Dingo austrálsky (iné názvy: pes dingoSTANĚK, V. J., BLICHA, J.. Veľký obrazový atlas zvierat. Bratislava: Mladé letá, 1979, S. 488Svet živočíšnej ríše. Martin: Osveta. 1984. S. 381Kynologická revue: magazín chovateľov a priateľov psov. Veľká Ida: Vydavateľstvo S.T.E.R., 2014, 25(4). S. 6, vlk dingoHERZ, J. et al. Slovenské poľovnícke názvoslovie. Bratislava: PaRPRESS, 2000. S. 98, dingo; lat. Canis dingo, Canis lupus dingo, Canis familiaris dingo) je austrálska psovitá šelma, väčšinou chápaná ako poddruh vlka dravého Canis lupus dingo, niekedy ako samostatný druh Canis dingo alebo ako poddruh psa domáceho Canis familiaris dingo.
Pravdepodobne vznikol zo psa domáceho počas posledných 10 000 rokov a je teraz schopný žiť v mnohých prírodných terénoch. Loví raz denne za súmraku. Loví králiky, hlodavce, malé kengury a vtáky. Príležitostne alebo v čase núdze sa živí aj ovocím, časťami rastlín a zdochlinami. Mladé samce bývajú samotárske a potulné. Dospelí dingovia obvykle tvoria ustálené svorky, ale tam, kde je populácia riedka a silno roztrúsená, žijú skôr v pároch. Pária sa v júni až auguste. Šteňatá sa narodia približne o 9 týždňov po spárení. Samici sa môže narodiť až deväť šteniat. Mláďatá sú schované v brlohu pod zemou, z ktorého prvýkrát vylezú po troch týždňoch od narodenia. Po ôsmich týždňoch opúšťajú brloh úplne. Mladých dingov na cestách najprv sprevádzajú dospelí, v troch až šiestich mesiacoch sa úplne osamostatnia.
Pôvod Pomocou genetickej analýzy bolo preukázané, že pes dingo sa izolovane vyvíjal v Austrálii počas asi 5 000 rokov a bol do nej pravdepodobne zavlečený pravekými ľuďmi prichádzajúcimi do Austrálie z juhovýchodnej Ázie.
Základné informácie dĺžka: 0,72 – chvost: 21 – hmotnosť: 9 – dĺžka života vo voľnej prírode: 8 – 10 rokov dĺžka života v zajatí: až 14 rokov
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Psovité Kategória:Zraniteľné druhy