Hnutie SLOVENSKO (skratka SLOVENSKO, staršie názvy uvedené nižšie) je slovenské politické hnutie. Prezentuje sa ako hnutie, v ktorom majú priestor nezávislé osobnosti a odborníci. Vzniklo 11. novembra 2011 registráciou na Ministerstve vnútra SR. Predsedom hnutia je od jeho vzniku bývalý podnikateľ a v súčasnosti poslanec NR SR Igor Matovič.
V roku 2020 hnutie so ziskom 25,02 % vyhralo parlamentné voľby a získalo 53 poslancov v Národnej rade SR a post predsedu vlády.
Vedenie strany Podľa pôvodných stanov hnutia z roku 2011 stál na čele OĽANO predseda, volený na štyri roky. Hlavným orgánom strany bol Snem obyčajných ľudí, tvorený všetkými členmi hnutia, OĽANO teda podľa stanov nemalo žiadnych iných členov predsedníctva. V roku 2019 boli stanovy upravené, aby reflektovali novú právnu úpravu fungovania politických strán a vytvorilo sa 9-členné predsedníctvo, znenie stanov však hnutie nezverejnilo. Po snemoch z jesene 2019, 24. novembra 2020, 19. novembra 2021, 10. decembra 2023 a marca 2024 fungovalo predsedníctvo v zložení: Igor Matovič – predseda Július Jakab – podpredseda Michal Šipoš – podpredseda Erika Jurinová – podpredsedníčka Peter Pollák – člen predsedníctva Roman Mikulec – člen predsedníctva Milan Vetrák – člen predsedníctva Marek Šefčík – člen predsedníctva Matúš Bystriansky – člen predsedníctva
Predsedovia hnutia #MenoOdDo1Igor Matovič2011súčasnosť
Staršie názvy NázovOdDoOBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti11.11.20113.12.2015OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO – NOVA)3.12.20157.8.2017OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO)7.8.201720.11.2019OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA20.11.201930.1.2023OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti – OĽANO30.1.202326.5.2023OĽANO A PRIATELIA: OBYČAJNÍ ĽUDIA (OĽANO), NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI (NEKA), NOVA, SLOBODNÍ A ZODPOVEDNÍ, PAČIVALE ROMA, MAGYAR SZÍVEK26.5.202325.10.2023SLOVENSKO25.10.20231.8.2025Hnutie SLOVENSKO1.8.2025súčasnosť
Vznik a vývoj občianskeho združenia Obyčajní ľudia (20102011) Predchodcom hnutia ako politickej strany bolo občianske združenie „Obyčajní ľudia“, ktoré vzniklo v roku 2010. Podľa Igora Matoviča podnietilo vznik malej občianskej iniciatívy transformujúcej sa do občianskeho združenia možné spojenie Roberta Fica a Jána Slotu do ústavnej väčšiny. Taktiež sa začal orientovať na obmedzenie moci politikov a političiek, boj s klientelizmom či korupciou. Táto iniciatíva sa pretavila do snahy zorganizovať referendum s pracovným názvom „Po prstoch politikom“, ktoré malo obsahovať 10 otázok týkajúcich sa práve boja proti korupcii. Matovič napokon od vypísania referenda upustil a pred parlamentnými voľbami roku 2010 spolu s ďalšími troma členmi (Martin Fecko, Erika Jurinová a Jozef Viskupič) prijali ponuku Richarda Sulíka, predsedu strany SaS uchádzať sa o parlamentné kreslá na jej kandidátke. Matovič chcel síce pôvodne založiť vlastnú politickú stranu, čo ale Sulík vnímal ako zbytočné prerozdelenie hlasov elektorátu medzi strany s podobnými cieľmi. Denník SME odcitoval v júni 2010 Sulíkovo vyhlásenie na spoluprácu s Obyčajnými ľuďmi: „Oslovili sme ich, aby sa neštiepili hlasy pravice, a preto, že boli schopní osloviť iný typ voličov ako my.“ V rovnakom článku bolo zaznamenané i Matovičovo vyjadrenie: „Súhlasili sme. Nedokázal by som žiť s tým, že by sme získali tri percentá a tie hlasy by tak pomohli práve tým, ktorých sme chceli z politiky odstrániť.“
Predvolebná kampaň Obyčajných ľudí Keďže sa Matovič, Jurinová, Fecko a Viskupič uchádzali o hlasy voličov a voličiek z kandidátky SaS, podporovali a stotožňovali sa s hlavnými návrhmi programu spomínanej strany. Okrem nich si ale vyčlenili vlastný politický program, ktorý prezentovali vo svojich propagačných novinách „Obyčajní ľudia“. Počas kampane sa orientovali najmä na 16 hlavných priorít programu. Samotná politická kampaň Obyčajných ľudí bola finančne obmedzená, orientovala sa najmä na inzercie v regionálnych novinách či neskorších vlastných propagačných periodikách „Obyčajní ľudia“, ktoré v počte 1,5 milióna kusov zaplnili všetky schránky. Masovo tiež využívali internet – sociálne siete a blogy kandidujúcich. Jozef Viskupič sa tiež s propagačným kamiónom SaS zúčastňoval terénnych výjazdov. Kampaň nezahŕňala ani jeden billboard. 23. mája 2010 v noci neznámy páchateľ podpálil počas kampane Matovičovo auto, ktoré roznášalo propagačné materiály.
