Lockheed Martin F-35 Lightning II

thumb|Pohľad na výzbroj, umiestnenú vo vnútornej šachte

Lockheed Martin F-35 Lightning II je trieda jednosedadlových, jednomotorových viacúčelových stíhacích lietadiel piatej generácie, určených na vykonávanie pozemných útokov, prieskumu a vzdušných obranných misií s technológiou stealth."F-35 Capabilities." Lockheed Martin, 2009. Retrieved: 9 February 2009."Knesset Finance Committee approves F-35 deal." Globes (Israel). Retrieved: 29 November 2010. Do F-35 patria tri hlavné modely: prvým je variant s konvenčným vzletom a pristátím (F-35A), druhým je variant s krátkym vzletom a zvislým pristátím (F-35B) a tretím je variant určený na operácie z lietadlových lodí (F-35C). Tieto tri varianty postupne nahrádzajú viacero v súčasnosti využívaných typov, ako sú A-10 Thunderbolt II, F-16 Fighting Falcon, AV-8B Harrier II, F/A-18 Hornet, a vyradené EA-6B Prowler. Budú tak predstavovať väčšinu amerického taktického letectva, pilotovaného človekom.

Spojené štáty uvažujú o kúpe celkovo 2443 týchto lietadiel."Pentagon's F-35 Fighter Under Fire in Congress." PBS. Retrieved 22 August 2010. Celkové náklady projektu F-35 Lightning II, ktoré zaplatí americký daňovník po zarátaní aj prevádzkových a servisných nákladov na 55 rokov dopredu, by sa mali vyšplhať na 1,3 bilióna USD. Do tejto sumy sú už zahrnuté náklady na vývoj v hodnote 59,2 miliárd USD a na obstaranie všetkých lietadiel v hodnote 261 miliárd USD.

Americké ministerstvo obrany objednáva stroje F-35 postupne v jednotlivých výrobných dávkach. Pre každú túto dávku uzatvára s producentom lietadla a výrobcom pohonnej jednotky samostatnú zmluvu, od ktorej sa odvíja aj jednotková cena stíhačiek. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že so zvyšujúcou sa produkciou cena strojov postupne klesá. Dňa 23. novembra 2016 boli podpísané kontrakty na 10. výrobnú dávku, v rámci ktorých sa priemerná jednotková cena lietadiel F-35 dostala na 109,7 mil. USD.DoD awards Lot 10 production contract for F-35F-35 Joint Program Office Awards Pratt & Whitney LRIP 10 Contract for F135 Engines

Vznik a vývoj thumb|F-35A s otvorenými tankovacími dverami za kokpitom pilota V roku 1996 oficiálne začal program JSF (Joint Strike Fighter), z ktorého neskôr vzišlo viacúčelové bojové lietadlo F-35 Lightning II. Na vývoji lietadla začali pracovať dve konkurenčné skupiny firiem, z ktorých ako prvá začala letové skúšky skupina pod vedením spoločnosti Boeing. Prototyp X-32A sa im podarilo dostať do vzduchu už 18. septembra 2000, ale let bol predčasne ukončený kvôli úniku oleja. Druhá skupina firiem pod vedením spoločnosti Lockheed Martin vzlietla so svojím prototypom X-35A dňa 24. októbra 2000. Prvý let prebehol bez problémov, podobne ako tie nasledujúce pri vyšších rýchlostiach, a tak sa už 7. novembra testovalo tankovanie za letu.F-35 Lightning II - První neznamená vítěz Po sérii skúšok, trvajúcich celý rok, sa v októbri 2001 americké ministerstvo obrany rozhodlo pre riešenie z dielne Lockheed Martin, ktoré dostalo oficiálne pomenovanie F-35.

Dôvodom víťazstva bola hlavne: vyššia spoľahlivosť prototypu X-35B pri letoch v extrémnych podmienkach, lepšia ovládateľnosť variantu X-35C pri letoch v nízkych rýchlostiach počas pristávania na lietadlových lodiach, lepšie predpoklady všetkých verzií X-35 na vybavenie lietadla množstvom senzorov, kľúčových pre začlenenie stroja do konceptu digitálneho bojiska, možnosť využitia technológií vyvinutých spoločnosťou Lockheed Martin pre F-22 Raptor. Okrem spoločnosti Lockheed Martin sa tak víťazmi v súťaži stali aj partnerské firmy Northrop Grumman a BAE Systems.

