Bobrovec je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.
Polohopis Leží v Smrečianskej pahorkatine, geomorfologickej časti Liptovskej kotliny, v údolí Bobroveckého potoka a riečky Jalovčanka. Obcou vedie cesta III/2321, ktorá sa v Liptovskej Ondrašovej pripája na cestu II/584 do Liptovského Mikuláša. Centrum okresného mesta je vzdialené južne, Ružomberok je vzdialený západne a krajské mesto rovnakým smerom.
Dejiny Napriek tomu, že najstaršia písomná zmienka o obci sa zachovala až v listine Ondreja II. z roku 1231, predpokladá sa skoršie osídlenie tejto lokality. Trhové právo získal už v roku 1310 a najstaršia pečať s legendou Sigillum Ubs Majoris Bobrocz 1392 pochádza už z roku 1392. Mestské artikuly, vychádzajúce z Magdeburského práva poukazujú na významné postavenie Bobrovca, ktorý mal viaceré znaky mesta, ako pečať, pranier a cechy. Mestský štatút uvádza aj listina kráľa Mateja z roku 1482. Typickým zamestnaním obyvateľstva v stredoveku bolo remeselníctvo, obchod a povozníctvo.
Prosperitu obce dokladá výstavba gotického kamenného kostola sv. Juraja už koncom 15. storočia, z ktorého sa zachoval zvon s letopočtom 1527. Chrám bol prestavaný na barokový v 17. storočí, kedy bol Bobrovec istý čas sídlom Liptovskej župy. Významnými stavbami bola tiež fara a škola, z neskoršieho obdobia (1875) potom aj budova mestskej sporiteľne.
Z roku 1718 pochádza zmienka o založení tesárskeho cechu, murársky vznikol v roku 1740, muzikantský sa spomína v roku 1767. V roku 1830 sa spomína prvá škola, vznik urbáru je datovaný rokom 1849. V roku 1851 obec zdecimovala epidémia moru i cholery, ktoré si vyžiadali 158 obetí. Pre chorých v tom čase zriadil správca farnosti Peter Árvay v kostole lazaret. V roku 1882 bol v obci založený hasičský zbor, no ani ten v roku 1899 neochránil obec pred požiarom, ktorý zničil polovicu obydlí. Dychová hudba mala svoju organizáciu od roku 1888, prvé divadelné predstavenie sa odohralo v roku 1895. Potravné družstvo bolo založené v roku 1895, o rok neskôr sa datuje vznik miestnej tehelne.
Rozvoj kultúry bol oživený po vzniku prvej republiky, kedy bola založená obecná knižnica (1919), spolok Občianska beseda (1920) a Kultúmo-vzdelávací spolok Orol (1921). Elektrifikácia domácností prebehla už v roku 1930, o tri roky neskôr bola založená telovýchovná jednota. Po skončení II. svetovej vojny (4. mája 1945) nastalo postupné budovanie obce - v roku 1952 bola postavená nová budova obecného úradu, budova novej školy bola dokončená v roku 1963. Turistická chata v Červenci bola dokončená v roku 1971, športový areál bol sprístupnený o tri roky neskôr a telocvičňa začala slúžiť verejnosti v roku 1979. Z významných investícii možno spomenúť výstavbu domu smútku (1986), realizáciu prístavby kultúrneho domu (1995), no tiež rekonštrukcie kostola (1999), kultúrneho domu (2006) a kostolných zvonov a organa (2009:).
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Rímskokatolícky kostol sv. Juraja, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou zo začiatku 14. storočia. Renesančnou prestavbou prešiel v rokoch 1550-1560. Ďalšie úpravy nasledovali v baroku v rokoch 1777-1784 a v duchu klasicizmu v roku 1830. Nachádza sa tu barokový hlavný oltár z druhej polovice 18. storočia s obrazom sv. Juraja od J. B. Klemensa z roku 1854. Klemens je aj autorom celkovej výmaľby kostola. Kazateľnica v štýle luiséz pochádza z rovnakého obdobia ako oltár. Krstiteľnica je kamenná zo 16. storočia. Nachádza sa tu voľná socha Madony z druhej polovice 17. storočia. Kostol má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami. Priečeliu dominuje štít s prelamovanou rímsou a párom ník. Veža je ukončená barokovou helmicou s laternou. Nachádza sa tu zvon z roku 1527.
Sv. Jozef s dieťaťom, ľudová socha z roku 1805. Nachádza sa v blízkosti kostola.
Cintorínsky kríž s modliacimi sa anjelmi, klasicistické súsošie od J. B. Klemensa z roku 1851. Uprostred súsošia umiestneného v areáli cintorína sa nachádza korpus na kríži lemovaný dvoma sochami modliacich sa anjelov.
Dedinská zvonica, ľudová drevená stavba na pôdoryse štvorca so stanovou strechou.
Turizmus Približne juhozápadne leží vodná nádrž Liptovská Mara, západne leží Aquapark Tatralandia. Cez susedný Jalovec sú prístupné Západné Tatry a Jalovecká dolina s viacerými možnosťami turistických túr.
Občianska vybavenosť Bobrovec má v rámci občianskej a technickej vybavenosti prakticky všetky dôležité inštitúcie: základnú i materskú školu, knižnicu, poštu, kostol, telocvičňu, futbalové ihrisko, hotel, penzión i turistickú ubytovňu. Služby poskytuje predajňa potravinárskeho i nepotravinárskeho tovaru a ambulancia praktického lekára. Vybudovaný je verejný vodovod i kanalizácia.
Najnovšie bol v obci renovovaný Kultúrny dom kde bola pristavená časť s verejnou knižnicou a internetom. V obci je niekoľko penziónov a reštaurácií, množstvo privátov. V priebehu letných prázdnin bola zrekonštruovaná školská jedáleň.
Osobnosti obce Rodáci Martin Moncovicenus (* 1593† 1624), humanistický spisovateľ Maximilián Jalovecký (* 1817† 1889), autor učebníc Ambro Pietor (* 1843† 1906), publicista, politik Jozef Sivák (* 1886† 1959), politik Marta Longauerová, rod. Mašurová (* 1888† 1958), spisovateľka, dramatička Jozef Kello (* 1889† 1951), herec Marian Trizna (* 1897† 1966), básnik Július Kustra (* 1884† 1943), kníhkupec Peter Gašparík (* 1977), spisovateľ a režisér Žili tu Gabriela Gajanová (* 1999), atlétka
Referencie
Pozri aj Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Bobrovec
Iné projekty
Externé odkazy
Kategória:Obce okresu Liptovský Mikuláš