Novozámocký ejálet (iné názvy pozri nižšie) bol ejálet Osmanskej ríše, ktorý sa v rokoch 1663 až 1685 rozprestieral na území dnešného juhozápadného Slovenska a malej časti severného Maďarska. Sídlom ejáletu bolo mesto Nové Zámky (v osmanskej turečtine: Ujvar).
Názvy Slovenské názvy tohto ejáletu sú: Novozámocký ejálet, Novozámocký beglerbeg(i)lik, Novozámocký vilájet, Novozámocký pašalík (alebo pašalik), Novozámocká provincia, Novozámocké miestodržiteľstvo.
Názov v osmanskej turečtine znie ایالت اویوار - transliterácia: Ejálet-i Újvár. Názov v modernej turečtine je: Uyvar EyaletiSome Provinces of the Ottoman Empire .
Dejiny Ejálet vznikol v septembri 1663 po dobytí pevnosti Nové Zámky. Bolo doň začlenené územie Nových Zámkov s okolím, ako aj územia na juhovýchod od Nových Zámkov v okolí dnešného Štúrova (Parkan), ktoré Turci ovládali už od obdobia pätnásťročnej vojny (1591/15931606).
V priebehu jesene roku 1663 následne osmanská armáda dobyla tiež pevnosti Novohrad, Nitra, Levice a Hlohovec, ktoré rovnako administratívne zaradila do nového ejáletu, vo forme sandžakov. Tento najväčší rozsah ejáletu však vytrval len necelý rok, keďže pri habsburskej protiofenzíve v lete roku 1664 boli opätovne dobyté Nitra a Levice (2. mája, resp. 14. júna 1664).
Následne sa územný rozsah ejáletu nemenil až do roku 1683, keď v ofenzíve po bitke pri Viedni dobyli habsburské spojenecké vojská Ostrihom a odrezali Nové Zámky od zvyšku osmanských ejáletov. Spoločne s Novohradom a Hlohovcom boli následne do roku 1685 Nové Zámky dobyté a ejálet tým zanikol.
Územný rozsah Podrobná hranica medzi Osmanskou ríšou a habsburskou monarchiou v oblasti horného Uhorska nebola, pokiaľ je známe, nikdy špecifikovaná. Ejálet fungoval primárne na osmanských posádkach dislokovaných v sídlach sandžakov. Evliya Çelebi ich označil šesť, avšak sandžak Šašvar s veľkou pravdepodobnosťou nebol skutočne vtedajší Šaštín (po maďarsky Sasvár) na Záhorí. Priamu kontrolu teda Osmani mali len nad hlavnými mestami, pevnosťami a opornými bodmi. Zvyšok územia, ktoré je zaznačené na mape Jozefa Blaškoviča, je zaradený ako územie ejáletu len vďaka odvádzaniu daní. Práve preto sa na mape nachádzajú aj enklávy v habsburskom území pri Trenčíne či na Hornej Nitre. V období rakúsko-tureckých vojen však viaceré obce na pohraničí odvádzali dane obom stranám, cisárovi aj Osmanom, zo strachu z odvety nepriateľskej strany.
Najväčší približný rozsah ejáletu v prvých rokoch jeho existencie teda predstavuje líniu toku Dunaja od ústia Ipľa po ústie Váhu, následne všetko územie na ľavom brehu Váhu až po Nové Mesto nad Váhom, časť pohoria Považský Inovec, Ponitrie až po Nováky, pohorie Tribeč, časť pohoria Pohronský Inovec, Tekov až po Novú Baňu, Hont po Hontianske Tesáre a Novohradské vrchy.
Administratívne členenie Sandžaky (1663) Administratívne ejálet pozostával zo šiestich sandžakov, nižších správnych jednotiek. Podľa Çelebiho to boli:ORHUN, A. OSMANLI İMPARATORLUĞU ATLASI S. 11, 12 „Litre“/„Nitra“ (slov. Nitra/Nitriansky sandžak) - mesto Nitra bolo už od roku 1664 sporným územím medzi Kráľovským Uhorskom a Osmanskou ríšou, takže z tohto sandžaku v Osmanskej ríši pevne ostala len oblasť Nových Zámkov „Leve“ (Levice/Levický sandžak) - toto územie bolo už od roku 1664 sporným územím medzi Kráľovským Uhorskom a Osmanskou ríšou „Novigrad“ (Novohrad/Novohradský sandžak) „Bujak“ - toto je podľa rôznych názorov buď Buják (slov. Bujakov) alebo Tekov alebo Pukanec „Hollok“ - toto je podľa rôznych názorov buď Hollókő (slov. Holovka) alebo Hlohovec „Tabi'-i Tuna Višegradi“ (doslova: Podliehajúci Dunajskému Vyšehradu) - Tento názov by mohol byť nejaký omyl v pôvodnom texte, pretože za normálnych okolností je v osmanských textoch pred slovom tabi'-i (význam: podliehajúci/ spadajúci pod jurisdikciu) ešte uvedené nejaké meno sídla, t. j. možno má byť "X podiehajúci Dunajskému Vyšehradu" namiesto "Podliehajúci Dunajskému Vyšehradu" - porov. napr. KOPČAN, V. Two new publications on Ottoman defters in Hungary. In: Asian and African Studies XII 1976 S. 176
Bilge uvádza zoznam v podobe: „Ujvar“ (Nové Zámky/Novozámocký sandžak) - s nahíjami Nitra (Nitra), Šale (Šaľa), Uyvar (Nové Zámky), Narhid (Nyárhíd), Komaran (Komárno), Žabokrek (Žabokreky), Karš (Tekov) a Hond (Hont) (?) „Nitra“ (Nitra/Nitriansky sandžak) - Nitru, ako vidno, autor omylom uvádza dvakrát: raz ako súčasť Novozámockého sandžaku a raz ako Nitriansky sandžak. „Leve“ (Levice/Levický sandžak) „Novigrad“ (Novohrad/Novohradský sandžak) „Bojak“ - zodpovedá vyššie uvedenému sandžaku Bujak „Helok“ - zodpovedá vyššie uvedenému sandžaku Hollok Totožnosť názvov Bujak a Hollok s konkrétnymi sídlami necháva otvorenú. Bilge poznamenáva, že jeden podrobný text z roku 1664 už sandžaky Nitra, Bojak a Helok neuvádza, čiže tento text uvádza len tieto sandžaky: „Ujvar“ (Nové Zámky/Novozámocký sandžak) „Leve“ (Levice/Levický sandžak) „Novigrad“ (Novohrad/Novohradský sandžak) (Poznámka: Neprehliadnuť poznámku pod čiarou č. 170 na strane 80.)
