Toto je zoznam panovníkov Osmanskéj ríše, ktorý zatiaľ zobrazuje prvých 10 sultánov. Sultáni Osmanskej ríše () boli všetci členmi Osmanskej dynastie. Vládli transkontinentálnej ríši od jej údajného vzniku v roku 1299 až do jej rozpadu v roku 1922. Na svojom vrchole sa Osmanská ríša rozprestierala na území od Uhorska (Budínsky ejálet) na severe po Jemen (Jemenský ejálet) na juhu a od Alžírska na západe po Irak na východe. Najprv bola spravovaná z mesta Söğüt od roku 1280 a potom z mesta Bursa od roku 1323 alebo 1324. Hlavné mesto ríše bolo v roku 1363 po dobytí Muradom I. presunuté do Adrianopolu (dnes známeho ako Edirne) a potom v roku 1453 po dobytí Mehmedom II. do Konštantínopolu (dnešný Istanbul).

Rané roky Osmanskej ríše boli predmetom rôznych rozprávaní kvôli ťažkostiam s rozlíšením faktov od legiend. Ríša vznikla koncom 13. storočia a jej prvým vládcom (a menovec ríše) bol Osman I. Podľa neskoršej, často nespoľahlivej osmanskej tradície bol Osman I. potomkom kmeňa Kayı z kmeňa Oguzov. Rovnomenná Osmanská dynastia, ktorú založil, pretrvala 6 storočí počas vlády 36 sultánov. Osmanská ríša zanikla v dôsledku porážky Centrálnych mocností, s ktorými sa spojila počas prvej svetovej vojny. Rozdelenie ríše víťaznými spojencami Dohody a následná turecká vojna za nezávislosť viedli k zrušeniu sultanátu v roku 1922 a vzniku modernej Tureckej republiky v roku 1922.

Zoznam V tabuľke nižšie sú uvedení osmanskí sultáni, ako aj posledný osmanský kalif, v chronologickom poradí. Tugry boli kaligrafické pečate alebo podpisy, ktoré používali osmanskí sultáni. Boli zobrazené na všetkých oficiálnych dokumentoch, ako aj na minciach, a boli oveľa dôležitejšie pri identifikácii sultána ako jeho portrét. Stĺpec „Poznámky“ obsahuje informácie o pôvode a osude každého sultána.