Vo februári 2006 zišiel z linky vo Fort Worth v Texase prvý sériovo vyrobený kus F-35A a v decembri toho istého roku uskutočnil svoj prvý let. Dňa 11. júna 2008 uskutočnil prvý let aj variant F-35B, vyletel pri ňom do výšky asi . Všetky plánované testy motora a riadenia prebehli bez akýchkoľvek problémov.F-35B STOVL achieves successful first flight 19. januára 2012 sa uskutočnil nad základňou Edwards prvý nočný let s lietadlom F-35A.Lockheed Martin F-35A Performs First Night Flight Úspešné ukončenie tejto misie otvorilo cestu k začatiu testov nočného tankovania, ktoré sa konalo 26. marca 2012 za asistencie tankovacieho lietadla KC-135.Lockheed Martin F-35A Completes First Night Refueling Mission Ďalším významným míľnikom v programe JSF boli prvé pristátia lietadiel F-35 na palubách lietadlových lodí. V roku 2011 pristál variant F-35B na palube USS Wasp a dňa 3. novembra 2014 zrealizoval na palube USS Nimitz svoje prvé pristátie aj F-35C.F-35C makes 1st carrier landing, on USS Nimitz

Dňa 31. júla 2015 dosiahlo počiatočné operačné schopnosti prvých 10 strojov F-35B (letka VMFA-121), patriacich pod United States Marine Corps. O rok neskôr, dňa 2. augusta 2016, dosiahli počiatočné operačné schopnosti aj lietadlá F-35A, zaradené pod United States Air Force. Išlo o 34. stíhaciu letku zo základne Hill Air Force Base, ktorá pozostáva z 12 lietadiel F-35A a 21 vycvičených pilotov, pripravených na bojové nasadenie.

Konštrukcia

Motor Pohonnou jednotkou lietadla F-35 je motor F135 od spoločnosti Pratt & Whitney, vďaka ktorému dosahuje stíhačka maximálnu rýchlosť viac ako Mach 1,6. Pratt & Whitney F135 má s prídavným spaľovaním ťah 191 kN, čo z neho robí najsilnejší motor, aký bol kedy inštalovaný do stíhacích lietadiel. Okrem predných nasávacích otvorov je pri variante F-35B počas vertikálneho letu vzduch do motora privádzaný aj dvojdielnymi dverami, umiestnenými na chrbte lietadla za zdvihovým dúchadlom. Vzduch vychádza von cez zadnú trysku s vektorovaním ťahu, ale aj cez menšie trysky v krídlach, ktoré sa používajú pri vyrovnávaní lietadla počas vzletu. Systém vektorovania ťahu je nevyhnutný pre variant s krátkym vzletom a zvislým pristátím, ale pri variante F-35A a F-35C použitý nebol, lebo by to zbytočne zvýšilo výrobné náklady.

Ako alternatíva k F135 bol vyvíjaný motor F136 od spoločností General Electric a Rolls-Royce. Práce na vývoji však boli pozastavené v decembri 2011 po tom, čo Kongres spojených štátov zamietol ďalšie financovanie.GE, Rolls-Royce power down F136 engine fight

Kabína

Kabína F-35 je vybavený jediným dotykovým displejom po celej šírke prístrojovej dosky a jeho rozmery sú 50 x 20 centimetrov. F-35 bude po 50 rokoch prvým americkým bojovým lietadlom, ktoré nebude mať priehľadový displej (HUD). Najdôležitejšie informácie, ktoré doteraz zobrazoval tento displej, budú pilotovi premietané na displej integrovaný v prilbe. Súčasťou prilby je aj zameriavač, vďaka ktorému môže pilot uzamknúť cieľ, odovzdať informácie o cieli rakete a vystreliť aj tzv. „cez rameno“. V súčasnosti piloti F-35 používajú prilbu Gen 2, vyvinutú konzorciom Rockwell Collins ESA Vision Systems.F-35 Gen III Helmet Mounted Display System Dňa 11. Augusta 2015 však konzorcium oznámilo dodanie prvej prilby novej generácie Gen 3. Tá by mala zabezpečiť lepšiu spoluprácu so senzormi, vďaka čomu pilot dostane informácie zo 6 infračervených senzorov v reálnom čase. Prilba má tiež vylepšený software, kvalitnejší displej, poskytuje pilotovi lepšie videnie v noci a mala by byť zavedená do používania v roku 2016.Rockwell Collins delivers first Gen 3 helmet for F-35

Aby sa minimalizoval reakčný čas pilota pri náročných bojových podmienkach, v kabíne je využitý koncept HOTAS (Hands-On-Throttle-And-Stick), t. j. najdôležitejšie ovládacie prvky sú umiestnené na plynovej a riadiacej páke.

