Korana je rieka v Bosne a Hercegovine a Chorvátsku, pravostranný prítok rieky Kupa. Je dlhá 134,2 km a plocha jej povodia dosahuje 2595 km². Patrí do povodia Dunaja; jej vody cez Kupu a Sávu odtekajú do Čierneho mora.
Priebeh toku Korana sa formuje v oblasti Plitvických jazier, kde s jej pramennou časťou súvisia vody jazerného systému, Plitvice, Bijele rijeke a Crnej rijeke. Jej horná časť leží v krasovom území, v ktorom vápencové horniny a dlhodobé usadzovanie travertínu vytvorili prírodné bariéry, jazerá a vodopády Plitvickej sústavy.
Pod Plitvickými jazerami tečie Korana kaňonovitou dolinou; počas suchých letných období môže na niektorých úsekoch hornej časti toku dochádzať k čiastočnému alebo úplnému vysychaniu riečiska, čo súvisí s krasovými hydrogeologickými pomermi. Po opustení územia parku tvorí približne 25 km štátnu hranicu medzi Chorvátskom a Bosnou a Hercegovinou, potom sa obracia na sever a severozápad a pokračuje opäť územím Chorvátska.
Rieka preteká mestom Slunj, kde sa do nej vlieva Slunjčica. V lokalite Rastoke sa Slunjčica vlieva do Korany cez sústavu 23 vodopádov vysokých 22 až 25 m. Nižšie po toku Korana smeruje ku Karlovacu, kde ústi do Kupy; pri Karlovaci prijíma aj jeden zo svojich hlavných ľavostranných prítokov, Mrežnicu.
Hydrológia a prírodné pomery Korana je typickou krasovou riekou a jej horná časť je úzko spätá s hydrologickým systémom Plitvických jazier, ktoré sú považované za výnimočný príklad dlhodobých geologických a biochemických procesov tvorby tufových bariér. Zachovanie kvality vody v tomto povodí je kľúčové pre pokračovanie travertinotvorných procesov.
V súčasnej odbornej literatúre sa Plitvický systém opisuje ako súbor 16 kaskádovitých jazier rozložených na približne 9 km s výškovým rozdielom okolo 162 m; na konci tejto sústavy sa začína tok Korany. Rast a erózia tufových bariér priamo ovplyvňujú vodné stavy, prietoky, straty vody zo systému aj morfológiu vodných telies v hornom povodí Korany.
Oficiálne materiály národného parku uvádzajú, že jazerný systém vznikol v niekdajšom riečnom údolí v dôsledku rastu tufových bariér a že tieto bariéry aktívne menia podobu jazier a vodopádov aj v súčasnosti. Pre horný tok Korany a Plitvické jazerá sú typické aj straty vody do krasového podzemia, najmä v obdobiach nízkych prietokov.
Medzi hlavné prítoky Korany patria Slunjčica a Mrežnica na ľavej strane a Radonja na pravej strane. Rieka je bohatá na ryby; v encyklopedickom zdroji sa spomínajú napríklad pstruh, lipeň, šťuka, kapor, jalec a ostriež.
Podľa malakologického výskumu z rokov 2009 až 2012 bolo v Korane zistených 33 druhov vodných mäkkýšov, čo poukazuje na jej vysokú biologickú rozmanitosť ako krasovej rieky. Tá istá práca charakterizuje väčšinu toku ako relatívne prirodzenú, s výnimkou niekoľkých hrádzí a krátkeho úseku v Karlovaci.
Význam Korana je dôležitým prírodným prvkom historicko-geografického regiónu Kordun, ktorý sa rozprestiera pozdĺž jej toku. Údolie rieky a s ním spojené krajinné celky majú prírodnú, turistickú a kultúrnu hodnotu, najmä v oblastiach Plitvických jazier, Slunja a Rastoke. Význam Korany pre národný park nespočíva len v povrchovom odtoku, ale aj v udržiavaní aktívnych krasových a tufotvorných procesov, ktoré určujú mimoriadnu hodnotu Plitvických jazier.
Lokalita Rastoke pri sútoku Slunjčice a Korany je známa ako súbor vodopádov a tradičných mlynov, budovaných s kamennými základmi a drevenými nadstavbami. Vďaka spojeniu riečneho reliéfu a historickej zástavby má táto časť doliny Korany osobitý kultúrno-krajinársky význam.
V dolnom toku pri Karlovaci má Korana aj rekreačný význam. Oficiálne turistické materiály mesta ju uvádzajú medzi štyrmi riekami, ktoré formujú miestnu identitu a letné voľnočasové aktivity, pričom riečne kúpalisko Foginovo na Korane patrí k hlavným miestam letného oddychu v meste.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Rieky v Chorvátsku Kategória:Rieky v Bosne a Hercegovine Kategória:Medzinárodné rieky v Európe