Brezina (v minulosti Kolbáš, Kolbas, ) je obec na Slovensku v okrese Trebišov.

Dejiny Prvé písomné zmienky o obci pochádzajú približne z roku 1300. Brezina sa v nich spomína pod menom Kulkassa a Kulbasa. Brezina bola počas svojej histórie prevažne poľnohospodárskou obcou, menšia časť obyvateľstva sa venovala remeslám ako košikárstvo, drevorubačstvo, kováčstvo, tkáčstvo a kolárstvo. Obec patrila od roku 1321 šľachte z Kazimíra. V roku 1427 obyvatelia obce platili daň z 8 port, 1582 10 port. V 17. storočí obyvatelia obce schudobneli, v roku 1610 platili daň z 2,75 a 1635 jednej porty.

Od roku 1920 sa obec nazývala Kolbaš, po maďarsky Kolbása. Po Prvej viedenskej arbitráži a počas 2. svetovej vojny zostala Brezina súčasťou Česko-Slovenska, resp. neskôr prvej Slovenskej republiky, napriek svojej polohe v blízkosti Maďarska – nachádzala sa v jedinom úseku slovenských hraníc, ohraničeným obcami Slanec, Slanská Huta a Michaľany, kde nedošlo k odstúpeniu územia.

Rozvoj obce sa začal po 2. svetovej vojne. Obec bola oslobodená sovietskou armádou 17. decembra 1944. Do roku 1968 boli upravené miestne komunikácie a v roku 1981 bola dokončená regulácia potoka.

Na základe vyhlášky povereníka vnútra dr. Daniela Okáliho č. A-311/16-II/3-1948 z 11. júna 1948 (úradný vestník vlády č. 55 čl. 946/1948) bola obec premenovaná na Brezinu.

Polohopis Obec Brezina leží v regióne Dolný Zemplín na juhozápade okresu Trebišov, v rovinatej oblasti medzi Slanskými vrchmi, resp. ich časťou Milič a Zemplínskymi vrchmi, v tesnej blízkosti maďarských hraníc (približne 2 km). Susedí s obcami Kuzmice a Kazimír. Obcou preteká potok Izra. V obci začína značkovaná turistická trasa Brezina – Izra (jazero) – Čatorňa (Babia hora, medzi vrcholmi Zlodejka/Tolvaj-hegy a Lipovec/Hársas-hegy), ktorou je možné prejsť ďalej do malej obce Pusztafalu v Maďarsku. Chotár obce sa nachádza medzi 135 a

Symboly obce Podľa Heraldického registra má obec tieto symboly prijaté 17. júna 2003. Na erbe je motív poľnohospodárstva a vinohradníctva podľa odtlačku pečatidla z roku 1824.

Erb V zelenom štíte strieborná bordúra skloneného lemeša, uprostred so sklonenou striebornou ihlou, to všetko sprevádzané vpravo veľkým zlatým pravošikmým klasom na krátkom steble, vľavo zlatým vyrastajúcim viničom s troma striebornými strapcami hrozna (vľavo dvoma) a hore s jedným zlatým listom.

Vlajka Vlajka má podobu deviatich pozdĺžnych pruhov zeleného, žltého, bieleho, zeleného, žltého, bieleho, zeleného, žltého, bieleho. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Obyvateľstvo Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2001 sa z vtedajších 702 obyvateľov približne 86% (605) prihlásilo k slovenskej národnosti, necelých 8% (54) k rómskej a 0,43% (3) k maďarskej národnosti. 24,36 % obyvateľov sa hlásilo k rímskokatolíckej, 51,28 % ku gréckokatolíckej a 11,4% k pravoslávnej viere. Menej ako polovica obyvateľstva bola v ekonomicky aktívnom veku, z nich asi dve tretiny boli zamestnané. V obci bolo 224 domov, z toho 190 obývaných.

Vývoj obyvateľstva

Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Gréckokatolícky kostol sv. Petra a Pavla, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1785. Chrám bol rozšírený v roku 1909. Interiér je zaklenutý českou plackou, svätyňa konchou. Nachádza sa tu kamenná krstiteľnica z druhej polovice 18. storočia. Fasády chrámu sú hladké. Veža má nárožné skosenia, ukončená je korunnou rímsou s vlysom a barokovou helmicou s laternou. Reformovaný kostol, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým záverom a predstavanou vežou z roku 1801. Na konci 19. storočia bola postavená veža. Interiér je zaklenutý plytkou valenou klenbou. Nachádza sa tu kazateľnica v štýle luiséz z doby vzniku kostola, stôl Pána pochádza z roku 1804. Fasády kostola sú členené lizénami. Nad portálom sa nachádza vročenie udávajúce rok výstavby kotola. Veža má nárožné skosenia, ukončená je trojuholníkovými štítmi a vysokou ihlancovou helmicou.

Občianska vybavenosť V obci je zavedený zemný plyn, nachádza sa tu niekoľko obchodov s potravinami a zmiešaným tovarom a pohostinstvo. V obci je futbalové ihrisko a obecná knižnica. V obci je materská škola a malotriedna základná škola. V obci sa každoročne konajú folklórne slávnosti. V obci sa nachádzajú napriek relatívne nízkemu počtu obyvateľov štyri kostoly: gréckokatolícky chrám sv. Petra a Pavla, reformovaný kostol, chrám pravoslávnej cirkvi z roku 1994 a rímskokatolícky kostol z roku 2004.

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy

Kategória:Obce okresu Trebišov