Volebné obdobie 20102012 V parlamentných voľbách uskutočnených 12. júna 2010 sa štvorici z Obyčajných ľudí podarilo z posledných miest na 150-člennej kandidátskej listine strany SaS prekrúžkovať do parlamentu na 4. až 7. mieste. Spolu získali 118 177 preferenčných hlasov. V parlamente začali pôsobiť ako platforma v rámci SaS vo vládnej pravicovej koalícii spolu so SDKÚ-DS, KDH a MOST – HÍD. Kandidát Poradie na kandidátskej listine Poradie po zarátaní preferenčných hlasov Preferenčné hlasy % Jozef Viskupič 147 7 24 353 7,93 Martin Fecko 148 6 26 185 8,52 Erika Jurinová 149 5 29 210 9,51 Igor Matovič 150 4 38 429 12,51
Prvý koaličný problém vznikol krátko po voľbách kvôli programovému vyhláseniu novej vlády, v ktorom sa napriek sľubom Richarda Sulíka neobjavila žiadna z požiadaviek Obyčajných ľudí. Prvotné dohady médií o tom, že Obyčajní ľudia opúšťajú stranu SaS, z čoho mal vyplývať i pád koalície, vyvrátili sám Matovič so Sulíkom, ktorí 2. augusta 2010 uzavreli dohodu. Strana SaS na svojej tlačovej besede vyhlásila: „Plnenie dohôd je základom akejkoľvek dobrej spolupráce, a preto ja, Richard Sulík, predseda strany SaS, s vedomím premiérky Ivety Radičovej vyhlasujem, že program strany SaS bude rozšírený o tie body programu občianskeho hnutia Obyčajní ľudia, s ktorými strana SaS súhlasí. To znamená, že vynaložím maximálne úsilie pri ich presadzovaní v rámci koalície a pri prvej aktualizácii vládneho programu ich predložím na jeho doplnenie. Tento prísľub nahrádza pôvodnú dohodu v tejto veci s občianskym hnutím Obyčajní ľudia, ktorú sa bohužiaľ nepodarilo naplniť.“ Obyčajní ľudia súhlasili a rovnako sa vyjadrili k vzniknutému problému: „My, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, Jozef Viskupič, Martin Fecko, Erika Jurinová a Igor Matovič, dávame verejný prísľub, že do konca volebného obdobia nevystúpime z poslaneckého klubu SaS. V prípade, ak by ktokoľvek z nás z poslaneckého klubu vystúpil, vzdá sa poslaneckého mandátu. Tento prísľub dávame preto, aby už nikto viac nepochyboval o našej podpore koalícii.“ Pôvodné body Obyčajných ľudí z vyhlásenia vlády sa teda mali dostať do parlamentu ako klasické poslanecké návrhy zákonov, ktoré by v hlasovaní SaS podporila.
Návrhy Obyčajných ľudí, ktoré neprešli do programového vyhlásenia vlády, je možné pozrieť si na webovej službe Scribd.
Aktivity Obyčajných ľudí – hodina otázok, interpelácie, legislatívna iniciatíva Do hodiny otázok, v ktorej je možné opýtať sa na akúkoľvek informáciu hociktorého člena či členky vlády, generálneho prokurátora/prokurátorky alebo predsedu/predsedníčky Najvyššieho kontrolného úradu sa Obyčajní ľudia zapojili počas svojho dvojročného mandátu nasledovne: Igor Matovič položil jednu otázku podpredsedovi vlády a ministrovi financií, Ivanovi Miklošovi, tej istej osobe smerovalo všetkých 7 otázok od Jozefa Viskupiča. Najaktívnejšia Erika Jurinová žiadala informácie od Jozefa Mihála, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny 9-krát. Martin Fecko takúto možnosť nevyužil.
