Ophiophagus (po slovensky kobra alebo okuliarnik, v preklade „požierač hadov“) je rod hada z čeľade koralovcovité (Elapidae), ktorý sa staršie zaraďoval pod rod Naja. Jeho jediným druhom je kobra kráľovská alebo okuliarnik kráľovský (lat. Ophiophagus hannah), ktorý žije v oblastiach južnej a juhovýchodnej Ázie. Ide zrejme o najdlhšieho jedovatého hada na svete s bežnou dĺžkou 2 – 4,5 m, maximálnou okolo 6 m. Sfarbenie má rôzne od takmer čiernej, šedej, tmavo zelenej až svetlo zelenej, v závislosti od lokality, brucho je vždy svetlejšie. Kobra kráľovská disponuje prudkým jedom, ktorého má veľké množstvo. Špecializuje sa na lov iných hadov, ale výnimkou nie je ani kanibalizmus.
Je to jediný had, ktorý stavia hniezdo. Samica je gravidná 50 – 59 dní a ako vajcorodý druh kladie najčastejšie 14 – 43 vajec. Za 51 – 100 dní inkubácie sa liahnu mláďatá o veľkosti 48 – 65 cm. Sú úplne nezávislé a čoskoro sa vydávajú sama loviť potravu. Podobne ako iné kobry alebo mamby aj kobra kráľovská na obranu dvíha prednú časť tela, zastrašuje protivníka roztiahnutým krčným golierom (kapucou), nafukuje telo a hlasno syčí. Napriek svojej hrôzostrašnej povesti sa ľuďom rada a celkom úspešne vyhýba, ale ak je vyprovokovaná k útoku, dokáže zasiahnuť cieľ na dlhé vzdialenosti a aj vysoko nad zemou. Keď uštipne, často zostane zahryznutá a tzv. žuvaním vstrekne do obete veľké množstvo jedu. Pravdepodobnosť intoxikácie je tak síce vysoká, ale letalita napriek očakávaniam nižšia.
Kobra kráľovská má významné postavenie v mytológii a ľudových tradíciách Indie, Bangladéša, Srí Lanky a Mjanmarska. Indovia považujú kobru kráľovskú za národného plaza svojej krajiny a je tu tiež chránená. Medzinárodný zväz ochrany prírody (IUCN) považuje druh za zraniteľný, najmä preto, že prichádza o životné prostredie, kvôli čomu je dnes v niektorých oblastiach veľmi vzácny.
Taxonómia a nomenklatúra Prvý vedecký opis kobry kráľovskej pochádza z pera dánskeho lekára a zoológa Theodora Edwarda Cantora, z roku 1836, ktorý ju uviedol pod binomickým menom Hamadryas hannah = odvodené od mena nymf v gréckej mytológii, obývajúcich stromy (kobra kráľovská je čiastočne stromová). V roku 1864 ju nemecko-britský zoológ Albert Günther umiestnil do rodu Ophiophagus = „požierač hadov“, pretože sa špecializuje na lov hadov. Vedecký názov Ophiophagus hannah, pod akým je známa dnes, bol predstavený v roku 1945 a stál za ním americký herpetológ Charles Mitchill Bogert, ktorý prvý usúdil, že sa tento druh výrazne líši od kobier z rodu Naja.
Kobra kráľovská je jediným druhom monotypického rodu Ophiophagus. Čo sa príbuzenských vzťahov týka, podľa genetických štúdií má druh najbližšie k bungarom (Bungarus), hadom z rodu Elapsoidea a mambám.
Podľa výskumu publikovaného v roku 2021 existujú zrejme štyri nezávisle sa vyvíjajúce, geograficky oddelené línie kobry kráľovskej, ktoré sa od seba významne líšia ako fyzicky (napr. sfarbením – výrazné vs. sotva rozoznateľné prúžky na tele, alebo zrejme aj toxicitou), tak behaviorálne (niektoré samice hniezda strážia, iné po nakladení vajec hniezda opúšťajú), ale aj geneticky (podľa analýz DNA). Systematické delenie rovnako ako navrhnuté vedecké názvy musia byť ešte schválené, ak budú, Medzinárodnou komisiou pre zoologickú nomenklatúru.
Podľa štúdie sa na základe regionálneho výskytu kobra kráľovská delí na:
kobry kráľovské (poddruh) alebo iné (druh) z juhozápadnej Indie kobry kráľovské alebo iné z východnej Indie a Číny kobry kráľovské alebo iné z Indonézie a Malajzie kobry kráľovské alebo iné z Filipín.
Rozdelenie môže pomôcť lepšie hadom porozumieť a chrániť ich populáciu, ale tiež vyvinúť účinnejšie antidotum na konkrétny, špecifickejší jed hadov.
Výskyt a biotop náhľad|Dobre maskovaná kobra kráľovská vo svojom prirodzenom prostredí v Thajsku Kobra kráľovská žije v južnej a juhovýchodnej Ázii, kde obýva lokality do nadmorskej výšky až 2 000 m (rekordom je 2 135 m). Oblasť výskytu zahŕňa územie Bangladéša, Bhutánu, Bruneja, Číny, Hongkongu, Indie, Indonézie, Kambodže, Laosu, východnej a západnej Malajzie, Mjanmarska, Nepálu, Filipín, Singapúru, Thajska (tu zaznamenaná vo všetkých regiónoch a stále hojná) a Vietnamu. Možno prenikla aj do Pakistanu.
