Frans Sammut (* 19. november 1945, Żebbuġ, Malta – † 4. máj 2011, Sptar Mater Dei) bol maltský spisovateľ a esejista.Le Petit Futé, 9th Ed, 2009-2010, Paris, s. 70.

Životopis Narodil sa v Ħaż-Żebbuġ na Malte. Navštevoval základnú školu v mestečku Żebbuġ, neskôr St Aloysius' College, St Michael's Teacher Training College (pedagogická stredná škola) a v štúdiu pokračoval na Maltskej univerzite (kde získal diplom z teológie) a na univerzite v Perugii v Taliansku.

Po prvýkrát získal Sammut uznanie v druhej polovici 60-tych rokov, keď sa stal spoluzakladateľom Hnutia literárnej obrody (Moviment Qawmien Letterarju). Neskôr sa stal tajomníkom Maltskej jazykovej akadémie (Akkademja tal-Malti).

V roku 2010 ho zvolili za člena Medzinárodného napoleonského združenia.http://www.napoleonicsociety.com/english/maltastory.htm

Sammut ukončil svoju kariéru v školstve ako riaditeľ, no napriek tomu v rokoch 1996 až 1998 ešte pôsobil ako kultúrny poradca maltského predsedu vlády. Bol ženatý s Catherine Cachia, s ktorou mal dvoch synov – Marka a Jean-Pierra.

Literárna tvorba Vydal niekoľko diel, medzi inými aj úspešné romány Il-Gaġġa (Klietka), podľa ktorého bol nakrútený film Gaġġa z roku 1971 režiséra Maria Philipa Azzopardiho,Aquilina, Sandra (12. marec 2007). "Portrait of the artist" , The Malta Independent. získané 15. mája 2011. román Samuraj, za ktorý Sammut získal Rothmansovu literárnu cenu; romány Paceville, ktorý získal literárne vyznamenanie vlády; a Il-Ħolma Maltija (Maltský sen), o ktorom literárny kritik Norbert Ellul-Vincenti napísal, že „v maltskej literatúre nemá obdobu.“Ellul Vincenti, Norbert (11. máj 1994): "Vassalli's Maltese Dream", The Sunday Times (Malta), s. 20. Bývalý predseda vlády a dramatik Alfred Sant ho považoval za Sammutovo „majstrovské dielo“,Sant, Alfred (4. máj 2001). "Frans Sammut: A Man of Courage" , maltastar.com. získané 15. mája 2011. a britská autorka a poetka Marjorie Boultonová ho nazvala „kolosálnym dielom“.Maltese works in Esperanto , The Malta Independent, 2. september 2007. získané 15. mája 2001.

Sammut tiež vydal zbierky poviedok: Labirint (Labyrint), Newbiet (Ročné obdobia), a Ħrejjef Żminijietna (Povesti našich čias).

Z jeho literatúry faktu možno spomenúť diela Ir-Rivoluzzjoni Franċiża: il-Ġrajja u t-Tifsira (Francúska revolúcia: Jej história a význam), Bonaparti f'Malta (Bonaparte na Malte), ktorého francúzsky preklad, Bonaparte à Malte, bol vydaný v roku 2008, a On The Da Vinci Code (O diele Da Vinciho kód) (2006), dvojjazyčný (anglický a maltský) výklad medzinárodného bestselleru. Okrem toho bol editorom Lexikónu (Lexicon) Mikiela Antona Vassalliho. Vassalli († 1829) je považovaný za otca maltského jazyka. V roku 2006 bol vydaný Sammutov preklad Vassaliho diela Motti, Aforismi e Proverbii Maltesi pod názvom Għajdun il-Għaqal, Kliem il-Għerf u Qwiel Maltin (Maltské poučenia, aforizmy a príslovia). Jeho preklad diela Il-Ħolma Maltija do esperanta (La malta Revo) predstavoval Maltu v zbierke klasických literárnych diel, ktorú v roku 2007 publikovalo newyorské vydavateľstvo Mondial Books. V roku 2008 bol jeho román Il-Gagga vydaný po piaty raz. V nasledujúcom roku Sammut predstavil revolučnú reinterpretáciu básne Pietru Caxara "Xidew il-qada" (známu aj ako "Il-Kantilena"), čo je najstarší dokument v maltčine.New interpretation to oldest written document in Maltese , maltamediaonline.com. získané 15. mája 2011.

