Ratková je obec na Slovensku v okrese Revúca.
Polohopis Obec leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria.
Dejiny Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1413 (Rathko), ale sídlo vzniklo pravdepodobne už polovici 13. storočia. V chotári sa od polovice 14. storočia vyvíjali ďalšie dve sídla, Forovo a Proša, ktoré ale v 15. a 16. storočí zanikli, kým Ratková sa rozvinula na remeselnícke a trhové stredisko. V roku 1564 sa tu vyrábalo železo, na čo slúžili 3 pece a 4 hámre. Po tureckej okupácii sa rozmohla remeselnícka výroba, ktorá sa rozvíjala v rámci niekoľkých cechov: garbiari, čižmári, pláteníci, valchári, súkeníci a iní. V roku 1800 mala obec 310 majstrov a 116 tovarišov. V 2. polovici 19. storočia sa Ratková stala sídlom slúžnovského okresu až do roku 1919. V 20. storočí väčšina obyvateľov pracovala v priemyselných závodoch v Jelšave a okolí a v poľnohospodárstve, od roku 1964 v štátnom majetku v Tornali.
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Vďaka dochovanej historickej urbanistickej štruktúre a súboru autenticky dochovanej meštianskej a ľudovej architektúry bolo centrum Ratkovej v roku 1994 vyhlásené za pamiatkovú zónu.
Evanjelický kostol, jednoloďová neskorogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, pravdepodobne z obdobia rokov 1520-1540. Veža má ešte románsky základ. Pôvodné patrocínium kostola bolo sv. Mikuláša. Kostol vyhorel v roku 1692, bol rozšírený a upravený v 17. a 18. storočí. Ďalší požiar z roku 1827 taktiež poškodil kostol. Presbytérium je zaklenuté rebrovou hviezdicovou a sieťovou neskorogotickou klenbou. V interiéri sa nachádzajú dve drevené empory na nepravidelnom pôdoryse. Oltár je klasicistická stĺpová architektúra z roku 1827, jeho autorom je pravdepodobne rimavskosobotský sochár István Ferenczy. Organ je klasicistický, dielo Andreasa Zimmera z roku 1842. Fasády kostola sú členené opornými piliermi, okná s lomeným oblúkom majú jednoduché šambrány. Veža s gotickými oknami vo forme mníšok je ukončená jednoduchou stanovou strechou.
Príkostolná zvonica, baroková stavba na štvorcovom pôdoryse z roku 1786. Zvonica je členená pilastrami a ukončená barokovou helmicou s laternou. Pod korunnou rímsou zvonice je umiestnený hodinový ciferník.
Evanjelická fara, jednopodlažná bloková stavba z konca 18. storočia. Stavba má pôdorys písmena L, upravená bola v prvej tretine 19. storočia. Fasáde fary dominuje trojosový rizalit členený pilastrami. Okná majú profilované šambrány a segmentové suprafenestry. Vstup do objektu je riešený ako trojosový portikus ukončený trojuolníkovým štítom s tympanónom.
Hradobný múr obkolesujúci areál kostola, neskorogotický zo 16. storočia.
Súbor ľudových súkenníckych domov, jednopodlažné troj až päťpriestorové domy na pôdoryse obdĺžnika v štýle ľudového klasicizmu z 19. storočia. Pamiatkovo chránené sú domy číslo 14, 16, 164, 165 a 166.
Obecná sýpka, jednopriestorová jednopodlažná dvojpriestorová kamenná stavba na pôdoryse obdĺžnika so sedlovou strechou v štýle ľudového baroka z roku 1745.
Osobnosti obce Rodáci Daniel Miloslav Bachát (* 1840 – † 1906), evanjelický kňaz, senior, biskup banského dištriktu, spisovateľ, básnik, prekladateľ Cyril Gallay (* 1857 – † 1913), básnik, prekladateľ a pedagóg Izabela Textorisová (* 1866 – † 1949), prvá slovenská botanička Boris Farkaš (* 1954), herec
Pôsobili tu Pavel Šramko (* 1743 – † 1813), básnik Ladislav Bohuslav Bartholomeides (* 1754 – † 1825), vedecký a vlastivedný pracovník, pedagóg, historik, geograf, teológ, evanjelický kňaz, osvietenec, národný buditeľ, učiteľ Ladislav Farkaš (* 1927), herec a režisér
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Gotická cesta– profil gotického kostola
Kategória:Obce okresu Revúca