Obľúbeným až kľúčovým stanovišťom sú husté pralesy, ale pokiaľ nemá na výber, dokáže sa do určitej miery prispôsobiť. V takom prípade ju možno nájsť v otvorených lesoch, mangrovoch alebo v poľnohospodárskych oblastiach (napr. na plantážach palmy olejnej alebo čajovníka). Nepohrdne ani horskými oblasťami Indie. Rada sa zdržuje blízko vody a vie dobre plávať – jedinci žijúci blízko civilizácie majú v obľube aj rôzne stokové siete (kanalizácie) alebo priepustky. Dokáže tiež obratne liezť po stromoch, kam vylieza za potravou alebo sa tu vystavuje slnku a vyhrieva sa. Aktívna je spravidla za denného svetla, ale činná môže byť miestami aj v noci. Domovský okrsok jednej kobry môže mať rozsah až 6,3 km². Vyznačuje sa teda nízkou populačnou hustotou, ale nie je zrejmé, či prirodzene, alebo následkom znižujúcej sa divokej populácie.
Opis náhľad|Kobra kráľovská s výraznými svetlými pruhmi na chrbte Kobra kráľovská je považovaná nielen za najdlhšiu kobru, ale aj za najdlhšieho jedovatého hada sveta. Dorastá dĺžky zrejme až 5,85 m, podľa Guinnessovej knihy rekordov (2008) dosiahol najväčší zaznamenaný exemplár odchytený v roku 1937 v Negeri Sembilan a následne chovaný v zajatí dĺžky 5,71 m, biológ Jiří Felix vo svojej publikácii uvádza doložené maximum 5,60 m, ale dá sa predpokladať, že najstarší jedinci dosiahnu cez šesť metrov.Hrima, V.L. & Hriatzuala, V.L. & Fanai, Zodinliana & Lalronunga, Samuel & Lalrinchhana, Cc & Siama, Zothan & Lalremsiama, H.T.. (2014). Nesting ecology of the King Cobra, Ophiophagus hannah, (Reptilia: Squamata: Elapidae) in Aizawl District, Mizoram, India. Dostupné online. (po anglicky) Vážiť môže kobra aj 20 kg. Niektoré východné spravodajské weby hovoria o kobrách veľkých až 7 m a ťažkých 30 kg, ale pravdepodobne ide o značne nadsadené odhady.
Kobry kráľovské obyčajne merajú 2 – 4,5 m a dosahujú hmotnosť 3 – 12 kg. Pomerne výrazný je pohlavný dimorfizmus. Všeobecne platí, že do väčších rozmerov rastú samci; tí sú v priemere veľkí 3 – 4 m a vážia obvykle do 10 kg, zatiaľ čo samice 2,25 – 2,75 m a vážia väčšinou do 5 kg.Bhaisare, Dhiraj & Ramanuj, V.P. & Shankar, Pogiri & Shankar, M. & Goode, Matt & Whitaker, Romulus. Observations on a wild King Cobra (Ophiophagus hannah), with emphasis on foraging and diet.. IRCF Reptiles and Amphibians Conservation and Natural History. 2010, roč. 17. s. 95–102. Dostupné online. (po anglicky)Shankar, Pogiri & Ganesh, S.R. & Whitaker, Romulus & Prasanth, P.. King Cobra Ophiophagus hannah (Cantor, 1836) encounters in human-modified rainforests of the Western Ghats, India. Hamadryad. 2013, roč. 36, čís. 2, s. 62–68. Dostupné online. (po anglicky) V Isán na východe Thajska, na základe dát z cekom 31 odchytených hadov medzi rokmi 2013 až 2018 (24 samcov, 7 samíc), samce rastú do dĺžky 2,08–3,71 m a hmotnosti 1,92 – 8,44 kg, samice 1,95 – 2,54 m a 1,43 kg – 3,60 kg. V Západnom Gháte v južnej Indii bolo medzi rokmi 2005 až 2009 odchytených 106 jedincov (79 samcov, 27 samíc). Samce dosahovali priemernú dĺžku 3,5 m a hmotnosť 4,5 kg, samice merali priemerne 2,5 m a vážili 3,4 kg. Žiadny had nepresiahol dĺžkou 4 m a hmotnosťou 10 kg. vľavo|náhľad|Detail hlavy náhľad|Lebka kobry kráľovskej Kobra kráľovská dokáže zdvihnúť jednu tretinu tela do výšky až 1,8 metra a hľadieť tak človeku priamo do tváre. Aj v takej pozícii je veľmi agilná. Hlava dospelého hada môže byť pomerne masívna, to isté golier (výstražne nafúknutý krk). Telo kobry je olivovo zelené s priečnymi pruhmi, spodná časť má svetlé sfarbenie. Odtieň farieb sa môže líšiť v závislosti od toho, kde konkrétny jedinec žije (resp. v akom prostredí; hady v hustých lesoch budú tmavšie, a tie, ktoré žijú v otvorenej krajine, budú svetlejšie). Mladí jedinci sú čierni s výraznými bielymi alebo žltými priečnymi pruhmi. S vekom táto príznačná kresba bledne a môže aj úplne zmiznúť.