Sammut prekladal významné divadelné hry: Racinovu Faidru (Phèdre - Fedra) (1978) a hru od Maxima Gorkija Na dne (The Lower Depths). Obe hry boli uvedené v divadle Manoel v réžii básnika Maria Azzopardiho.Azzopardi, Mario: "In Memoriam: Frans tal-Gagga u Gerusalemm l-ohra" in In-Nazzjon 14. júna 2011.

Bývalý rektor Maltskej univerzity, profesor filozofie a popredný maltský intelektuál Peter Serracino Inglott povedal:

Posledné slová Známymi sa stali aj posledné slová Fransa Sammuta: „S moju ženou sme mali ísť do Jeruzalema, ale, ako sa zdá, plány sa zmenili. Ja odchádzam do „nebeského” Jeruzalema.”Sammut, Mark (15 May 2011). "Frans Sammut" , The Sunday Times (Malta). získané 25. mája 2011.

Serracino Inglott na to zareagoval slovami: „Vtedy som si uvedomil, že slzy a smiech sú niekedy zameniteľné“. Bibliografia

Labirint u Stejjer Oħra [Labyrint a iné príbehy] (poviedky) 1968 Il-Gaġġa [Klietka] 5 vydaní (román) r. 1971 – filmovo spracovaný, Gagga (Klietka, réžia Mario Azzopardi, 1971 Logħba Bejn Erbgħa [Hra medzi štyrmi ľuďmi] (krátky román) 1972 Samuraj [Samuraj] 3 vydania (román) 1975 Kristu fil-Poeżija Maltija 1913-1973 [Kristus v maltskej poézii 1913-1973] (nepublikovaná dizertačná práca, Maltská univerzita) 1977 Fedra [Racinova Phèdre] 1978 Il-Qtil fi Sqaq il-Ħorr [Vražda v čestného človeka] (krátky román) 1979 Il-Proċess Vassalli [Vassaliho súd] (divadelná hra) 1980 Il-Mixja tal-Ħaddiem lejn il-Ħelsien [Cesta robotníka k slobode] (politická analýza) 1982 Ir-Rivoluzzjoni Franċiża: il-Ġrajja u t-Tifsira [Francúzska revolúcia: jej história a význam] (historické dielo) 1989 Paceville (román) 1991 Letteratura [Literatúra] (literárna kritika) 1992 Il-Ħolma Maltija [Maltský sen] (román) 1994, 2012 http://franssammut.info/?page_id=34, preložený do esperanta ako La Malta Revo, vydaný v New Yorku, 2007 Bonaparti f’Malta [Bonaparte na Malte] (historické dielo) 1997, preložená do francúzštiny ako Bonaparte à Malte, úvod Paul Borg Olivier, 2008 Newbiet [Ročné obdobia] (poviedky) 1998 Ħrejjef Żminijietna [Povesti našich čias] (poviedky) 2000 Dun Ġorġ: Il-Bniedem tal-Poplu [Otec Juraj: človek z ľudu] (historická téma a téma náboženstva) 2001 Ġrajjet Ħaż-Żebbuġ [História Haz-Zebbug] (historické dielo) (preklad originálu od Dun Salv Ciappara) 2001 Lexicon [Lexikón] (od Mikiela Antona Vassalliho) 2002 Għala Le għall-UE [Prečo dať NIE EÚ] (politická analýza) 2003 Ħarsa mill-qrib lejn ħajjet San Filep u l-Kult tiegħu [Pohľad zblízka na život Sv. Filipa a jeho kult] (historická téma a téma náboženstva) 2004 On The Da Vinci Code/Dwar The Da Vinci Code [O diele Da Vinciho Kód](literárna kritika) 2006 Għajdun il-Għaqal, Kliem il-Għerf u Qwiel Maltin [Maltské poučenia, aforizmy a príslovia] (preklad originálu od Mikiela Antona Vassalliho) 2006 I Giovanniti: La Storia dei Cavalieri di Malta [The History of the Knights of Malta] (history) 2006, published in 2015 (Bonfirraro Editore, Italy) Alfred Sant: Il-Viżjoni għall-Bidla [Alfred Sant: predstava zmeny] (politická analýza) 2008 Úvod k slovníku baróna Vincenza Azopardiho, v ktorom analyzuje "Cantilenu" od Caxara (literárna kritika, jazykoveda) 2009

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy www.franssammut.info http://www.youtube.com/watch?v=KoI4Kq1hFx0

Zdroj

Kategória:Maltskí spisovatelia Kategória:Spisovatelia literatúry faktu Kategória:Absolventi University of Malta