náhľad|Hlavní účastníci Janovskej konferencie. Janovská konferencia bola konferencia o hospodárstve povojnovej Európy. Rokovania prebiehali na jar v roku 1922 v talianskom meste Janov. Konferencie sa zúčastnilo až 22 európskych štátov. Prvýkrát od skončenia Prvej svetovej vojny boli na rokovanie prizvané delegácie z krajín ako Nemecko a Sovietske Rusko. Dovtedy svetová diplomacia nepovažovala za vhodnú a potrebnú ich účasť na rokovaniach o politických problémoch Európy.
Ciele Janovská konferencia mala riešiť dva problémy: Oneskorenie Nemecka so splácaním reparácií Problémy Sovietskeho Ruska so splácaním cárskych dlhov
Výsledky konferencie Bližšie informácie v hlavnom článku: Rapallská zmluva
Konferencia bola neúspešná, nakoľko nevyriešila problémy, ktoré si stanovila za ciele. Na prekvapenie, dohodu uzavrelo Nemecko a Sovietske Rusko. Dohoda je zvyčajne v historiografii pomenovaná ako Rapallská zmluva.
Rapallská zmluva Rapallská zmluva bola separátna dohoda medzi diplomaciou Nemecka a Sovietskeho Ruska, pričom k jej oficiálnej ratifikácii došlo dňa 16. apríla roku 1922 na pôde prímorského letoviska Rapall. Nemecko a Sovietske Rusko sa spoločne dohodli na tom, že si navzájom nemusia splatiť dlhy. Z hľadiska vojnových záležitostí umožňovala samotná zmluva Nemecku obchádzať zásady Versaillskej zmluvy prostredníctvom tajného dodatku . Nemci tak mohli na území RSFSR cvičiť svoje letectvo. Obidva štáty mali dokonca spoločné vojenské zariadenia. Išlo menovite o Tankovú školu v Kazani ale aj Cvičisko pre súčinnosť delostreleckých a leteckých síl vo Voroneži. Nemecko malo takisto k dispozícií ponorkovú základňu v zálive Zapadnaja Lica. Sovietske Rusko získalo od Nemecka moderné technológie a projekty ťažkých zbraní. Rapallská zmluva bola vlastne predchodcom diplomatickej dohody známej ako pakt Ribbentrop-Molotov.
Referencie
Pozri aj
Rapallská zmluva Pakt Ribbentrop-Molotov
Iné projekty
Kategória:Dejiny Európy Kategória:Politológia