náhľad|Ženy z obce spievajú na folklórnom festivale amatérskych hudobníkov Letokruhy náhľad|Drevené plastiky, diela ľudového rezbára Jozefa Smutniaka z Jóbovej ráztoky pri Veľkom Borovom náhľad|Liptovské zrubové chalupy so šindľovou strechou náhľad|Kostol Povýšenia sv. Kríža náhľad|Leto vo Veľkom Borovom, pohľad na svahy krasovej plošiny Svorad, v pozadí Prosečné (1 372 m n. m.) náhľad|Lúky na krasovej plošine Svorad náhľad|Zima vo Veľkom Borovom náhľad|Zvonica s vyhliadkovou plošinou pri hornom penzióne. Je to zároveň esteticky poňatá trafostanica. náhľad|Osada Jóbova Ráztoka náhľad|Prosiecka dolina náhľad|Kvačianska dolina, Oblazy, horný mlyn

Veľké Borové je malá horská obec na severnom Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.

Polohopis Obec leží na okraji Chočských vrchov, v bezprostrednom okolí sa nachádza Kvačianska a Prosiecka dolina – krasové doliny s vápnomilnou vegetáciou, vodopádmi, ponormi a vyvieračkami. V Kvačianskej doline (lokalita Oblazy) sú dva drevené vodné mlyny a píla. Nad obcou sa rozprestiera lúčnatá krasová plošina Svorad, neďaleko Západné Tatry (Roháče). So susednými goralskými obcami Malé Borové a Huty tvorí svojrázny mikroregión, zdieľajúci spoločnú históriu.

Prírodné pomery Obec leží na rozhraní Skorušinských vrchov, Chočských vrchov, Oravskej vrchoviny a Zubereckej brázdy, na pomedzí Liptova (okres Liptovský Mikuláš) a Oravy (okres Dolný Kubín); horný koniec – „na chotári“ sa nachádza priamo v sedle (), tvoriacom hranicu regiónov. Nadmorská výška v strede obce je , v celom katastrálnom území (dolina Borovianky pred sútokom s Ráztockým potokom) až (vrchol Prosečného).

Obcou preteká potok Borovianka, ústiaci tiesňavovitým úsekom s ponorom a vodopádmi do Kvačianskej doliny. Tesne pred sútokom s Kvačiankou na Oblazoch ešte zľava priberá Ráztocký potok, tečúci z osady Jóbova Ráztoka, vytvárajúci úzku roklinu s 8-metrovým Ráztockým vodopádom v závere. Na JZ sa nad obcou rozprestiera rozsiahla lúčnatá krasová plošina Svorad, nesúca názov podľa benediktínskeho pustovníka sv. Andreja-Svorada, žijúceho na prelome 10. a 11. storočia, ktorý na Liptove podľa legiend pôsobil. Na lúkach Svoradu pramení potok Prosiečanka, pred vstupom do Prosieckej doliny sa nachádza jej mohutný závrtovitý ponor.

Dejiny Obec založená pravdepodobne v 16. storočí goralskými osadníkmi z hornej Oravy. Prvá písomná zmienka z roku 1646 (podľa údajov ŠÚ SR, Kropilák uvádza 1696). Patrila zemianskej rodine Jóbovcov (Joobovcov) z Prosieka. Pôvodná osada (Borovo/Borove/Borowe) sa po roku 1786 rozčlenila na Malé Borové a Veľké Borové. Po roku 1808 bola k obci pričlenená osada Jóbovská Roztoka (Jóbova Ráztoka).

Obyvatelia sa živili prevažne chovom oviec, drobným poľnohospodárstvom a neskôr od prvej polovice 18. storočia aj podomovým sklárstvom. Sklárske huty vznikli na mieste susednej goralskej obce Huty, kde prebiehala aj ťažba kremeňa. Vyrábalo sa tu hlavne tabuľové sklo, ktoré si sklári ukladali na chrbát do krošne, s ktorou putovali po blízkom aj vzdialenejšom okolí a ponúkali svoje služby. Industrializácia priniesla nové pracovné možnosti a pritiahla nových obyvateľov, predovšetkým z Hornej Oravy. Sklárska výroba pretrvala približne 60 rokov, až do vyčerpania nálezísk kremeňa začiatkom 19. storočia.

9. mája 1895 v blízkosti obce dopadol meteorit, kamenný chondrit typu L5 s hmotnosťou približne 6,1 kg. Pre múzejné a výskumné potreby bol neskôr rozrezaný na viacero fragmentov, z ktorých najväčší s hmotnosťou približne 5,5 kg je uložený v Maďarskom prírodovednom múzeu v Budapešti, ktorému ho v roku 1895 daroval Ľudovít Kürthy, hlavný župan Liptovskej župy. Menšie fragmenty sú v múzeu v Chicagu (194 g), Londýne (53 g) a na ďalších miestach.

