Medveď hnedý kodiak alebo medveď kodiak, prípadne len kodiak (Ursus arctos middendorffi) je jedným z najväčších poddruhov medveďa hnedého (Ursus arctos), ktorý sa vyskytuje na ostrovoch súostrovia Kodiak na juhozápade Aljašky. Fyziologicky aj fyzicky je medveď kodiak veľmi podobný ostatným poddruhom medveďa hnedého, ako je medveď grizly (Ursus arctos horribilis), medveď kamčatský (Ursus arctos beringianus) alebo vyhynutý medveď kalifornský (Ursus arctos californicus), pričom hlavným rozdielom je veľkosť (medveď kodiak rastie v priemere do najväčších rozmerov). No napriek rozdielom v parametroch sa medveď kodiak spôsobom života a preferovanou potravou príliš nelíši od ostatných medveďov hnedých, ale na rozdiel od nich sa vyskytuje v oblastiach, kde je potrava ľahko dostupná a hojná počas celého roka.
Medveď kodiak je všežravec, pričom hlavnou zložkou potravy sú lososy. Párenie prebieha v máji až júni. V januári alebo februári nasledujúceho roka samica zvyčajne porodí dve mláďatá. Novorodenci vážia približne 450 g. Samička ich dojčí niekoľko mesiacov a mláďatá vyliezajú z brlohu v priebehu mája alebo júna. Väčšina mláďat zostáva s matkou tri až štyri roky. Približne polovica mláďat sa nedožije dospelosti, pričom jedným z hlavných dôvodov je infanticída.
Medzinárodný zväz ochrany prírody (IUCN) považuje medveďa hnedého, pod ktorého spadá poddruh kodiak, ako druh za najmenej ohrozený, ale konkrétnejší (ohľadne poddruhov) nie je. Aljašské ministerstvo pre ryby a zver (Alaska Department of Fish and Game) spolu so Správou Spojených štátov pre ryby, voľne rastúce rastliny a voľne žijúce živočíchy (U.S. Fish and Wildlife Service) však rámcovo sleduje veľkosť a životaschopnosť populácie na súostroví Kodiak, ako aj dodržiavanie stanovených kvót v prípade lovu.
Taxonómia a nomenklatúra Americký zoológ Clinton Hart Merriam bol prvý, ktorý rozpoznal medveďov kodiakov ako unikáty a nazval ich Ursus middendorffi na počesť slávneho ruského prírodovedca Alexandra von Middendorffa. Nasledujúce taxonomické skúmania spojili väčšinu severoamerických hnedých medveďov do jedného poddruhu (Ursus arctos horribilis – medveď grizly), ale medvede kodiak sa skôr stále považujú za jedinečný poddruh (Ursus arctos middendorffi). Nedávne skúmanie genetických vzoriek medveďov kodiak preukázali, že sú úzko spojené s hnedými medveďmi z polostrova Aljaška a Kamčatky.
Medvede kodiak sú niekedy nazývaní „grizly“, kvôli fyzickej podobnosti s medveďmi grizly, alebo ich niektorí odborníci považujú za populáciu medveďov grizly. Areály týchto dvoch poddruhov sa však neprekrývajú.
Výskyt a populácia vľavo|náhľad|Oblasť výskytu medveďa kodiaka (červená, úplne vľavo) Medveď kodiak žije na rovnomennom severoamerickom súostroví Kodiak v Aljašskom zálive (ostrovy Kodiak, Afognak, Shuyak, Raspberry, Uganik, Sitkalidak a ďalšie). Populácia týchto medveďov nie je ohrozená a pravdepodobne rastie, teší sa relatívne nedotknutým biotopom. Od roku 1998 sa odhadovalo približne 1 800 – 2 600 jedincov, od roku 2005 už 3 500 jedincov (z toho 2 800 až 3 000 dospelých), čo zhruba zodpovedá hustote populácie okolo 270 medveďov na 1 000 km² v rámci samotného ostrova Kodiak a 142 medveďov na 1 000 km² v ostatných oblastiach. Približne 65 % jedincov (2 300) obýva oblasti Národnej prírodnej rezervácie Kodiak (Kodiak National Wildlife Refuge). Vo väčšine lokalít je povolený odstrel medveďov a ročne sa usmrtí približne 180 jedincov, predovšetkým samcov (viac ako 70 %). Lov je však regulovaný a pravdepodobne pod dohľadom (viac tu).náhľad|Mapa súostrovia KodiakSúostrovie Kodiak, ktorého drsné a rozmanité prostredie zahŕňa pobrežné nížiny aj vysokohorskú tundru, má subpolárne oceánske podnebie, ktoré často sprevádzajú nízke teploty, zamračená obloha, hmla, silný vietor a stredne silné až silné zrážky. Husté lesy, odľahlé horské úbočia, úrodné lúky a potoky plné migrujúcich lososov poskytujú medveďom dostatok úkrytov, veľký priestor i množstvo potravy.