Štvorica taktiež spoločne v rámci legislatívnej iniciatívy podala celkovo 7 návrhov zákona, z ktorých prešiel iba jeden (pojednávajúci o zmene zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov a činiteliek). Jozef Viskupič okrem toho sám alebo s ďalšími poslancami a poslankyňami podal ďalšie 4 návrhy zákonov, Igor Matovič 3 a Erika Jurinová 1
Vylúčenie Igora Matoviča z poslaneckého klubu SaS Reálny zlom medzi platformou Obyčajných ľudí a stranou SaS prišiel počas hlasovania o novele zákona o štátnom občianstve SR. Štvorica Obyčajných ľudí napriek protikladnému postoju SaS rozhodla hlasovať s vtedy opozičnou stranou SMER-SD. Návrh pojednávajúci o spôsoboch straty štátneho občianstva SR sa napokon SMER-u podarilo presadiť (zo 150 prítomných hlasovalo 76 za, proti bolo 60 a zdržalo sa 14). Matovič krátko po hlasovaní vyhlásil, že Sulík o jeho tendenciách týkajúcich sa podporenia zákona vedel. „Dohoda spočívala v tom, že koalícia nás nebude nútiť hlasovať proti svojmu svedomiu“, povedal 10. apríla 2011 o pár hodín po tom, čo ho kvôli hlasovaniu strana SaS vylúčila zo svojho poslaneckého klubu. Sulík celú kauzu komentoval nasledovne: „Človek, ktorý hlasuje so Smerom v takejto dôležitej veci, nepatrí do nášho klubu...“ Dohoda medzi SaS a Obyčajnými ľuďmi z augusta 2010 síce hovorila o tom, že pokiaľ štvorica opustí klub, automaticky sa vzdá poslaneckého mandátu, keďže bol ale Matovič vylúčený a teda z klubu nevystúpil dobrovoľne, kreslo v parlamente mu ostalo. Rozhodnutie o jeho odchode sa odohralo v poslaneckom klube SaS prostredníctvom hlasovania jeho členov a členiek. Z nich sa dvaja zdržali a poslanec Juraj Droba bol proti vylúčeniu. Napriek faktu, že Viskupič, Fecko i Jurinová hlasovali rovnako ako Matovič, ich sa vylúčenie netýkalo a v klube zatiaľ ostali. Pokiaľ by dobrovoľne odišli, koalícia by stratila ďalších členov a členky a 74 mandátov by predstavovalo menšinu, ktorú premiérka nechcela viesť. S klubom SaS sa ale dohodli, že hneď ako Matovič založí vlastnú politickú stranu, opustia liberálov a spoja sa do pôvodnej štvorice.
Hlasovanie Obyčajných ľudí pri páde vlády 11. októbra 2011 padla vláda po tom, čo premiérka Iveta Radičová spojila hlasovanie o eurovale s vyslovením dôvery svojej vláde. Z Obyčajných ľudí iba Fecko hlasoval v prospech eurovalu a teda za udržanie vlády, až 64 poslancov, vrátane Matoviča, Viskupiča a Jurinovej sa zdržalo.
Vznik politického hnutia (20112012) Hnutie OĽANO vzniklo registráciou na Ministerstve vnútra dňa 11. novembra 2011, hneď od počiatku bol jej lídrom Matovič. Už 25. novembra oznámili Fecko, Jurinová a Viskupič svoj odchod zo SaS prostredníctvom oficiálneho listu adresovaného predsedovi poslaneckého klubu strany, Jozefovi Kollárovi.
Volebná kampaň pred predčasnými parlamentnými voľbami Všetky politické subjekty, ktoré sa chceli zúčastniť predčasných volieb konajúcich sa 10. marca 2012, museli najneskôr do 11. decembra 2011 predložiť MV SR kandidačné listiny s menami kandidátov a kandidátok. Lídrom kandidátnej listiny bol Martin Mojžiš, v prvej desiatke kandidovali aj Mikuláš Huba, Eugen Korda, Štefan Bučko, Helena Mezenská či Alojz Hlina. OĽANO sa dohodlo na spolupráci tiež so stranami OKS a KDS, ktoré obsadili na listine po 10 miest (127-136, resp. 137-146). 10 miest obsadili študenti vysokých škôl, ktorí dostali prísľub, že pokiaľ by sa nedostali do parlamentu, štyria z nich budú mať možnosť stať sa poslaneckými asistentmi (117-126). Posledné štyri miesta opäť obsadila pôvodná štvorica v zložení Viskupič, Fecko, Jurinová a Matovič.
Vo februári 2012 pred voľbami z kandidátky OĽANO odstúpilo viacero kandidátov pre Matovičovo vyžadovanie ich testu na polygrafe. Z kandidátky odišiel líder Martin Mojžiš, Štefan Bučko (2), Eugen Korda (6), Dagmar Babčanová (19) a všetci 20 kandidáti OKS a KDS na miestach 127 až 146.
Volebné obdobie 20122016 V parlamentných voľbách v roku 2012 hnutie získalo 218 537 platných hlasov. Ziskom 8,55 % podpory hnutie obdržalo 16 poslaneckých mandátov. Hnutie sa umiestnilo na treťom mieste za Smer-SD a KDH, okrem strany SaS predbehlo aj Most-Híd a SDKÚ-DS. Štyria pôvodní poslanci OĽANO kandidáti sa vďaka preferenčným dostali opäť z posledných miest na prvé štyri miesta kandidátky OĽANO. Igor Matovič získal prvé miesto so 150 251 preferenčnými hlasmi, Erika Jurinová 2. s 52 800 hlasmi, Jozef Viskupič 3. so 42 871 hlasmi a Martin Fecko 4. so 41 618 hlasmi. Spolu dostali 287 540 hlasov, čo tvorí 243 % zisku z predošlých volieb.