Slabozubce (iné slovenské názvy pozri nižšie; lat. Xenarthra, Edentata) je veľký taxón (najčastejšie hodnotený ako nadrad) cicavcov. Zo žijúcich živočíchov sem zaraďujeme mravčiare, pásavce a leňochy. Staršie boli slabozubce definované širšie - pozri nižšie.
Slovenské názvy Slovenské názvy tohto taxónu sú: slabozubce, slabozubcotvaré, chudozubécicavce. In: , chudozubceERTL, H. Krátky prírodopis pre slovenské elementárne školy, 1891, S. 11, málozubceSystém živej prírody 2008 . Zastarané slovenské názvy sú: chudozubíchudozubí. In: , bezzubceKOŽEHUBA, J. Prírodopis pre narodnie školy - Živočíchopis. 1872, S. 18, bezzubciRÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. 1875, S. 42, bezzubí.
Systematika slabozubce (Xenarthra) Pozri Systém cicavcov: rad pásavce (Cingulata) rad Pilosa
V starších textoch taxón Edentata (ale nie Xenarthra), ktorý sa po slovensky vtedy spravidla nazýval chudozubce či bezzubce, zahŕňal aj dnešné samostatné taxóny šupinovce (Pholidota) a ešte staršie aj hrabáče (Tubulidentata) a kloakovce (Monotremata) Edentata. In: Masarykův slovník naučný 2, 1926, S. 495Edentata. In: Pierer's Universal-Lexikon, Band 5. Altenburg 1858, S. 474. MATZENAUER, O. Krátky prírodopis pre slovenské národnie školy, 1874, S 19, 20.; tento článok sa uvedenými taxónmi nezaoberá - o nich pozri samostatné články.
Výskyt Vyskytujú sa od juhu USA až po Južnú Ameriku.
Charakteristika Slabozubce sú výzorovo veľmi rozdielne, ale spája ich malý mozog, redukovaný chrup a hlavne nezvyčajné spoje na chrbtici.
Medzi hlavný znak slabozubcov patria zvláštne kĺby medzi stavcami v spodnej časti chrbtice - xenartrálne spoje. Tieto spoje zabezpečujú osobitú oporu. Mravčiare sa vyznačujú dlhým trubicovitým rypákom, pásavce zase svojim ochranným pancierovitým pokryvom z tvrdej kože na hlave, chrbte, končatinách a bokoch. Medzi telesné znaky leňochov patrí dlhá hrubá srsť a okrúhla krátka hlava.
Iné projekty
Zdroje