náhľad|Lebka človeka heidelberského. Človek heidelberský alebo heidelberský človek alebo homo heidelbergensis (lat. Homo heidelbergensis; pri použití v širšom zmysle je čiastočné alebo úplné synonum archaický Homo sapiens) je druh z rodu človek (Homo). V najužšom zmysle (a pôvodne) zahŕňa len nález z Maueru (Mauer 1, vek 609 000 BP), v širších významoch zahŕňa aj podobné nálezy z Európy, Afriky a prípadne aj Ázie (väčšinou sa udáva, že spadajú do obdobia 900/800/600 000 – 200/100 000 BP) – podrobnosti pozri nižšie.
Rozsah pojmu / definícia Do polovice 90. rokov (ale niekedy aj dnes) sa obyčajne taxóny, ktoré sa teraz zaraďujú pod Homo heidelbergensis zaraďovali: pod Homo erectus (spravidla ako poddruhy Homo erectus heidelbergensis, Homo erectus mauritanicus, Homo erectus steinheimensis, Homo erectus soloensis a podobne) alebo pod Homo sapiens (spravidla ako poddruhy Homo sapiens heidelbergensis, Homo sapiens steinheimensis, Homo sapiens soloensis a podobne) alebo najčastejšie časť pod Homo erectus (najmä napr. Homo erectus heidelbergensis a Homo erectus mauritanicus) a časť pod Homo sapiens (najmä napr. Homo sapiens steinheimensis a Homo sapiens soloensis) Niektoré z nálezov sa zaraďovali aj priamo pod neandertálcov (napr. poddruh Homo neanderthalensis soloensis) alebo ako anteneandertálci a/alebo preneandertálci. Spomenuté poddruhy Homo erectus heidelbergensis resp. Homo sapiens heidelbergensis zahŕňali buď len nález Mauer 1 alebo (neskôr) aj viacero podobných nálezov z Európy a prípadne aj Afriky (pozri napríklad nižšie Szalay 1979 a podobne v súčasnosti – pod názvom Homo heidelbergensis- napr. Vančata 2007), t. j. predovšetkým sem nepatrili nálezy Tiganníf (Tighennif)/Tarnifin (Ternifine); Homo mauritanicus), Ngandong (Homo soloensis) či Kabwe/Broken Hill (Homo rhodesiensis), ale aj iné.
Moderné (t. j. široké) chápanie druhu Homo heidelbergensis zaviedol Rightmire 1995. V zásade možno povedať, že Homo heidelbergensis pri každej modernej definícii zahŕňa nálezy zo stredného pleistocénu, ale nepatria doň nikdy niektoré ázijské nálezy zo stredného pleistocénu patriace jednoznačne pod Homo erectus (ako napr. človek pekinský). Podrobnejšie sa však v (ne)zaradení nálezov pod tento druh autori líšia. Príklady interpretácií jednotlivých autorov sú uvedené nižšie pod nadpisom Nálezy, ale zhrnujúc možno skonštatovať nasledovné: Najčastejšie Homo heidelbergensis zahŕňa nálezy tak ako sú uvedené napr. v Thurzo 1998, t. j. všetky nálezy z Afriky, Európy a Ázie z obdobia 900/800 000 až 200 000 BP (pričom najstaršie európske nálezy – pred novým datovaním nálezu Mauer 1 – sa začínali až okolo 500 000 BP), okrem nálezov z Ázie typicky zahrnovaných pod Homo erectus (človek pekinský a podobne). Niektoré z ázijských nálezov pritom ale sú časovo možno mladšie než 200 000 BP (datovania sú sporné), napr. Ngandong môže byť starý len 50 000 BP a Dali len 41 000 BP. Variácie tejto najčastejšej definície sú: Niekedy sa do Homo heidelbergensis zahŕňa aj nález Gran Dolina (Homo antecessor, opísaný v roku 1997), čím sa zároveň posúva hranica začiatku Homo heidelbergensis niekde na 1,2 mil. rokov BP (niekde sa uvádza 800 000 BP). Niekedy (najmä v posledných rokoch) sa do Homo heidelbergensis zahŕňa aj nález Ceprano (Homo cepranensis, nové datovanie okolo 450 000 BP, staršie datovanie 900 – 800 000 BP). Niektorí autori do Homo heidelbergensis nezahŕňajú najstaršie africké nálezy (napr. Tigenníf), čím sa dolná hranica druhu posúva niekde na 700/600 000 BP; tieto najstaršie africké nálezy sú potom typicky zaradené pod Homo erectus. Niektorí autori do Homo heidelbergensis nezahŕňajú Homo soloensis (nález Ngandong). Niektorí autori obmedzujú Homo heidelbergensis len na africké a európske nálezy (ázijské sú potom typicky pod Homo erectus). Niektorí autori obmedzujú Homo heidelbergensis len na európske nálezy. Africké nálezy potom spravidla