Kobra kráľovská má proteroglyfný chrup, čo znamená, že má dva krátke, asi 12 – 15 mm dlhé a pevné (nesklopné) jedové zuby umiestnené v prednej časti papule. Pokiaľ sa bráni pred nebezpečenstvom, uštipne súpera opakovane. Spôsob, akým sa kobra kráľovská zahryzne do obete – tzn. dlhšie trvajúci zákus a expresia jedu „žuvaním“, zvyšuje pravdepodobnosť intoxikácie.
Napriek veľkosti ide o pomerne tichého hada. Zatiaľ čo syčanie väčšiny hadov má široké frekvenčné rozpätie v rozmedzí zhruba od 3 000 do 13 000 Hz s dominantnou frekvenciou okolo 7 500 Hz, syčanie kobry kráľovskej dosahuje menej ako 2 500 Hz a bežné frekvencie okolo 600 Hz. Podľa výpovede ľudí, ktorí sa s kobrou kráľovskou stretli, sa jej zvuk podobá skôr „vrčeniu“ než syčaniu, za čo by mohli byť zodpovedné tracheálne divertikly v horných dýchacích cestách, ktoré fungujú ako nízkofrekvenčné rezonančné komory.
Inteligencia Niektorí odborníci považujú kobru kráľovskú za jedného z najinteligentnejších hadov. Okrem iného je to jediný had, ktorý si pre svoje vajíčka stavia hniezdo, ktoré má aj zložitejšiu štruktúru (viac tu). Okrem schopnosti prispôsobovať sa prostrediu dokáže rýchlo meniť svoju stratégiu v reakcii na rôzne situácie, napríklad pri love koristi. Má tiež výbornú pamäť – dokáže si zapamätať jedince, ich správanie a pravidelné rituály. V zajatí rozpozná svojho ošetrovateľa. Podľa niektorých názorov sa vyznačuje aj svojím oduševneným výrazom.
Jed a útočnosť V jedových vakoch kobry kráľovskej sa nachádza veľké množstvo veľmi silného jedu, ktorý dokáže zabiť človeka aj v priebehu niekoľkých desiatok minút. Zvládla za pomerne krátku dobu (počas troch až štyroch hodín) zabiť aj dospelého slona (pravdepodobne ázijského, presný druh však nebol uvedený), ktorého uhryzla do chobotu. náhľad|Kobra kráľovská má k dispozícii veľmi silný jed, ktorým dokázala zabiť aj dospelého slona Jed kobry kráľovskej obsahuje najmenej 14 rôznych zlúčenín (proteínov). Tvorí sa v páre postorbitálnych jedových žliaz (jedna na každej strane za okom) a skladá sa z cytotoxínov, neurotoxínov a kardiotoxínov, spôsobuje teda paralýzu nervového systému, čo vedie k silnej bolesti, rozmazanému videniu, závratom, ospalosti a nakoniec k celkovému ochrnutiu. Za nadmernú hypolokomociu (nehybnosť) a hyperalgéziu (zvýšené vnímanie bolesti) je zodpovedný proteín zvaný ohanín. Pri vedomí človek nie je schopný motorickej odpovede ani reakcie na fyzickú bolesť, u pacientov je preto dôležitá adekvátna analgézia. Zjavný je tiež opuch, ktorý sa môže rozliezť po celej končatine. Pokiaľ je intoxikácia závažná, nasleduje kardiovaskulárny kolaps a obeť upadá do kómy. Smrť nastáva obvykle zástavou dychu v dôsledku respiračného zlyhania. K úmrtiu môže dôjsť do 20 – 30 minút, za 6 hodín, alebo tiež až za 12 hodín. V niektorých prípadoch môže dôjsť k úmrtiu aj v priebehu niekoľkých málo minút.
Jediným uštipnutím dokáže vylúčiť 350 – 500 mg alebo 420 mg suchého jedu (pričom maximum odobraného jedu bolo 900 mg alebo dokonca 1 000 mg sušiny), a sila jedu vyjadrená hodnotou LD50 (polovičná smrteľná dávka u myší) sa pohybuje od 0,12 do 3,50 mg/kg, v závislosti od toho, ako bol jed vpravený do tela zvieraťa. Na neutralizáciu jedu môže byť potrebných 15 – 20, 33 alebo dokonca až 115 (1 150 ml) ampuliek antidota (protijedu). Napriek variabilite druhu existuje na celom svete iba jeden druhovo špecifický protijed, ktorý sa vyrába v Thajsku s využitím jedu pochádzajúceho z pôvodných thajských kobier kráľovských. Ak nie je dostupný typický protijed, podáva sa antisérum proti hadom z rodu Naja, Acanthophis, Notechis alebo Hydrophis.