náhľad|Maľba znázorňujúca umeleckú predstavu boja kurucov a labancov. Kuruc () bol protihabsburský povstalecký vojak z oblasti Uhorska medzi rokmi 1514 a 1711. Pojem kuruci sa používal najmä koncom 17. storočia. Avšak napr. František II. Rákoci tento termín pre označovanie vlastných vojsk nepoužíval. Protivníkmi kurucov boli vojská habsburskej monarchie, nazývaní tiež labanci. Jadro kuruckého vojska tvorili poddaní a z nich bolo mnoho Slovákov.
Pôvod termínu Pôvod slova kuruc nie je dodnes uspokojivo vysvetlený. Podľa Mateja Bela je slovo kuruc odvodené z maďarského označenia križiakov, resp. latinského crutianus. Prví kuruci boli pôvodne príslušníci armády Juraja Dóžu, ktorí mali zasiahnuť v rámci križiackych vojsk proti Osmanskej ríši (Dóžovo povstanie). Turci označovali týmto termínom uhorských utečencov spod habsburskej nadvlády. Niektoré názory tiež poukazujú na možný pôvod z nemeckého slova (nemecká kliatba – fluch) Kruzitürken (doslova kresťanskí Turci, poturčení kresťania).
Referencie
Pozri aj
Protihabsburské stavovské povstania
Literatúra JAGNEŠÁKOVÁ, Mária - ONDŘEKA, Zbyšek (eds.): Kurucké vojny a ich odkaz v histórii, kultúre a umení. / Kurucké války a jejich odkaz v historii, kultuře a umění. Dolný Kubín - Český Těšín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava - Muzeum Těšínska, cca 2013 [dátum v tiráži neuvedený]. 176 s. ISBN 978-80-89564-00-2, ISBN 978-80-86696-22-5
Iné projekty
Kategória:Dejiny Uhorska Kategória:Protihabsburské stavovské povstania Kategória:Rakúsko-uhorské vojenské jednotky