thumb|PrPC, t.j. normálna forma priónového proteínu (abnormálna forma má väčší podiel častí, ktoré sú na obrazku vyznačené žltým) náhľad|vpravo|Výskyt troch transmisívnych spongiformných encefalopatií (t.j. troch priónových chorôb v užšom zmysle) na Slovensku v rokoch 20112017. Vysvetlivka: sCJD =sporadická Creutzfeldtova-Jakobova choroba, gCJD=dedičná Creutzfeldtova-Jakobova choroba, GSS= Gerstmannov-Sträusslerov-Scheinkerov syndróm
Prión alebo prion (iné názvy pozri nižšie) je (určitým konkrétnym spôsobom) abnormálny variant určitého typu bielkoviny, ktorý svoju abnormalitu dokáže preniesť aj na normálne varianty rovnakej bielkoviny, keď s nimi príde do styku. Detaily definície sú sporné (pozri nižšie).
Prión je jeden z typov tzv. subvírusových častíc, pričom subvírusové častice taxonomicky patria medzi tzv. nebunkovce (lat. Acellulata, Subcellulata). Tie prióny, ktoré spôsobujú choroby, sú najmenším známym infekčným agensom. Choroby ľudí a cicavcov spôsobené priónmi vždy (i keď niekedy až po rokoch) končia smrťou postihnutého jedinca. Na rozdiel od ostatných organizmov (t.j. najmä vírusov, viroidov, satelitov, prokaryotov a eukaryotov) prióny neobsahujú nukleovú kyselinu; u priónov teda všetky informácie (v najširšom zmysle tohto slova) prenáša bielkovina namiesto nukleovej kyseliny. Z tohto a iných dôvodov je sporné, či sa prióny dajú považovať za organizmy a za živé. V minulosti sa väčšinou prióny (mylne) považovali za špeciálny typ vírusu.
Názvy Slovenské názvy tejto entity sú: priónprion. In: , prionprion. In: prion. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov 2000, infekčný proteín (infekčná bielkovina)https://biopedia.sk/virusy-a-bakterie/nebunkove-organizmy, proteínová infekčná častica (bielkovinová infekčná častica). Starší názov je proin. Ďalšie staršie názvy vyplývajú z toho, že v minulosti sa to, čo dnes voláme prión väčšinou považovalo za špeciálny typ vírusu; sú to tieto názvy: nekonvenčný vírus [v užšom zmysle]F. v. Rheinbaben, M. H. Wolf. Anmerkung zur Stabilität und chemischen Desinfektion von Viren. Lab. med. 15: 327-335 (1991), nekonvenčný agens (nekonvenčný činiteľ) [v užšom zmysle]KAADEN, O. R. Unconventional disease agents--a danger for humans and animals? 1994 (Abstract) https://biopedia.sk/virusy-a-bakterie/nebunkove-organizmy (Tu je termín použitý v širšom zmysle)Nariadenie vlády č. 83/2013 Z. z.Nariadenie vlády Slovenskej republiky o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci, virino, nemavírus.
Latinské názvy sú pomerne zriedkavé, v množnom čísle (čiže spravidla ako taxonomická jednotka) majú túto podobu: PrionesMetodické listy OPVK - Integrované systémy pěstování ovoce - 10. S. 3, Prionobiota, (?)Aminoacuea.
Názov prión/prion je prevzatie anglického umelého slova prion vytvoreného v 80. rokoch 20. storočia, ktoré malo pôvodne podobu proin a ktoré je (v oboch podobách) vlastne skrátená podoba výrazu "proteinaceous infectious particle", čiže bielkovinová infekčná častica.
Definície a základná terminológia Vysvetlivka: (1), (2), (3)... je pomocné označenie jednotlivých definícií.
(1) Prión v najširšom zmysle je akákoľvek abnormálna (nie nevyhnutne patogénna) forma (presnejšie: abnormálna konformácia) niektorých typov proteínov (=bielkovín), ktorá je po styku s normálnou formou toho istého typu proteínu schopná premeniť túto normálnu formu proteínu na abnormálnu formu (čiže ju premeniť "na svoj obraz"), a takto sa de facto šíriť.