tvoria samostatný druh Homo rhodesiensis alebo Homo mauritanicus, pričom niekde sa rozlišuje Homo mauritanicus [staršie africké nálezy, vrátane Gran Dolina a Ceprano] a Homo rhodesiensis [mladšie africké nálezy, t. j. po 650 000 BP] a ázijské nálezy sú potom typicky pod Homo erectus (Bermúdez et al. 2007 ale z afrických nálezov vyčleňujú severoafrické nálezy a zaraďujú ich pod Homo ergaster). Alternatívne môže Homo rhodesiensis označovať africké aj ázijské nálezy (Wood 2000a). Okrem toho (napr.) Schrenk mladšie európske nálezy (od 400 000 BP) zaraďuje už pod Homo sapiens ako neskorý európsky archaický Homo sapiens (africké a ázijské nálezy má rozdelené medzi Homo erectus a Homo sapiens).Wood 2000b tvrdí, že ak sa Homo heidelbergensis nahradí troma geografickými druhmi, tak európsky sa volá Homo heidelbergensis, africký Homo rhodesiensis a ázijský Homo soloensis. Niektorí autori obmedzujú Homo heidelbergensis len na európske a ázijské nálezy. Larousse 2011 Homo heidelbergensis obmedzuje (zdá sa) len na africké nálezy. Cameron a Groves 2004 zaraďujú (len) nálezy Steinheim, Sima de los Huesos, Swanscombe, Narmada a Ma-pa (Maba) pod neandertálcov (ostatné pod Homo heidelbergensis) Schwartz a Tattersall 2005 z Homo heidelbergensis vylučujú Homo soloensis, nález Gran Dolina, nález Tigenníf, nález Steinheim. Nálezy Ndutu, Ma-pa (Maba), Narmada, Bilzingsleben, Montmaurin, Guomde a Zuttíja (Zuttiyeh) majú ako incertae sedis. Niektorí autori do Homo heidelbergensis zaraďujú aj celý taxón Homo helmei (zato časť taxónu Homo helmei je pod Homo heidelbergensis zaradená skoro vždy) Niektorí autori do Homo heidelbergensis nezaraďujú nálezy patriace pod taxón Homo helmei. Niektorí autori od konca 90. rokov zaraďujú európske nálezy z druhu Homo heidelbergensis pod Homo neanderthalensis ako jeho najstaršie formy.
Charakteristika Typový nález je Mauer 1.
Podľa Thurzo 2010 a 1998 (definíciu Homo heidelbergensis podľa Thurza pozri nižšie) sa lebková kapacita Homo heidelbergensis pohybovala v rozmedzí 930 – , pričom pre nedostatok postkraniálnych skeletov niet údajov o výške jeho postavy. K vzťahu medzi (ázijským) Homo erectus a (prinajmenšom) africkým Homo heidelbergensis (ktorý sa predtým podľa Thurza zaraďoval tiež pod Homo erectus) píše: Napriek spoločným znakom (robustnej lebke, mohutnému nadočnicovému valu, ubiehajúcemu čelu, zaočnicovému zúženiu, prognatizmu spodnej časti tváre, veľkej medziočnicovej vzdialenosti, bezbradej sánke, nízkej šupine záhlavnej kosti a mohutne stavanému postkraniálnemu skeletu), africkí predstavitelia erektov mali tenší nadočnicový val, oblejšie steny lebky, trochu strmšie čelo, chýbal im mediosagitálny kýl na vrchu lebku a záhlavie (pri pohľade zboku) nemali tak uhlovito zalomené ako ich ázijskí vrstovníci.
Podľa Soukup 2005 má Homo heidelbergensis (definíciu Homo heidelbergensis podľa Soukupa pozri nižšie) aj erektoidné aj sapientné znaky. V porovnaní s Homo erectus má gracilnejšiu tvárovú kostru, oblejšiu tylovú oblasť lebky, väčšiu lebečnú dutinu (1 100 – ) a menšie zuby. Charakteristické znaky Homo heidelbergensis sú robustné telo, silné kosti a svaly, masívne lebkové kosti, úzka lebečná dutina, silné nadočnicové oblúky, veľká tvár s relatívne strmou profilovou líniou, dolná tretia stolička je väčšia než prvá a druhá a čeľusť je masívna s náznakom bradového výbežku. Homo heidelbergensis žil v zmiešaných lesoch, kombinovaných s trávnatými porastmi typickými pre druhý interglaciál. Živil sa rastlinami, ale aj lovil. Okolo 300 000 BP zrejme došlo k poklesu hrtana, ktorý umožnil artikulovanú reč, predtým asi vykonával mimetickú komunikáciu. V období Homa heidelbergensisa narastal význam učenia. Materiálne technológia Homa heidelbergensisa bol acheuléen (jeho posledná fáza), staval lovecké prístrešky, vyrábal kožené odev a pokrývky, používal oheň. Pred 300 000 rokmi sa objavila levalloiská industria.