Za prvej Česko-slovenskej republiky boli v obci rozvinuté remeslá, obyvatelia chodili po celom Česko-Slovensku a okolitých štátoch ako sklári, riečičiari (řiečica – drevené sito s veľkými okami na osievanie obilia a iných sypkých materiálov) a sitári.

V súčasnosti tvorí Veľké Borové spolu s obcami Huty a Malé Borové mikroregión Svorad, ktorý predstavuje severnú enklávu goralského osídlenia. Goralské nárečie sa však udržiava iba naprieč dospelým obyvateľstvom, z ktorých ho ho ovláda 50%, medzi deťmi je jeho znalosť minimálna.

Staršie názvy obce: Borovo (1669), Borove (1773), Borowe (1786), Nagy-Borove, Welké Borowé (1808), Nagyborove (1863), Veľké Borové (1920).

Súčasnosť Obec trpí posledné desaťročia úbytkom a starnutím obyvateľstva, čiastočne zapríčineným odľahlou polohou a komplikovanou dostupnosťou pracovných príležitostí. Veľa z pôvodne trvalo obývaných domov je dnes preto využívaných na rekreačné účely, prevažne ako súkromné chalupy.

Časti obce Jóbova Ráztoka Pôvodne samostatná osada v doline Ráztockého potoka, 1,3 km severovýchodne od centra obce, je doložená v 18. storočí. K obci bola pričlenená po roku 1808. Tvorí ju len niekoľko domov, v roku 1828 je doložený len jeden dom a 6 obyvateľov. Po roku 1989 pribudlo niekoľko chát a apartmánových domov.

Staršie názvy: Rosztoka D[omini] Job (1773), Rosztoka, Rasztoka, Jób-Rosztoka (1786, 1808), Jóbowská Rostoka, Jóbovská Roztoka, Joobova Ráztoka. Časť zdrojov uvádza súčasný názvov ako Jóbova ráztoka (s malým „r“).

Obyvateľstvo

Vývoj počtu obyvateľov obce Veľké Borové nepravidelne od roku 1784 Údaje sú k dátumu sčítania v danom roku. Zdroje:

Vývoj počtu obyvateľov obce Veľké Borové za posledných 20 rokov Údaje sú k 31. decembru daného roku. Zdroj:

Údaje zo sčítaní: 1784: 461 obyvateľov, 64 domov 1828: 597 obyvateľov, 112 domov 1910: 670 obyvateľov, 114 domov 1991: 152 obyvateľov, 133 domov, 59 trvalo obývaných 2001: 99 obyvateľov, 131 domov, 51 trvalo obývaných 2011: 60 obyvateľov 2021: 40 obyvateľov

Podrobné údaje zo sčítania z roku 1910: 670 obyvateľov z toho 308 mužov, 362 žien z toho 69 momentálne žijúcich mimo obce z toho 05 ročných: 100, 611: 113, 1214: 62, 1519: 81, 20-39: 124, 4059: 142, starších ako 59 rokov: 48 z toho 382 slobodných, 245 ženatých/vydatých, 43 ovdovených, 0 rozvedených z toho 669 s materinským jazykom slovenským, 1 s maďarským z toho 21 schopných dohovoriť sa po maďarsky z toho 670 s rímskokatolíckym vierovyznaním z toho 372 gramotných 114 domov z toho 1 kamenný, 113 drevených z toho 114 so šindľovou strechou

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 18231826. Stojí na mieste staršieho dreveného kostola z 18. storočia. V rokoch 18801890 bol upravený neoklasicisticky a v roku 1950 obnovovaný. Zariadenie kostola je neogotické z 30. rokov 20. storočia, okrem barokového oltára sv. Rodiny z prvej polovice 18. storočia, ktorý pochádza ešte z dreveného kostola. Krstiteľnica pochádza z konca 18. storočia. Druhý bočný oltár je zasvätený Panne Márii Lurdskej. Fasády kostola sú členené lizénami, okná sú polkruhovo ukončené. Veža je dekorovaná oblúčkovým vlysom a ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou. Súbor ľudových domov, ide o zrubové trojpriestorové stavby so sedlovou strechou, často s podlomenicou, z 19. a začiatku 20. storočia. Zrubové chalupy sú kryté šindľovou strechou, pôvodne bez komínov (kúrenie pod strechu). Obec sa vyznačuje voľnou reťazovou kolonizačnou zástavbou.

Zaujímavosti V osade Jóbova Ráztoka do nedávna žil a tvoril miestny ľudový rezbár Jozef Smutniak (* 1923† 2013). Jeho rezbárske dielo bolo presťahované do Liptovského Hrádku, kde je vystavené v priestoroch A-projektu na Moyzesovej ulici č. 194. Galériu spravuje A-projekt n.o. a Spolok rezbárov, prístup je možný po telefonickom dohovore.

