Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 185) je jednokoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Poprad, Kežmarok, Starú Ľubovňu a Plaveč. Preprava je zabezpečovaná motorovými jednotkami 813.1, tzv. „Mravec“od 14.12.2025 opäť aj 840. Delfínom Od zastávky Kežmarok zastávka sú všetky zastávky na znamenie.
História Postavením Košicko-bohumínskej železnice sa začalo úsilie okolitých regiónov o získanie povolení na výstavbu tratí. V 80. rokoch 19. storočia tak vzniklo niekoľko nových tratí i na Spiši. Po získaní povolenia sa rozbehla aj výstavba trate z Popradu cez Kežmarok do Spišskej Belej. Napriek prvotnej nespokojnosti s trasovaním pri Spišskej Belej a všeobecnej nedôvere obyvateľov k využitiu železnice sa doprava na 13,2 km dlhej trati začala 18. decembra 1889, a to v úseku po mesto Kežmarok. Pri výstavbe bolo potrebné vybudovať 4 mosty dlhšie ako 10 m, násypy až do výšky 7 m, sklady i priecestia, čo si vyžiadalo sedem mesiacov práce a náklady 770 000 K.
Úsek KežmarokSpišská Belá budovali s oneskorením a železnica s dĺžkou 8,1 km bola otvorená 6. júna 1892. Náklady na výstavbu boli 610 000 K.
Výstavba železnice údolím rieky Poprad pokračovala úsekom Spišská BeláPodolínec, ktorý sa mal napojiť na trať PrešovPlaveč s napojením na Poľsko. Túto časť sa však podarilo zrealizovať až o polstoročie neskôr. Trať viedla z veľkej časti po násypoch a rieku Poprad prekonávala 30 m dlhým oceľovým mostom. Náklady na vybudovanie 11,2 km dlhého úseku predstavovali 900 000 K a vlaky do Podolínca prvýkrát dorazili 10. decembra 1893.
Posledná časť Podolínec – Orlov dokončili až o niekoľko desaťročí neskôr. Výstavba trate sa na konci 19. storočia zastavila v Podolínci. Stavebné práce začaté v roku 1944 kvôli druhej svetovej vojne prerušili. Povojnové obnovenie prác bolo iba dočasné, a tak železničné prepojenie Podolínca, Starej Ľubovne a Plavča dlhé 31,7 km, dokončili až v 60. rokoch 20. storočia. Prevádzka v úseku PodolínecPlaveč začala 26. novembra 1966.
Studený potokTatranská Lomnica náhľad|Trať Studený PotokTatranská Lomnica Napojeniu tatranských osád na železnicu predchádzalo veľké súperenie. Kežmarok, významné kultúrne a hospodárske centrum pod Vysokými Tatrami, sa na konci 19. storočia vinou zlého rozhodnovania v oblasti budovania infraštruktúry rútil na vedľajšiu koľaj. Malý a nevýznamný Poprad uprednostňoval spojenie so Starým Smokovcom, ktorý bol už v tom čase známym strediskom. Novozaložená a štátom preferovaná Tatranská Lomnica mala šancu stať sa dôležitými klimatickými kúpeľmi, k čomu jej napomohlo aj vybudovanie železničnej trate z Veľkej Lomnice. O ňom rozhodla až prehliadka komisie, ktorá v septembri 1894 posudzovala oba projekty. Trať do Tatranskej Lomnice dostala koncesiu, zatiaľčo trať do Starého Smokovca len prísľub rýchlej výstavby.
Budovanie 9,2 km dlhej trate vďaka nevyhnutnosti vykonať len menšie zemné práce napredovalo rýchlo. Do Tatranskej Lomnice prišiel prvý vlak 1. septembra 1895, a to po piatich mesiacoch prác a vynaložení 350 000 K. Prevádzka mala sezónny charakter a vlaky premávali od 15. júna do 15. septembra, no už o pár rokov sa zmenou vlastníka rozšírilo využitie trate na celoročnú osobnú dopravu i zásobovanie osady.
V roku 1911 trať napojili na Tatranské elektrické železnice, a to úsekom z Tatranskej Lomnice do Starého Smokovca.
Stanice na trati náhľad|Železničná stanica Kežmarok náhľad|Železničná trať číslo 185 medzi Kežmarkom a Huncovcami
Pozri aj Zoznam železničných tratí na Slovensku Dejiny železníc na Slovensku
Iné projekty
Externé odkazy ŽSR cestovné poriadky podľa trate Video z trate
Zdroj www.vlaky.net
Poprad-Tatry – Plaveč Kategória:Doprava v okrese Poprad Kategória:Doprava v okrese Kežmarok Kategória:Doprava v okrese Stará Ľubovňa