Evolučné vzťahy Z fylogenetického hľadiska sa najčastejšie uvádza, že: Homo heidelbergensis vznikol z Homo erectus alebo z Homo antecessor z Homo heidelbergensis vznikli: aj neandertálci (v Európe) aj človek dnešného typu (v Afrike) aj (novšie) druh nálezu z Denisovej – toto je tzv. afro-európska hypotéza a predpokladá sa, že Homo heidelbergensis žil aj Európe aj v Afrike (aj v Ázii); alebo len neandertálci (potom ho niektorí aj zaraďujú rovno pod neandertálcov ako najstaršiu fázu) – toto je tzv. európska hypotéza a predpokladá sa, že bol Homo heidelbergensis obmedzený na Európu (africké nálezy patria potom do samostatného druhu označovaného Homo rhodesiensis v širšom zmysle alebo Homo mauritanicus v širšom zmysle a z nich vznikol človek dnešného typu)
Poddruhy Druh Homo heidelbergensis donedávna nemal poddruhy, ale Manzi 2011 navrhuje nasledovné poddruhy (pre Homo heidelbergensis v najširšom zmysle): Homo heidelbergensis: Homo heidelbergensis heidelbergensis – staršie nálezy (900 000 – 400 000 BP), Afrika, Európa, Ázia; konkrétne nálezy: Mauer, Arago, (?)Petralona, Ceprano (!), Bodo, Homo heidelbergensis steinheimensis – neskoršia Európa (500 000 – 200 000 BP), predchodca neandertálcov; konkrétne nálezy: Steinheim, Sima de los Huesos a neskôr Homo heidelbergensis rhodesiensis – neskoršia Afrika a Blízky východ (500 000 – 200/100 000 BP), predchodca Homo sapiens; konkrétne nálezy: Kabwe a neskôr Homo heidelbergensis daliensis – predchodca nálezu z Denisovej, neskoršia východná Ázia (500 000 – 40 000 BP); konkrétne nálezy: Ta--li (Dali) a neskôr
Nálezy Mounier (2011, 2009) Štúdia 2011 zdôrazňuje správnosť akceptovania druhu Homo heidelbergensis (nálezy z Európy, Ázie aj Afriky). Homo cepranensis zaraďuje pod Homo heidelbergensis. Príklady nálezov Homo heidelbergensis: Petralona, Ceprano, Kabwe 1, Steinheim, Sima de los Huesos, Ťin-niou-šan (Jinnuishan), Ta-li (Dali).
Text 2009b Mounier do Homo heidelbergensis zaraďuje európske a africké nálezy stredného pleistocénu (790 000 BP až 300/250 000 BP), možno aj v Ázii (Dali, Jinnuishan).
Text 2009a zdôrazňuje správnosť akceptovania druhu Homo heidelbergensis a poskytuje veľmi detailný opis typového nálezu (tzv. mauerská čeľusť) a definíciu druhu Homo heidelbergensis. Nálezy, ktoré rozhodne patria do druhu Homo heidelbergensis sú Arago, Montmaurin, Sima de los Huesos a Tiganníf (Tighennif).
Larousse (prístup sept. 2011) Tu to vyzerá tak, že Homo heidelbergensis zahŕňa len africké (!) nálezy.
Тhurzo (2010, 1998, 1985) a)2010: Homo heidelbergensis žil 900 000 – 200 000 BP, pričom nemožno vylúčiť, že reliktné populácie vymreli v čase existencie Homo sapiens. Homo heidelbergensis zahŕňa všetkých „erektov z Afriky a Európy, niektorých geologicky mladších erektov z Ázie a tzv. anteneandertálcov (čiže predneandertálcov) z rôznych častí Afriky, Ázie a Európy (tzv. archaických Homo sapiens)“. Až do druhej polovice 90. rokov odborníci neuznávali samostatné postavenie druhu H. heidelbergensis, ale pokladali ho za súčasť druhu Homo erectus. Hlavné oblasti výskytu sú Keňa, Etiópia, Zambia, Maroko, Juž. Afrika, Čína, India, Indonézia (Jáva), Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Taliansko, Grécko, Nemecko a Maďarsko.
b)1998: Thurzo 1998 pod druh Homo heidelbergensis zaraďuje nálezy v rozmedzí 900 000 – 200 tisíc rokov BP, dodávajúc, že „nemožno vylúčiť, že posledné reliktné populácie vymreli pomerne nedávno - v čase existencie Homo sapiens“ (dokladať to má – vtedy nové, mladšie – datovanie nálezu z Ngandongu. Ďalej uvádza, že ‘’Až do druhej polovice 90. rokov odborníci neuznávali samostatné postavenie druhu H. heidelbergensis, ale pokladali ho za poddruh človeka vzpriameného nazvaný H. erectus heidelbergensis. Vzhľadom na niektoré "progresívnejšie znaky" (uvedené v úvode stati o človeku vzpriamenom) zaraďujeme všetkých erektov z Afriky a Európy, spolu s niektorými geologicky mladšími erektmi z Ázie a s takzvanými anteneandertálcami čiže predneandertálcami z rôznych častí Starého sveta (známymi aj pod taxonomicky nevyhovujúcim menom "archaický Homo sapiens") do druhu H. heidelbergensis.‘‘ Homo heidelbergensis zahŕňa tieto nálezy: