Chorvátsky Grob (historicky , , , ) je obec na Slovensku v okrese Senec. V obci je rímskokatolícky kostol Krista Kráľa z roku 1589 a kaplnka Najsvätejšej Trojice z roku 1880. K obci patrí miestna časť Čierna Voda s kostolom sv. Jána Pavla II., ktorý bol posvätený 12. októbra 2014.

Dejiny Trvalé osídlenie lokality doložené archeologickými nálezmi je už z mladšej doby kamennej. Prvá písomná zmienka o obci pod názvom Monar pochádza z roku 1214. V tom čase sa v obci vyrábali šperky.

Počas tatárskeho vpádu roku 1241 sa časť obyvateľstva obce Monar odsťahovala a do obce sa už nevrátila. Dedina Monar bola aj v 14. storočí pravdepodobne vyľudnená, lebo ju znovu osídľovali. Tieto opustené domy obsadzovali nemeckí prisťahovalci. Chorvátsky Grob sa z tých čias spomína pod názvom Aysgruab. V roku 1545 španielske vojská kráľa Ferdinanda dedinu vypálili.

Prví Chorváti prišli na územie Chorvátskeho Grobu v roku 1552, keď osídľovali spustošené miesta po Turkoch. Podľa poznámky zo zápiskov z roku 1553 chorvátskych kolonistov povolal a usadil gróf Illésházy. Chorváti sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Rozvinula sa domáca výroba a ľudový výtvarný prejav - rezbárstvo, čipkárstvo, výšivkárstvo a maliarstvo. V rokoch 1634 - 1780 v obci žilo čisto chorvátske obyvateľstvo.

K výraznému ústupu chorvátčiny došlo začiatkom 20. storočia.

Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2021 sa k chorvátskej národnosti v obci prihlásilo už len presne 10 ľudí.scitanie.sk

Súčasnosť Podľa údajov samosprávy, dosiahol počet obyvateľov Chorvátskeho Grobu k 31. decembru 2024 hodnotu 7885.

Približne dvadsať percent obyvateľov žije v pôvodnej časti a približne osemdesiat percent žije v lokalite Čierna Voda, kde stále prebieha výstavba nových ulíc a štvrtí.

Demografia +údaje: Národnosť2021%2001%1991%19211910%1880%Maďari580,8513>0,5%15>0,5%1>0%857%253%Slováci619290,66154691%153998%119399%68760%22326%Rusíni130,19- -- -- -232%- -Rómovia10,01- -1>0%- -- -- -Ukrajinci170,251>0%- -- -- -- -Česi390,579>0,5%12>0,5%- -- -- -Nemci80,123>0%1>0%- -9>0,5%111%Poliaci100,151>0%1>0%- -- -- -Chorváti100,1514 (10)>0,5%2>0%5>0%333 (330)29%602 (545)70%nezistení3805,56- -- - - - - - - -CELKOM6830-1587-1571-1199 -1137-861-

2011 údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Materinským jazykom sa rozumie reč, ktorou s obyvateľom hovorili rodičia. materinský jazykpočet hovoriacichspolu6830slovenský6158nezistený375chorvátsky14ostatné12maďarský61český46 žiadny|náhľad|Materinský jazyk obyvateľov podľa sčítania v roku 2011. vierovyznaniepočetspolu6830Rímskokatolícka cirkev3037bez vyznania a nezistení2796Evanjelická cirkev augsburského vyznania (luteráni)203ostatné38Gréckokatolícka cirkev116 žiadny|náhľad|Náboženské zloženie obyvateľstva podľa sčítania v roku 2011.

1910 údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1910

V roku 1910 sa nezisťoval materinský jazyk obyvateľa, teda reč, ktorou s daným obyvateľov hovorili rodičia (v prípade dvoch rečí sa prihliadalo na reč matky), a ktorú, hovoriaci používal pri komunikácií s okolím, ale prihliadalo sa na osobnú preferenciu odpovedajúceho. Išlo o reč, ktorou odpovedajúci najčastejšie a najradšej hovorí, dokonca to mohol byť aj jazyk, ktorý sa obyvateľ naučil v škole a mohol byť tak odlišný od jazyka jeho matky (rodičov). Bol to výsledok silnejúcej maďarizácie zo strany uhorských úradov, kedy sa mnoho obyvateľov hlásilo za Maďarov z ekonomických, politických a spoločenských dôvodov (tzv. papieroví Maďari). Vo veľa prípadoch však išlo o skreslené štatistické údaje zo strany sčítavacích komisárov.

Zatiaľ čo na konci 19. storočia, podľa uhorského sčítania ešte v obci prevažovalo chorvátske obyvateľstvo, na začiatku 20. storočia sa chorvátske obyvateľstvo vo veľkej miere poslovenčilo (najmä kvôli jazykovej príbuznosti slovenčiny a chorvátčiny) a v roku 1910 už tvorilo iba významnú menšinu. Naďalej sa však zachovávala kultúrna odlišnosť a povedomie o chorvátskom pôvode. jazykpočet hovoriacichspolu1137slovenský687chorvátsky330maďarský85rusínsky23nemecký9ostatné3 žiadny|náhľad|Jazykové zloženie obyvateľstva podľa sčítania v roku 1910. vierovyznaniepočetspolu1137Rímskokatolícka cirkev1100Gréckokatolícka cirkev23Evanjelická cirkev augsburského vyznania (luteráni)14 žiadny|náhľad|Náboženské zloženie obyvateľstva podľa sčítania v roku 1910.

1880 údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1880

Na konci 19. storočia v obci prevažovalo chorvátske obyvateľstvo, ktoré prišlo do obce v priebehu 16.-17.storočia. materinský jazykpočet hovoriacichspolu861chorvátsky545slovenský223nezistení49maďarský25nemecký11ostatné8 žiadny|náhľad|Jazykové zloženie obyvateľstva podľa sčítania v roku 1880.

Verejná doprava Verejnú dopravu do obce zabezpečuje spoločnosť ARRIVA zo Zlatých pieskov linkami 525 a 527 (cez miestnu časť Čierna Voda) a linkou 528 (cez Ivanku pri Dunaji a Bernolákovo). Obec tiež obsluhuje nočná linka 598 premávajúca z Hodžovho nám. Autobusy premávajú podľa cestovného poriadku zverejneného na stránke IDSBK. Cestovné v rámci Bratislavského kraja je integrované prostredníctvom IDS BK. Obec Chorvátsky Grob je v IDS BK zóne 525 a miestna časť Čierna Voda v zóne 610.

Výsledky komunálnych volieb 2022 V komunálnych voľbách 2022 si občania Chorvátskeho Grobu zvolili za starostu JUDr. Mgr. Vladimíru Vydrovú. V obecnom zastupiteľstve je zvolených 11 poslancov.

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy

Kategória:Obce okresu Senec