Na súostroví Kodiak, ktoré je približne 300 km dlhé a 100 km široké, žije približne 12 787 ľudí (k roku 2021), predovšetkým v meste Kodiak a jeho okolí a v niekoľkých ďalších neďalekých dedinách. Cesty a iná ľudská infraštruktúra sa vo všeobecnosti obmedzujú na ostrov Afognak a severovýchodnú časť ostrova Kodiak. Približne polovica oblastí v rámci celého súostrovia spadá do Národnej prírodnej rezervácie Kodiak.
Opis vľavo|náhľad|Medveď kodiak Hoci medzi medveďmi hnedými existujú značné rozdiely vo veľkosti, väčšina z nich váži od 115 do 360 kg. Oproti tomu medveď kodiak zodpovedá takzvanému ostrovnému gigantizmu, pretože zvyčajne váži 300 až (alebo viac ako) 600 kg; samice obvykle vážia 136 až 318 kg (alebo 160 až 340 kg / 225 až 315 kg), samce 272 až 635 kg (alebo 340 až 680 kg / 480 až 535 kg). Rekordný samec z voľnej prírody ulovený v roku 1894 vážil 750 kg a mal dĺžku zadných lab 46 cm. Na základe týchto údajov sa považuje za jednu z najväčších alebo najmohutnejších žijúcich suchozemských šeliem na Zemi, spolu s medveďom bielym a prípadne niektorými pobrežnými poddruhmi medveďa hnedého z Aljašky a Ruska. Najvyššiu hmotnosť dosahujú koncom leta a na jeseň a najnižšiu na jar, keď vychádzajú hladné zo svojich úkrytov. Tak ako iné zvieratá, aj medvede v zajatí môžu vážiť podstatne viac ako divoko žijúci jedinci, pretože sú pravidelne kŕmené a majú obmedzený pohyb. Jeden takýto medvedí samec vážil na sklonku svojho života až 1 090 kg. Dospelý medveď môže dosiahnuť dĺžku 200 až 270 cm a v kohútiku meria až 150 cm. Ak sa postaví na zadné nohy, môže dosiahnuť výšku viac ako tri metre. Samice sú asi o 20 % menšie a asi o 30 % ľahšie ako samce. náhľad|Mláďa s typickým svetlým golierom Srsť kodiakov môže byť svetlo hnedá až oranžová alebo zlatá, ale aj tmavo hnedá (v závislosti na lokalite a ročnom období). Medvieďatám počas prvých dvoch rokov života zostáva okolo krku biely golier. Podobne sfarbený je aj medveď grizly, prípadne kamčatský. Na konci leta vyzerá srsť kodiakov trochu uhladenejšie, pretože im znovu dorastajú vonkajšie chlpy. Najhustejšiu srsť majú na jeseň, tesne pred tým, než sa uchýli k zimnému spánku. Rovnako ako iné poddruhy medveďov hnedých má aj kodiak charakteristický svalovitý hrb na pleciach, ktorý zvyšuje jeho výkonnosť (silu) pri vyhrabávaní podzemných častí rastlín, obracaní padlých kmeňov alebo pri stavbe brlohov. A podobne ako iné medvede má výborný čuch, dobrý zrak a nie veľmi dobrý sluch (medveď sa preto ľahko vyľaká, ak prichádzajúceho, napríklad človeka, začuje až na poslednú chvíľu).
Správanie Medvede kodiak sú väčšinou samotári, menšie skupiny tvoria iba samice s mláďatami. S výnimkou obdobia párenia sa zhromažďujú snáď len pri bohatšej ponuke potravy (napr. pri skládke odpadkov alebo rieke plnej rýb) a vytvárajú sociálnu hierarchiu podľa veku a veľkosti. Dominantné sú predovšetkým veľké samce, ale na rozdiel od grizlyov, ktoré častejšie získavajú potravu lovom, žijú v oblastiach s nižšou koncentráciou potravy, o ktorú súperia s inými predátormi, a ktorých populácia je viac rozptýlená (medvede sa menej často dostávajú do kontaktu), medvede kodiak nie sú také agresívne, naučili sa zdieľať svoje teritórium a majú rozvinutejšie sociálne dovednosti, v dôsledku čoho sú tolerantnejšie i voči ľuďom.
Medvede kodiak sú prirodzene aktívne cez deň, ale keď čelia konkurentovi alebo potenciálnemu nebezpečenstvu, ktorému by sa radšej vyhli, sú aktívnejšie v noci. Toto správanie je obzvlášť zjavné u medveďov, ktoré žijú v blízkosti miest a inej ľudskej infraštruktúry. Väčšinu času trávia hľadaním a konzumáciou potravy. Hoci medvede svoje teritóriá nebránia, radi sa zdržiavajú v určitých oblastiach, ak im ponúkajú všetko, čo potrebujú (dostatok potravy, priestoru, pokoja atď.). Vzhľadom na bohatú ponuku potravy na súostroví Kodiak majú miestne medvede jedny z najmenších domovských okrskov zo všetkých populácií medveďa hnedého a okrsky jednotlivých medveďov sa do značnej miery prekrývajú. Koncom októbra sa medvede začínajú sťahovať do svojich brlohov. Gravidné samice zvyčajne vstupujú do brlohov ako prvé a zostávajú v nich najdlhšie. Samce začínajú vyliezať z brlohov začiatkom apríla, samice s novými mláďatami môžu v brlohoch zostať až do konca júna. Medvede žijúce v najchladnejších oblastiach súostrovia Kodiak svoj pobyt v úkrytoch predlžujú. Niektorí jedinci si však úkryt nezaisťujú a zostávajú relatívne aktívni po celú zimu.
