Grécka občianska vojna bol vojenský konflikt, ktorý sa odohral v rokoch 1946 – 1949 v Grécku. Na jednej strane konfliktu stála konzervatívna časť gréckej spoločnosti a silové zložky gréckej vlády, najprv podporované Britániou a neskôr USA. Druhá, takzvaná revolučná časť spoločnosti, bola vedená gréckou komunistickou stranou.
Občianska vojna skončila porážkou komunistov a ich demokratickej armády (Dimokratikos Stratos Elladas – DSE) regulárnou gréckou (helenskou) armádou.Nikos Marantzidis and Giorgos Antoniou. "The Axis Occupation and Civil War: Changing trends in Greek historiography, 1941–2002." Journal of Peace Research (2004) 41#2 pp: 223–231. Počas bojov druhej svetovej vojny a občianskej vojny bolo uväznených asi 100-tisíc odporcov režimu, najmä bojovníkov najväčšej organizácie protifašistického odboja ELAS, z ktorých 3-tisíc bolo odsúdených na smrť. Po tom, čo dočasná vláda v roku 1948 oznámila, že všetky deti musia opustiť oblasti Grécka kontrolované DSE, desaťtisíce slovanských Macedóncov bojujúcich na strane komunistov odišlo z krajiny. Exodus slovanských Macedóncov z gréckeho Macedónska pokračoval aj po skončení občianskej vojny a mnohí sa vrátili do vtedajšej Socialistickej republiky Macedónsko. 11 000 detí bolo za účasti Medzinárodného červeného kríža distribuovaných ako utečenci v Juhoslávii (vrátane Macedónska).
Pred obavou z pokračovania zatýkania komunistov viacerí emigrovali do krajín východného bloku, ktorý ich podporoval. Najviac ľudí odišlo do ZSSR (do Taškentu sa presunulo aj sídlo gréckej komunistickej strany) a ďalších približne 12 000 do bývalého Česko-Slovenska. Od apríla 1948 do prvých mesiacov roku 1950 bolo v rámci „akcie Grécke deti“ československou vládou prijatých 5 221 detí a niekoľko stoviek dospelých, ktorí získali status politických utečencov. Počet gréckych utečencov sa v priebehu šesťdesiatych rokov zvýšil, pretože krajiny bývalého socialistického bloku pristúpili k zlučovaniu rodín, ktoré boli rozdelené pobytom na rôznych miestach. Dôsledkom tejto činnosti sa na začiatku 70. rokov ku gréckej národnosti v ČSSR hlásilo podľa niektorých neoficiálnych zdrojov až 15-tisíc osôb. Medzi najznámejšie „Grécke deti“ patria speváčky Martha Elefteriadu (* 12. september 1946) a Tena Elefteriadu (* 16. apríl 1948).
Referencie
Iné projekty
Kategória:Vojny 20. storočia