V závislosti od autora existuje aj veľa užších definícií; konkrétne býva pojem prión z vyššie uvedenej definície 1 najčastejšie obmedzený na: (2) prípady, pri ktorých spomínaná premena formy proteínu spôsobuje skupinu chorôb nazývanú transmisívne spongiformné encefalopatie [Pozri nižšie uvedenú kapitolu Prión cicavcov], alebo (3) prípady, v ktorých je abnormálna forma zároveň patogénna, čiže vyvoláva akúkoľvek chorobu, alebo (4) prípady, v ktorých je abnormálna forma infekčná, pričom problémom tejto definície je fakt, že slovo infekčný sa tu (tak ako aj vo všeobecnosti) dá chápať viacerými spôsobmi (Infekčnosť môže byť najmä buď schopnosť preniknúť do organizmu a tam sa množiť, alebo schopnosť byť prenosný medzi jedincami), alebo (5) prípady, v ktorých je premena formy proteínu dokázateľné prenosná medzi jedincami (t.j. nielen napr. medzi bunkami alebo z rodiča na potomka).
Vo všetkých vyššie uvedených prípadoch (t. j. 1 až 5) môže definícia alternatívne znieť tak, že sa ako prión označuje nielen abnormálna forma daného proteínu, ale aj jeho príslušná normálna forma; prión v tomto ponímaní je teda proteín majúci (vyššie spomínanú) abnormálnu a normálnu formu (konformáciu).
Prióny podľa definície 2 a 3 sa vyskytujú len u človeka a časti cicavcov. Prióny podľa ostatných definícií sa vyskytujú u človeka a časti cicavcov, u kvasiniek a niektorých iných húb, u prokaryotov a u vírusov.
Prión cicavcov Vo väčšine starších textov, ale aj v mnohých súčasných textoch a vo všeobecnom povedomí obyvateľstva, sa z vyššie uvedených definícií používa najmä definícia 2. Definícia 2 je z obsahového hľadiska podmnožina všetkých vyššie uvedených definícií (t.j. definícií 1, 3, 4 a 5). Definícia 2 je navyše de facto pôvodná definícia priónov, pretože v čase objavu priónov zo všetkých javov opisovaných vo vyššie uvedených definíciách bolo známe len to, čo opisuje definícia 2. Definícia 2 je teda najužšia a najstaršia definícia priónu. Prióny podľa definície 2 sa dnes niekedy (aby sa zabránilo nejasnostiam) označujú ako prióny cicavcov alebo prióny stavovcov.
V prípade definície 2 sa proteín spomínaný v definícii konkrétne nazýva PrP alebo priónový proteín (v užšom zmysle) alebo priónový proteín cicavcov; abnormálna forma bielkoviny sa presnejšie volá PrPSc a normálna sa volá PrPC. Priónový proteín v širšom zmysle je naopak proteín z ktorejkoľvek z vyššie uvedených definícií (t.j. nielen z definície 2).
Priónu podobné proteíny Viacerí autori označujú okrajové prípady definície 1 (t.j. najmä prípady, ktoré spadajú do definície 1, ale zároveň nespadajú do definície 5) špeciálnymi názvami, najmä: priónu podobný proteín (= priónu podobná bielkovina, priónu podobná entita, priónu podobný agens, angl. prion-like protein, prion-like entity, prion-like agent), prionoid, kváziprión a propagón. Detaily definícií týchto pomenovaní závisia od autora. Jeden z týchto spôsobov pomenovania je napríklad takýto: prión = definícia 5 priónu podobný proteín = ostatné podobné abnormálne proteíny, ktoré sami seba šíria, a to: kváziprión = abnormálny proteín, u ktorého bola dokázaná len schopnosť prenosu z rodiča na potomka (napr. u niektorých kvasiniek a baktérií) prionoid = abnormálny proteín, u ktorého bola dokázaná len schopnosť prenosu medzi bunkami, nie však medzi jedincami