Lietadlo je vybavené systémom rozpoznávania reči, vďaka čomu ho pilot môže ovládať aj hlasovými pokynmi. Podobný systém bol v USA v minulosti testovaný na experimentálnom lietadle F-16 VISTA a použitý len na stroji AV-8B Harrier II. Systém rozpoznávania reči je už integrovaný aj v európskych lietadlách (napr. Eurofighter Typhoon, Dassault Rafale), ale zatiaľ nie je známe jeho efektívne využitie v boji.Is the F-35 stealth jet so advanced that it can be flown using one hand only? Picture raise question

Avionika Lietadlá F-35 sú vybavené radarom typu AESA (Active Electronically Scanned Array), vyvinutým spoločnosťou Northrop Grumman. Je to moderný radar s aktívnym elektronickým vychyľovaním lúča a nesie označenie AN/APG-81. Radar funguje vo viacerých modoch tak, že popri zameraní vzdušných a pozemných cieľov poskytuje pilotovi neustále vynikajúci prehľad o dianí v jeho okolí. Vyznačuje sa vysokým výkonom voči rušeniu, pokročilými možnosťami identifikácie nepriateľa a schopnosťou vysoko-rýchlostnej komunikácie. Pri testoch dokázal radar do 9 sekúnd nájsť a následne sledovať 23 cieľov rozptýlených až do vzdialenosti . V móde vzduch-zem mapuje terén vo vysokom rozlíšení a je schopný identifikovať veľké množstvo pozemnej vojenskej techniky, ktorú v prípade pohybu dokáže neustále sledovať. Dokáže presne lokalizovať, identifikovať a rušiť prostriedky protivzdušnej obrany z bezpečnej vzdialenosti.

Súčasťou elektro-optického systému AN/AAQ-37 je 6 pasívnych infra-červených senzorov, rozmiestnených po celom draku. Tieto senzory nahrádzajú klasické prostriedky pre nočné videnie, poskytujú pilotovi prehľad o situácii vo všetkých smeroch (360o vertikálne aj horizontálne), dokážu vyhľadať a sledovať blížiace sa lietadlo a fungujú tiež ako varovný systém pred letiacimi raketami. Navyše poskytujú pilotovi informáciu o pozícii výstrelu riadenej strely, údajne až na vzdialenosť .

AN/ASQ-239 (Barracuda) je systém elektronického boja, ktorý združuje informácie, získané z viacerých senzorov, ako je radar, infra-červené senzory alebo radarový výstražný systém, pozostávajúci z desiatich antén.

Výzbroj Variant F-35A je jediný, ktorý je vybavený vnútorným kanónom GAU-22/A kalibru . Varianty F-35B a F-35C môžu mať kanón ukrytý v stealth kontajneri, upevnenom na vonkajšom závesníku.

Ak si chce F-35 zachovať stealth vlastnosti, môže niesť vnútri len obmedzené množstvo rakiet typu vzduch-vzduch a vzduch-zem. Lietadlo je vybavené dvomi vnútornými šachtami, z ktorých každá disponuje dvomi závesníkmi. Môže tak niesť len 4 rakety vzduch-vzduch (AMRAAM, ASRAAM) alebo kombináciu dvoch rakiet typu vzduch-vzduch a dvoch presne navádzaných striel typu vzduch-zem. S integráciou zbraní dovnútra lietadla súvisí jeden vážny problém, a tým je zvýšená teplota v oboch šachtách. Tá hraničí s prevádzkovými limitmi plánovanej výzbroje, ktorá nebola konštruovaná na takýto spôsob nesenia. Konštruktéri F-35 alebo vývojári výzbroje budú preto musieť prísť s riešením, ako predísť nežiaducemu vznieteniu munície.F-35 Bay Presents Challenges To Weapons

V prípade potreby môžu byť ďalšie rakety, bomby alebo prídavné nádrže pripevnené na 6 vonkajších závesníkoch, ale na úkor zvýšeného radarového odrazu. Závesníky na koncoch krídel sú určené len na nesenie ľahších rakiet typu vzduch-vzduch, ako sú strely AIM-9X Sidewinder alebo ASRAAM.

Kľúčom k dosiahnutiu počiatočných operačných schopností lietadiel a neskôr k plnému využitiu možností F-35 je software. Software F-35 bude obsahovať viac ako 8 miliónov riadkov kódu, čo je štyrikrát viac, ako má prvá stealth stíhačka F-22 Raptor. Projekt vývoja softwaru a integrácie zbraní je rozdelený do šiestich fáz, počas ktorých budú inštalované nasledovné verzie softwaru: Block 1A/1B – úvodná tréningová konfigurácia Block 2A – rozšírená tréningová konfigurácia Block 2B – zabezpečuje dosiahnutie počiatočných operačných schopností lietadiel U.S. Marines a použitie zbraní vo vnútorných šachtách (AMRAAM, GBU-32, GBU-12). Block 3I – zabezpečuje dosiahnutie počiatočných operačných schopností lietadiel US Air Force a mala by byť k dispozícii do augusta 2016. Na rozdiel od predchádzajúcej verzie by mala zabezpečiť integráciu nového procesora a GBU-31.

Lockheed Martin F-35 Lightning II

Źródło i licencja