Brehy sú obec na Slovensku v okrese Žarnovica v Banskobystrickom samosprávnom kraji.
Názov obce Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1283 ako Mogosmorth. V roku 1324 Magasmarth. Podľa listiny z roku 1347 sa tiež spomína ako Mogos Morth ... in Comitatu Borsyensis (v Tekovskej stolici). Nasledujúci rok 17. novembra 1348 vydal v Budíne vtedajší palatín Mikuláš Gilétfi listinu, v ktorom sa riešil spor Leukusa a Paula, synov Michaela Symonyho proti Hypolitovi z Kremnice (Ipolidus de Cremnychbanya) ohľadom majetku Mogasmorth. V roku 1773 sa dedina volá Brehy.
Dejiny obce Brehy sa prvýkrát spomínajú v roku 1283. V roku 1393 daroval obec kráľ Žigmund Luxemburský nemocnici sv. Alžbety v Novej Bani, neskôr v 1536 prešla do majetku mesta Nová Baňa. Od roku 1601 sa majiteľom obce stal rod Dóczyovcov. Vtedy už obec disponovala s vlastnou krčmou a stálo tu 55 domov. V daňovom súpise z roku 1715 sa uvádza, že tu žilo 42 daňovníkov (spravidla hlavy rodín) a obecným richtárom bol v tom roku uvedený Michal Štefko (judex Michael Styefko). V rámci Tekovskej stolice bola obec začlenená do slúžnovského okresu so sídlom v Oslanoch. V roku 1828 stálo v obci 98 domov a žilo tu 613 obyvateľov. Elek Fényes vo svojom súpisu uhorských obcí z roku 1851 o obci Brehy píše: „Magospart (maď. v doslovnom preklade Vysoký breh), Brehi, slovenská obec v Tekovskej stolici na ľavom brehu Hrona, na 1 míľu od Novej Bane, obyvatelia 601 katolíkov, 12 evanjelikov. Rímskokatolícka farnosť s farským kostolom, zaoberajú sa hrnčiarstvom, zemepánom je mesto Nová Baňa, posledná pošta Levice.“
Rímskokatolícka farnosť Spočiatku v obci nebol kostol a veriaci z Brehov museli navštevovať kostol v Novej Bani. Po vzniku Banskobystrického biskupstva v roku 1776 sa snahou rodáka a prvého banskobystrického kanonika Jozefa Janovského vytvorili podmienky na výstavbu kostola, darovaním otcovského pozemku i finančným zabezpečením. Kostol sv. Jozefa bol v obci postavený do roku 1786, ale nestal sa hneď farským kostolom. Spočiatku bola obec filiálkou farnosti Tekovská Breznica. V roku 1811 sa obec stala samostatnou farnosťou. Podľa rodáka Imricha Medveďa pôsobilo po 200-ročné výročie existencie farnosti v roku 2011 spolu 34 kňazov, z ktorých boli dvaja rodáci z obce.
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa Pestúna, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1786. Interiér kostola je zaklenutý českou plackou. Kostol má hladké fasády, veža je ukončená barokovou helmicou s laternou. Súbor ľudových domov, ide o najčastejšie trojpriestorové murované domy s valbovými strechami z 19. storočia. Pamiatkovo chránený je dom číslo 167, Kohlov hrnčiarsky dvor.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci
Kategória:Obce okresu Žarnovica Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 0804