Zdroje tejto kapitoly: Eraña H. (2019). The Prion 2018 round tables (II): Aβ, tau, α-synuclein… are they prions, prion-like proteins, or what?. Prion, 13(1), 41–45. https://doi.org/10.1080/19336896.2019.1569451Harbi, D., & Harrison, P. M. (2014). Classifying prion and prion-like phenomena. Prion, 8(2), 161–165. https://doi.org/10.4161/pri.27960prionózy; prióny. In: Encyklopédia medicíny (Poznámka: Preklikať jednotlivé kapitoly)VESTEG, M. et al. ZÁKLADY MIKROBIOLÓGIE, PROTISTOLÓGIE A ALGOLÓGIE. 2020, S. 108, 136-137Prionen. In: Roche Lexikon Medizin 5. Auflage Prionen. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1Prionen. In: Brockhaus - die Enzyklopädie, digital. [2 CD-ROM] Mannheim : Bibliographisches Institut & F. A. Brockhaus, 2003. ISBN 978-3-7653-9377-8.Daskalov Asen et al. Structures of Pathological and Functional Amyloids and Prions, a Solid-State NMR Perspective. In: Frontiers in Molecular Neuroscience 2021, p. 123 LUKETA, S. New views on the megaclassification of life. In: Protistology 7 (4), 218–237 (2012) TERRY, C. Recent Advances in Understanding Mammalian Prion Structure: A Mini Review. 2019 SOTO, C. Prion hypothesis: the end of the controversy?. In: Trends in Biochemical Sciences Volume 36, ISSUE 3, P151-158, March 01, 2011 Prusiner S. B. (1998). Prions. Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America, 95(23), 13363–13383. https://doi.org/10.1073/pnas.95.23.13363 IGLESIAS, V. In silico Characterization of Human Prion-Like Proteins: Beyond Neurological Diseases. Front. Physiol., 27 March 2019 | https://doi.org/10.3389/fphys.2019.00314
Taxonómia Prión je jeden z typov tzv. subvírusových častíc. Subvírusové častice sú okrem priónov najmä viroidy a satelity. V kontexte chorôb sa subvírusové častice označujú aj ako subvírusové agensy. Subvírusové častice (spravidla sa ale myslia len subvírusové agensy) spolu s vírusmi taxonomicky tvoria tzv. nebunkovce (=nebunkové organizmy; lat. Acellulata, synonymá: Subcellulata, Acytotа, Aphanobionta, Acellularia, Acellularae, Akamara). Niekedy sa subvírusové častice (vrátane priónov) považujú za súčasť vírusov v najširšom ponímaní; je tomu tak napriek tomu, že práve prióny sa prakticky v každom ohľade od klasických vírusov veľmi odlišujú. Niektorí autori naopak prióny (na rozdiel od ostatných subvírusových častíc a vírusov) výslovne vôbec nezaraďujú medzi (živé) organizmy, čiže u nich vôbec nie sú predmetom biologickej taxonómie. Pokiaľ ide o taxonomickú úroveň, obyčajne prióny (ak sa vôbec považujú za organizmy) nemajú žiadnu špeciálnu taxonomickú úroveň, občas ale majú úroveň domény. kap. 3.2Trifonov E.N. & Kejnovsky E., 2016. Acytota - associated kingdom of neglected life. J Biomol Struct Dyn., 2016 Aug;34(8):1641-8TIRJAKOVÁ, Eva; VĎAČNÝ, Peter; KOCIAN, Ľudovít. Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov [online]. Bratislava: Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta UK, 2015
Pred objavením priónov (resp. u niektorých autorov ešte donedávna) bolo sporné, čo presne spôsobuje choroby, ktoré dnes považujeme za spôsobené priónmi , ale najčastejšie sa uvádzalo, že tieto choroby sú spôsobené špecifickými vírusmi (niekedy aj konkrétne pomenovanými, napr. nekonvenčný vírus, virion, nemavírus a podobnePozri zdroje uvedené k týmto názvom v kapitole Názvy), ktoré patria medzi tzv. pomalé vírusy. Tieto tzv. pomalé vírusy zahŕňali nielen to, čo dnes označujeme ako prióny (podľa vyššie uvedenej definície 2), ale aj časť toho, čo dnes považujeme za (normálne) vírusy.slow-Viren. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.Walker, L. C., & Jucker, M. (2015). Neurodegenerative diseases: expanding the prion concept. Annual review of neuroscience, 38, 87–103. https://doi.org/10.1146/annurev-neuro-071714-033828
Choroby Ako priónová choroba, prionóza či priónové ochorenie sa označuje choroba vyvolaná priónmi: V užšom zmysle sa tým myslí niektorá z chorôb vyvolaných priónmi podľa vyššie uvedenej definície 2, t.j. len choroba zo skupiny chorôb označovanej ako transmisívne spongiformné encefalopatie (= prenosné spongiformné encefalopatie, prenosné špongioformné encefalopatie, skr. TSE). Do tejto skupiny chorôb patria - a teda priónovými chorobami sú - napríklad choroby Creutzfeldova-Jakobova choroba, choroba šialených kráv, kuru či klusavka.