s nadmorskou výškou

Symboly obce Súčasný erb obce navrhli Peter Kónya, Leon Sokolovský a Sergej Pančák na základe odtlačku pečatidla obce z druhej polovice 18. storočia. Bol prijatý 3. augusta 2006 uznesením Obecného zastupiteľstva v Kline nad Bodrogom č. 82/2006 a zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou K-263/2008. Blazón erbu znie: „V zelenom štíte strieborný sklonený klin, zaseknutý do zlatého pňa, sprevádzaného vpravo zlatou hviezdou – to všetko ovenčené zlatými vetvičkami.“ Vlajka má podobu deviatich pozdĺžnych pruhov – bieleho, zeleného, žltého, bieleho, zeleného, žltého, bieleho, zeleného, žltého. Má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Dejiny Obec sa po prvýkrát spomína v roku 1378 pod názvom Zek. V priebehu ďalších storočí sa názov niekoľkokrát zmenil - v roku 1479 Zewg, 1773 Szögh, 1786 Sögh, Sega, v roku 1808 bol upravený na Szög, Szeg a od roku 1863 niesla obec názov Bodrogszög. V uhorskom geografickom lexikóne z roku 1851 sa obec spomína ako prevažne maďarská s 355 obyvateľmi. Štatistika z roku 1910 vykazovala v Kline nad Bodrogom už len 276 obyvateľov, všetkých maďarskej národnosti.

Po prvej svetovej vojne pripadla obec na základe Trianonskej mierovej zmluvy Česko-Slovenskej republike. V medzivojnovom období sa používal poslovenčený názov Bodrogsek i pôvodný maďarský Bodrogszög. V novembri 1938 po Viedenskej arbitráži pripadla obec Maďarsku, no po druhej svetovej vojne bola opätovne pričlenená k ČSR. V roku 1948 došlo k zmene názvu preložením maďarského Bodrogszög na Klin nad Bodrogom. V rokoch 1961 až 1990 bola obec súčasťou neďalekej Stredy nad Bodrogom.

Obyvateľstvo Obec patrí do slovensko-maďarskej etnickej oblasti. Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 sa k maďarskej národnosti hlási 48 % obyvateľstva obce, hoci počet obyvateľov, ktorí udávajú maďarčinu ako svoj materinský jazyk predstavuje až 75 %. 53 % obyvateľov (resp. 64 % veriacich) sa hlási k rímskokatolíckej konfesii, podstatne menej je gréckokatolíkov a kalvínov.

Z 213 obyvateľov bolo v roku 2011 ekonomicky činných 112 ľudí, pričom väčšina z nich pracovala vo verejnej správe a obrane (16 obyvateľov), v odvetví pozemnej a potrubnej dopravy (13), vo veľkoobchode (8), v zdravotníctve (7), v maloobchode (6) a v pôdohospodárstve (6). Za prácou dochádzala polovica (61) ekonomicky činných obyvateľov.Štatistický úrad SR https://census2011.statistics.sk/tabulky.html

Národnosť Muži Ženy Spolu slovenská 52 51 103 maďarská 51 51 102 česká 1 0 1 nezistená 5 2 7 Spolu 109 104 213

Materinský jazyk Muži Ženy Spolu slovenčina 22 24 46 maďarčina 81 79 160 čeština 2 0 2 nezistený 4 1 5 Spolu 109 104 213

Náboženské vyznanie Muži Ženy Spolu rímskokatolícka cirkev 52 61 113 gréckokatolícka cirkev 15 18 33 reformovaná kresťanská cirkev 18 12 30 bez vyznania 12 8 20 nezistené 12 5 17 Spolu 109 104 213

Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 žilo v Kline nad Bodrogom 195 obyvateľov, z toho bolo 117 maďarskej, 76 slovenskej a 2 rusínskej národnosti.

Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Rímskokatolícky Kostol svätých Joachima a Anny, torzo jednoloďovej ranogotickej stavby s pravouhlým ukončením presbytéria, bez veže, z tretej tretiny 13. storočia. Nachádza sa v blízkosti ramena rieky Bodrog. V prvej polovici 14. storočia bol doplnený o freskovú výmaľbu, ktorá sa dodnes zachovala len v zlomkoch. Počas protihabsbuských stavovských povstaní bol kostol viackrát poškodený a striedali si ho reformovaní a katolícky veriaci. Až v roku 1782 bol miestnym zemanom odobratý kalvínom a bol daný do užívania katolíkom. V rokoch 1849 a 1895 prešiel obnovou. Nakoniec bol úradne zatvorený v roku 1907. Od roku 1988 bola ruina kostola skladajúca sa len z obvodových múrov postupne obnovovaná. V interiéri kostola sa dochovala valená klenba presbytéria. V jeho južnej časti je umiestnená nika ukončená motívom mníšky. Z gotických detailov sa dochoval ešte malý portál do dnes už neexistujúcej sakristie. Pri kostole stojí jednoduchá murovaná zvonica na pôdoryse štvorca so segmentovo ukončenými rezonančnými otvormi a stanovou strechou.

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy

Apsida.sk- profil gotického kostola

Kategória:Obce okresu Trebišov