Pandóra alebo Pandora (, názov je odvodený z πᾶν „všetko“ a δῶρον „dar“; ) bola v gréckej mytológii manželkou Titana Epimétea. Je známa predovšetkým tým, že priniesla svetu zlo a utrpenie. Bola matkou Pyrrhy, ktorá neskôr s manželom Deukaliónom založila po potope sveta nový ľudský rod.
Keď Prométeus dal ľuďom oheň, ktorý ukradol bohom, a naučil ľudí rôzne zručnosti a vedomosti (napr. remeslá, písať a počítať, ale aj liečiť choroby), viedli taký šťastný život, že sa až prestali báť bohov.
Najvyšší boh Zeus sa preto rozhodol zoslať na ľudí zlo a tak nariadil, aby Hefaistos, božský kováč, vytvoril z hliny a vody dievča, kráse ktorého nik neodolá. Keď ten tak učinil a Zeus jej vdýchol život, bohovia dievčinu pomenovali Pandora, čo znamená „Obdarovaná všetkými darmi“, a podľa Diovho príkazu jej venovali nielen dary veľkorysé, ale aj neblahé, ktorých sa bohovia radi zbavili: bohyňa Aténa ju naučila ženským prácam, Afrodita jej vdýchla ľúbostnú túžbu, Hermes ju obdaroval zvodnosťou, ľsťou a klamstvom, iní bohovia jej prepožičali krásu, ľúbeznosť a zvodnosť. Všetky dary boli dobre uzavreté v pevnej skrinke. Boh Hermés Pandoru doviedol na Zem a ponúkal ju za ženu Prométeovi, ten však odmietol a varoval aj svojho brata Epimétea, aby nebral všetko, čím bohovia obdarúvajú. Zaľúbený Epiméteus však neposlúchol a zobral si Pandoru za ženu.
Netrvalo dlho a Pandora otvorila skrinku (podľa jednej verzie preto, že ju k tomu Epiméteus donútil, podľa druhej z vlastnej zvedavosti); všetky tie trápenia, strasti a choroby boli uvoľnené medzi ľudí. Pandora veko skrinky rýchlo zatvorila, ale to už v nej na samom dne zostala iba nádej.
Odkaz tohto mýtu pretrváva do dnešných čias - Pandorina skrinka zostáva symbolom zhubného daru a uvoľneného zla.
Pandora je starobylý mýtus, známy v niekoľkých odlišných verziách. Bol interpretovaný mnohými spôsobmi (Homér, Sofokles). V najstaršej známej boli v skrinke skryté len dobré dary, po otvorení sa však postrácali a preto na svete zostalo len zlo (okrem nádeje, ukrytej na samom dne skrinky).
Odraz v umení Takto spracoval mýtus o Pandore Hésiodos (v 7. alebo 8. storočí pr. n. l.) a podobne po ňom tiež starovekí i novovekí básnici. Johann Wolfgang von Goethe tento mýtus hodlal pozmeniť. V roku 1806 v Karlových Varoch napísal „slávnostnú hru“ Pandora, kde v druhom dejstve mala zo skrinky vykĺznuť aj nádej. Ale tento plánovaný druhý diel už nenapísal.
Zdroje
Gerhard Löwe, Heindrich Alexander Stoll, ABC Antiky Publius Ovidius Naso, Proměny Rudolf Mertlík, Starověké báje a pověsti Vojtech Zamarovský, Bohové a hrdinové antických bájí
Iné projekty
Kategória:Postavy gréckej mytológie