Lomnička je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa.

Polohopis Obec leží v doline Lomnického potoka v severnej časti Levočských vrchov.

Dejiny náhľad|vľavo|Hlavná ulica v Lomničke, cca 20. roky 20. storočia. Obec je prvý raz doložená z roku 1294 ako Parva Lompnicha, jej ďalšie zaznamenané názvy sú Kuslomnicha (1329), Miskalomnic (1511), Malá Lomnica, Lomnička (1808); maďarsky Kislomnic; nemecky Kleinlomnitz.

Obec založili v 13. storočí Görgeyovci a zostala ich majetkom. Obec vznikla na základe nemeckého práva. Obyvateľstvo sa primárne zaoberalo poľnohospodárstvom, koncom 18. storočia bolo v obci plátennícke bielidlo. V roku 1787 mala obec 114 domov a 492 obyvateľov, v roku 1828 mala 161 domov a 1 160 obyvateľov.

Obec bola historicky čisto nemeckou obcou, osídlenou Karpatskými Nemcami, konkrétne Spišskými Nemcami. Počas Prvej ČSR pracovali obyvatelia ako roľníci a nádenníci. Vo voľbách v roku 1929 v obci zvíťazilo nemecké volebné spoločenstvo DW29. Po konci druhej svetovej vojny obyvateľov nemeckej národnosti odsunuli do Nemecka a do obce boli presťahovaní obyvatelia nacistami vypálenej obce Šambron. Väčšina týchto ľudí po odsunu Nemcov často rabovali tieto domy, keď že Nemecké obyvateľstvo nemohlo zobrať všetkok majetok so sebou. Šambrončania sa následne vrátili naspäť do svojej obce a Lomnička sa postupne zaľudnila Rómami z okolitých obcí. V 70. rokoch 20. storočia sa Slováci, ktorí sa do obce nasťahovali po roku 1945, sťahovali do Podolínca, naopak Rómovia z mesta smerovali do Lomničky.

Počas socializmu pracovala časť obyvateľov v Štátnych lesoch v Podolínci a vo Svite, časť ako stavební robotníci.

V súčasnosti meno obce a zároveň aj spisovateľky Terézie Vansovej, ktorá v nej žila, nesú dve súťaže v umeleckom prednese – Vansovej Lomnička, ktorú organizuje Únia žien Slovenska, a Naša Vansovej Lomnička, organizovaná mestom Stará Ľubovňa a tamojším osvetovým strediskom.

Obyvateľstvo V rokoch 1869 až 1950 poklesol počet obyvateľov obce Lomnička pre odsun Karpatských Nemcov viac než dvojnásobne (z 1 016 na 473). V roku 1991 mala obec 972 obyvateľov s dynamickým rastom obyvateľstva na 1 516 obyvateľov v roku 2001 a až 2 680 obyvateľov v roku 2011. V roku 2019 mala obec už 3 472 obyvateľov.

V roku 1991 žilo v obci podľa sčítania 77,8 % Rómov a 22,1 % Slovákov, v roku 2001 naopak 91,0 % Slovákov a 7,5 % Rómov. Pri zatiaľ poslednom SODB v roku 2011 sa v obci prihlásilo k rómskej národnosti 1 642 obyvateľov (61,3 %) a k slovenskej 531 (19,8 %) obyvateľov. Podľa Atlasu rómskych komunít z roku 2019 je Lomnička jedinou čistou rómskou obcou na Slovensku.

Obec je predominantne rímskokatolícka. V roku 2011 bolo 80,4 % Lomničkanov rímskokatolíkov, 0,4 % gréckokatolíkov. V obci nebol žiaden ateista ani luterán, ktorí pôvodne tvorili nemeckú majoritu obyvateľstva.

Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, jednoloďová pôvodne gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a malou strešnou vežou, z obodobia okolo roku 1300. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu neogotický hlavný oltár sv. Kataríny. Bočný oltár sv. Kríža nesie korpus na kríži z dielne Majstra Pavla z Levoče z obdobia okolo roku 1520. Súčasťou zariadenia kostola boli do roku 1972 aj gotické sochy Madona z Lomničky, vrcholové rezbárske dielo slovenskej gotiky datované do rokov 1400-1410, ďalej sv. Katarína, sv. Dorota, sv. Barbora a sv. Margita, ktoré sú súčasťou zbierok Slovenskej národnej galérie. Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami a opornými piliermi. Veža je riešená ako sanktusník na priečelí kostola nesený krakorcami.

Ruina evanjelického kostola, pôvodne išlo o jednoloďovú tolerančnú stavbu s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1785. V roku 1831 bol postihnutý požiarom. V rokoch 1883-1884 bola pristavaná veža. Po odsune pôvodného nemeckého obyvateľstva prestal byť kostol využívaný a chátral. Dnes je v torzálnom stave. V lodi sa nachádzajú zvyšky pruských klenieb. Veža bola pôvodne ukončená korunnou rímsou s trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.

Osobnosti obce Rodáci Michael Roth (* 1936 – 2019), nemecký profesor informatiky a kybernetiky

Pôsobili tu Jakob Melzer (* 1782 – † 1836), evanjelický farár, spisovateľ, historik Ján Vansa (* 1846 – † 1922), evanjelický farár, pôsobil v obci v rokoch 18751882 Terézia Vansová (* 1857 – † 1942), spisovateľka, pôsobila v obci s manželom v rokoch 18751882

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy

Ohrozené kostoly.sk - evanjelický kostol

Kategória:Obce okresu Stará Ľubovňa