náhľad|Paličkový model
Fosfán (PH3) je hydrid fosforu. Molekula má tvar pyramídy s uhlom HPH = 93,5°. Čistý fosfán nie je samovznietivý ale v prítomnosti stôp difosfánu, P2H4, alebo pár bieleho fosforu, P4, sa vznecuje. Zapálený sa oxiduje vzduchom a môže tvoriť explózivné zmesi. Je veľmi jedovatý.
Chemické vlastnosti Na rozdiel od amoniaku, NH3, nie je v kvapalnom stave asociovaný a je len nepatrne rozpustný vo vode. Roztoky nie sú ani kyslé ani zásadité. Reaguje však s niektorými kyselinami za vzniku fosfoniových solí:
PH3 + HI -> PH4I
Fosfán je tiež silným redukčným činidlom a reaguje s roztokmi mnohých kovových iónov za vzniku fosfidov. V zásaditom roztoku prebieha reakcia:
P + 3 H2O + 3 e- -> PH3 + 3 OH-.
Čistý plyn je bez zápachu, typický zápach technického fosfánu po rybine alebo cesnaku je spôsobený nečistotami.Phosphine - International Programme on Chemical Safety - Poisons Information Monograph 865
Toxicita Hlavná vstupná cesta do organizmu je vdychovanie plynného fosfánu. Pri požití kovových fosfidov (najmä hliníka a zinku) dochádza v tráviacom trakte k hydrolýze a uvoľneniu fosfánu. Vdychovanie plynu spôsobuje silné podráždenie pľúc, ich edém, srdcovú dysfunkciu, excitáciu CNS, kómu, prípadne smrť. Objavujú sa tiež zažívacie ťažkosti, poškodenie obličiek a leukopénia.
Po požití fosfidov sa objavuje podráždenie vedúce až ku krvácaniu, obehový kolaps, neuropsychiatrické problémy, zlyhanie dýchacích funkcií a obličiek. Neskôr sa môže objaviť poškodenie pečene. Bol publikovaný rad správ o vysokej mortalite (nad 50%) u otráv fosfidmi v Indii. Fosfid zinku sa skôr používal ako rodenticíd.
K smrti pri otrave dochádza obvykle do štyroch dní, ale môže k nej dôjsť za jeden alebo dva týždne. Posmrtné analýzy ukázali infiltráciu a nekrózu srdcového svalu, pľúcny edém a poškodenie malých ciev.
Chronická expozícia spôsobuje bolesti zubov, opuch až nekrózu čeľuste, slabosť, stratu váhy, anémiu a samovoľné zlomeniny.
Fosfán sa z tela vylučuje jednak nezmenený vo vydychovanom vzduchu, a ďalej tiež močom v podobe fosfornanov a fosforitanov. Oxidácia fosfánu v tele je pomalá. Denaturuje oxyhemoglobín a inhibuje radu enzýmov.
Boli zaznamenané prípady smrteľných otráv už pri koncentrácii fosfánu 1,2mg/m³. Pri požití fosfidu zinku nastala smrť už pri dávke 4,5g, naopak bolo hlásených prežitie i u dávky 50g.
U králikov sa pri koncentrácii 70 mg/m³ po dobu 10 minút neobjavili žiadne príznaky, ale expozícia koncentrácii 140 mg/m³ bola smrteľná počas 2,5 – 3 hodín a pri koncentrácii 700 mg/m³ nastala smrť za 25 – 30 minút. Pri podávaní fosfidu zinku potkanom uhynulo 1 z 12 zvierat pri 200 mg/kg a pri 500 mg/kg 10 z 12 zvierat. Dávka 100 mg/kg a menej nebola smrteľná, ale bol pozorovaný úbytok hemoglobínu a červených krviniek.
Referencie
Literatúra
Pozri aj Amoniak Arzán Stibán Bismután Trimetylfosfán Trietylfosfán
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Hydridy Kategória:Fumiganty Kategória:Funkčné skupiny