Hlasové prejavy náhľad|Hranie mláďat Medvede komunikujú predovšetkým rečou tela, a preto sú väčšinou tiché. Najčastejšie vydávajú zvuky počas konfliktu. V takýchto situáciách medvede niekedy fučia, čo sa podobá rýchlemu výdychu, a tento zvuk vydávajú po prekvapivom stretnutí s človekom či iným medveďom, alebo aby varovali svoje mláďatá pred nebezpečenstvom. Cvakavý zvuk, pri ktorom medvede opakovane otvárajú a zatvárajú papuľu, môže naznačovať nervozitu alebo rozrušenie. Vrčia len vtedy, keď je situácia vyhrotená a sprevádzaná bojom. Mláďatá sa zvyčajne hrajú potichu. Keď sa však oddelia od matky, hlasno kričia, podobne ako ľudské bábätká. Kňučia aj vtedy, keď sú hladné, alebo naopak spokojné (zvyčajne pri saní mlieka).
Útoky na človeka Ľuďom sa medvede zvyčajne vyhýbajú. K útokom na ľudí dochádza najmä vtedy, keď sú medvede prekvapené, ohrozené alebo prilákané ľudskou potravou, odpadkami či zverou zabitou poľovníkmi. Potenciálne nebezpečné môžu byť medvedice s mláďatami, ktoré chránia svojich potomkov a zaútočia, pokiaľ sa domnievajú, že sú ohrozené. Vzhľadom na ich inteligenciu sú však niekedy nepredvídateľné a zvedavé (čím vyššia je inteligencia zvieraťa, tým viac „osobností“ má – t. j. tým rozmanitejšie sú spôsoby, akými rieši situácie). Do roku 2010 bolo za posledných 75 rokov známe jediné stretnutie s medveďom kodiakom, pri ktorom bol človek usmrtený (v roku 1999 na ostrove Afognak), ale približne raz za dva alebo tri roky sa medveď kodiak dostane do konflitku s človekom, pri ktorom ho minimálne zraní. Takýto medveď sa potom utratí. Ak medveď zaútočí na človeka, odborníci radia schúliť sa do klbka, nehýbať sa a hrať mŕtveho, aby medveď pochopil, že človek nie je hrozbou.
Potrava Medveď kodiak je všežravec. Typické spektrum potravy zahŕňa lososy, hlodavce a mláďatá bizónov, domáceho hovädzieho dobytka, vysokej zveri, zdochliny; výhonky ostríc a trávy, byliny, korienky a cibule; bobule a orechy. vľavo|náhľad|Medveď kodiak s ulovenou rybou Na jar, po tom, ako medvede vylezú z brlohov, konzumujú najmä vegetáciu (napr. trávy a byliny) a zvieratá, ktoré uhynuli počas zimy. Vďaka tomu rýchlo získajú späť hmotnosť, ktorú stratili počas zimného spánku. S postupujúcim letom im až do návratu lososov poskytujú potravu rôzne rastliny, ktoré tvoria až 64 % ich potravy. Na väčšine súostrovia Kodiak trvá ťah lososov od mája do septembra a medvede sa živia až piatimi druhmi tichomorských lososov. Pri kŕmení často uprednostňujú tučnou kožou, mozog a ikry pre ich vysokú výživovú hodnotu. Koncom leta a začiatkom jesene medvede konzumujú niekoľko druhov bobúľ, ktoré sú už úplne zrelé. Keďže bobule dozrievajú skôr v dôsledku klimatických zmien, sezóna bobúľ sa teraz prekrýva s ťahom lososov, a preto niektoré medvede rieky opúšťajú, aby sa opäť zamerali na bobule. V pobrežných oblastiach sa medvede počas celého roka živia aj morskými riasami a bezstavovcami, ale nepohrdnú ani morskými cicavcami.
Pri konzumácii jeleňov a iných kopytníkov medvede najprv zjedia vnútorné orgány, pretože obsahujú veľa tuku. Napriek tomu, že na súostroví Kodiak sa nachádza veľká populácia tejto potenciálnej koristi, len málo medveďov ju skutočne aktívne loví, pretože iné spôsoby hľadania a získavania potravy sú energeticky výhodnejšie neboli jednoduchšie. Ďalším a často celoročne dostupným zdrojom potravy môžu byť aj odpadky po ľuďoch.
Rozmnožovanie a dožitie náhľad|Medvedica s mláďatami