Filmový architekt a folklorista Viliam J. Gruska (* 1936† 2019) v obci organizoval letný folklórny festival amatérskych hudobníkov Letokruhy človeka a krajiny pod Svoradom. Venoval sa tiež histórii obce a regiónu, natočil televízny dokument Rodiská a doliny vandrovných sklenárov spoza Chočských vrchov a v kultúrnom dome pri obecnom úrade založil aj rovnomennú stálu výstavu.

Na úpätí vrchu Súšava nad obcou vo výške 953 m n. m. rastie borovica, ktorá v roku 2004 zvíťazila v celoslovenskej ankete Strom roka (odhadovaný vek je 250 až 350 rokov, obvod vo výške 130 cm dosahuje 460 cm).

Turistika V bezprostrednom okolí obce možnosti pre dlhé prechádzky v prírode, pešiu turistiku rôznej náročnosti, cykloturistiku, bežecké lyžovanie. Strediská pre zjazdové lyžovanie v okolí blízkej obce Zuberec.

Značené turistické trasy v okolí obce: červená diaľková turistická trasa, cyklotrasa a bežecká trasa č. 0847a Dolný Kubín – Malatiná – Veľké Borové – Malé Borové – Kopec – Zuberec – Brestová, skanzen – Skorušina – Oravice, prechádza po hrebeni nad obcou a horným koncom obce modrá trasa a náučný chodník č. 2708 Prosiek – Prosiecka dolina – Svorad – Veľké Borové – Oblazy (Kvačianska dolina, rázcestie s červenou č. 0862a), prechádza dolným koncom obce zelená trasa č. 5620 Liptovská Anna – Pravnáč – Lomné – Svorad – Prosečné – Veľké Borové, dolina Borovianky (rázcestie s modrou č. 2708) na Oblazoch (Kvačianska dolina) možnosť pripojenia na červenú turistickú trasu č. 0862a Kvačany – Kvačianska dolina – Huty – Horáreň pod Bielou skalou, s turisticky náročnejším pokračovaním 0862b na Sivý vrch (1 805 m n. m.) a ďalej na východ hlavným hrebeňom Roháčov (0862b vedie územím TANAPu a je sezónne uzavretá v období od 1. novembra do 15. júna)

Občianska vybavenosť predajňa potravín (uprostred obce pri obecnom úrade) reštaurácia (penzión Borovec, bufet Goral)

Ubytovanie penzión Pri Veži penzión Borovec viaceré privátne ubytovania

Doprava Až do vybudovania horského priechodu Huty na ceste II/584 v rokoch 19821986 boli horské obce Veľké Borové, Malé Borové a Huty z okresného mesta Liptovský Mikuláš dostupné len po náročnej úzkej vozovej ceste so strmými skalnatými úsekmi, vedúcej Kvačianskou dolinou.

V súčasnosti je Veľké Borové koncovou obcou na ceste III. triedy III/2347 z Hút (križovatka s cestou II/584). Prístup je možný: autom z Liptovskej kotliny (Ružomberok, Liptovský Mikuláš) cez horský priechod Huty a obec Huty. Pri vrchole horského priechodu vyhliadka s možnosťou zastavenia s výhľadom na Liptovskú kotlinu, Liptovskú Maru, Nízke Tatry. autom z Oravskej kotliny cez Zuberec, Huty autobusom z Liptovského Mikuláša, Trstenej, Zuberca cestným bicyklom z Hút, Zuberca, Liptovského Mikuláša (náročná trasa cez horský priechod Huty) trekingovým alebo horským bicyklom z Malého Borového, Malatinej (okresná cesta z Dolného Kubína), Kvačian (Liptovská Mara), Chlebníc (dolina Oravy, železnica) pešo z Kvačian cez Kvačiansku dolinu (cca 2 hodiny)

Osobnosti obce

Rodáci Jozef Smutniak (* 25. október 1923 – † 15. január 2013), ľudový rezbár  Alojz Glončák (* 7. september 1940 – † 23. júl 1981), metalurg a vysokoškolský pedagóg Alojz Glončák In: Alojz Glončák In:

Pôsobili tu Viliam Ján Gruska (* 24. september 1936 – † 23. september 2019), filmový architekt a folklorista 

Referencie

Pozri aj okolité obce: Malé Borové (SV, 3 km), Huty (VSV, 5 km), Kvačany (JJV, 4 km), Prosiek (JJZ, 6 km), Malatiná (ZJZ, 6 km), Chlebnice (SZ, 5 km) Kvačianska dolina Prosiecka dolina Chočské vrchy Západné Tatry (Roháče)

Iné projekty

Externé odkazy

Vybrané štatistické ukazovatele na webe Štatistického úradu SR On-line mapy: Google Maps, Turistická mapa, Katastrálna mapa , Rakúsko-Uhorská vojenská mapa 1:200 000 z roku 1910 Mlyny a píla v Kvačianskej doline Mikroregión Svorad

Kategória:Obce okresu Liptovský Mikuláš Kategória:Goralské obce na Slovensku