Raní Osmani praktizovali to, čo historik Quataert opísal ako „prežitie najschopnejšieho, nie najstaršieho syna“: keď sultán zomrel, jeho synovia museli medzi sebou bojovať o trón, kým sa neobjavil víťaz. Kvôli vnútorným bojom a početným bratovraždám, ku ktorým došlo, často existoval časový odstup medzi dátumom smrti sultána a dátumom nástupu jeho nástupcu. V roku 1617 sa zákon o nástupníctve zmenil z prežitia najschopnejších na systém založený na agnatickom senioráte (اکبریت ekberiyet), podľa ktorého trón prešiel na najstaršieho mužského člena rodiny. To následne vysvetľuje, prečo od 17. storočia po zosnulom sultánovi len zriedka nastúpil jeho vlastný syn, ale zvyčajne strýko alebo brat. Agnátsky seniorát sa zachoval až do zrušenia sultanátu, napriek neúspešným pokusom v 19. storočí nahradiť ho prvorodenstvom. Treba poznamenať, že sú tu uvedení aj uchádzači o trón a spoluuchádzači o trón počas Osmanského Interregnum, ale nie sú zahrnutí vo formálnom číslovaní sultánov. +PoradieMenoPortrétVládaTugraPoznámkyMinceVzostup Osmanskej ríše 1Osman I.1299 – c. 1324 Syn Ertuğrula a neznámej ženy Vládol do svojej smrti2Orhan I.c. 1324 – marec 1362 Syn Osmana I. a Malhun Hatun (nejasné).Lowry 2003, p. 153. Vládol do svojej smrti3Murad I.marec 1362 – 15. jún 1389 (Bitka na Kosovom poli) Syn Orhana I. and Nilüfer Hatun. Vládol do svojej smrti. Zabitý na bojisku počas bitky na Kosovom poli4Bayezid I.15. jún 1389 – 20. júl 1402 Syn Murada I. a Gülçiçek Hatun. Zajatý na bojisku počas bitky pri Ankare proti Tímúrovi. Zomrel v zajatí v Akşehire 8. marca 1403Osmanské Interregnum —İsa ÇelebiJanuár – Marec/Máj 1403 Spolusultán Anatólie Po bitke pri Ankare İsa Çelebi porazil Musa Çelebiho a zobral si zápané anatolské oblasti na približne 2 roky Bol porazený Mehmedom I. v bitke o Ulubad v marci alebo máji 1403. Uškrtený v septembri 1403. —Süleyman Çelebi20. júl 1402 – 17. február 1411 Krátko po osmanskej porážke pri Ankare získal titul sultána Rumélie pre európsku časť ríše. Zavraždený 17. februára 1411—Musa Çelebi18. február 1411 – 5 júl 1413 Titul sultána Rumélie pre európsku časť ríše získal 18. februára 1411, tesne po smrti Süleymana Çelebiho. Padol 5. júla 1413 vojskami Mehmeda I. v bitke pri Çamurlu Derbent neďaleko Samokova v Bulharsku.—Mehmed Çelebi1403 – 5 July 1413 Po bitke pri Ankare získal ako spolusultán kontrolu nad východnou Anatóliou. V roku 1405 porazil İsu Çelebiho v bitke pri Ulubate. Po Ísovej smrti v roku 1406 sa stal jediným vládcom Anatólie. Po Musovej smrti získal titul osmanského sultána Mehmeda I.Sultanát obnovený5Mehmed I.5. júl 1413 – 26. máj 1421 Syn Bayezida I. a Devlet Hatun. Vládol až do svojej smrti. —Mustafa ÇelebiJanuary 1419 – May 1422Január 1419 – Máj 1422 Sultán Rumélie Syn Bajezida I. Popravený Muradom II.6Murad II.25. jún 1421 – august 1444 Syn Mehmeda I. a Emine Hatun. Abdikoval z vlastnej vôle v prospech svojho syna Mehmeda II.7Mehmed II.August 1444 – september 1446 Prvá vláda syna Murada II. a Hümy Hatun. Vzdal sa trónu v prospech svojho otca po tom, čo ho požiadal o návrat k moci, a to aj napriek rastúcim hrozbám zo strany janičiarov.(6)Murad II.September 1446 – 3. february 1451 Druhá vláda Nútený vrátiť sa na trón po povstaní janičiarov. Vládol až do svojej smrti. Rast Osmanskej ríše (7)Mehmed II.3. Február 1451 – 3. máj 1481 Druhá vláda Dobyl Konštantínopol v roku 1453. Vládol až do svojej smrti.8Bayezid II.19. máj 1481 – 25. apríl 1512 Syn Mehmeda II. a Gülbahar Hatun. Abdikoval. Zomrel neďaleko Didymoteicha 26. mája 1512.—Cem Sultan28. máj – 20. jún 1481 Syn Mehmeda II. Získal titul Cem bin Mehmed Han. Zomrel v exile9Selim I.25. apríl 1512 – 21. september 1520 Dobyl Mamlukov v rokoch 1516 – 1517. Prvý osmanský kalif. Syn Bayazida II. a Gülbahar Hatun. Vládol až do svojej smrti.10Suleyman I.30. september 1520 – 6. september 1566 Syn Selima I. a Hafsy Sultan. Zomrel prirodzenou smrťou vo svojom stane počas obliehania Szigetváru v roku 1566.

Referencie

Pozri aj Osmanská dynastia (hlavy štátu) Zoznam veľkovezírov Osmanskej ríše

Zdroj

Osmanská dynastia