V inom texte Çelebi uvádza takýto zoznam sandžakov: „Litova“ (asi Levice/Levický sandžak) „Novigrad“ (Novohrad/Novohradský sandžak) „Bojak“ - porovnaj vyššie „Huličk“ - zrejme zodpovedá vyššie uvedenému sandžaku Hollok/Helok „Šasvar“ - toto je podľa rôznych názorov buď Šaštín-Stráže alebo Šahy
V súčasných slovenských textoch sa uvádzajú tieto sandžaky Novozámockého ejáletu (niekedy výslovne len pre roky 1663-1664, niekedy bez upresnenia času):Kronika Slovenska 1. Bratislava: Fortuna Print. 1998. S. 223KOPČAN, V. Slovensko v tieni polmesiaca. Martin: Osveta, 1983. S. 110, 111 Novozámocký sandžak Nitriansky sandžak Levický sandžak Novohradský sandžak alebo:KOPČAN, V. Turecké nebezpečenstvo a Slovensko. Bratislava: Veda, 1986. S. 144 Novozámocký sandžak Nitriansky sandžak Levický sandžak alebo:Slovník historika. In: Historická revue č. 2 1996 S. 39HORVÁTH, P. Posledné obdobie tureckej moci na Slovensku. Historický časopis č. 3 1985. S. 425 Nitriansky sandžak Levický sandžak Novohradský sandžak
Náhije (od konca roku 1664) Vyššie uvedené členenia platili len do zhruba leta roku 1664. Habsburská protiofenzíva a pád Nitry a Levíc si totiž v roku 1664 vynútila zmenu administratívneho riadenia ejáletu, ktorý odteraz zodpovedal len vyššie Bilgeom spomínanému Novozámockému sandžaku. Na rozdiel od iných osmanských ejáletov sa teraz Novozámocký ejálet delil nie na sandžaky a tie na náhije, ale sa delil rovno na náhije. Konkrétne podľa mufassal defter, detailného súpisu ejáletu z roku 1664, bolo územie ejáletu tvorené siedmymi nahíje, ktoré hranicami približne zodpovedali uhorským komitátom. Na území ejáletu bolo registrovaných asi 750 obcí, z tých asi 120 bolo už registrovaných v Ostrihomskom sandžaku z roku 1570, čo znamená, že novo podrobených dedín a mestečiek bolo v ejálete približne 630. Defter zohľadňuje finančné kritériá prispievania do osmanského rozpočtu, nutne sa teda nemusí zhodovať s politickými hranicami.
Náhije Novozámockého ejáletu od roku 1664:MARKUSKOVÁ, H. Charakter osmanskej moci v Gemerskej stolici v 17. storočí. In: CSÁNYI, P. Význam Novozámockej pevnosti v protitureckom boji. S.
Nitrianska náhije (osm. tur. Nitre/slov. Nitra) – 313 dedín (vrátane Hlohovca - po turecky Galgofča) Šalianska náhije (Šelle/Šaľa) – 41 dedín Novozámocká náhije (Ujvar/Nové Zámky) - toto bola len formálna náhije, preto sa v mnohých zoznamoch neuvádza ako náhije Nyárhídska náhije (Narhid/Nyárhíd [okolie Nových Zámkov]) – 43 dedín Komárňanská náhije (Komaran/Komárno) – 61 dedín Žabokrecká náhije (Žabokrek/Žabokreky nad Nitrou) – 11 dedín Tekovská náhije (Barš/Tekov) – 195 dedín Hontianska náhije (Hond/Hont) – 93 dedín
Zoznam beglerbegov ejáletu Kurd Mehmed Paša – od septembra 1663 Sührab Mehmed Paša – 16671669 (popravený) Seydi Mehmed Paša – 1669 Küçük Mehmed Paša – od februára 1671 Hoca-zâde Arnavud Paša – do novembra 1673 Kerem Mehmed Paša – od novembra 1673 Mustafa Paša – júnseptember 1676 Mahmut Paša – od januára 1677 Küçük Hasan Paša – februárjún 1679 Mehmed Paša – máj 1682 Hoca-zâde Hasan Paša – od 10. októbra 1682 Şeyhoğlu Ali Paša – od 27. augusta 1683 Hoca-zâde Hasan Paša – od februára 1684 Poznámka: Mená (okrem slova Paša) sú tu uvedené v modernej turečtine.
Referencie
Literatúra k téme KOPČAN, Vojtech: Dobytie Nových Zámkov a koniec osmanskej moci na Slovensku. In: Historický časopis, roč. XXXIII., 1985, č. 5, s. 664 678.
Pozri aj Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1663 až 1664 Obliehanie Nových Zámkov (1663) Obliehanie Nových Zámkov (1685)
Externé odkazy Mapa
Kategória:Dejiny Slovenska Kategória:Dejiny Maďarska Kategória:Osmanská ríša