Tŕnie je obec na Slovensku v okrese Zvolen. Osady Budička a Kašova Lehôtka, ktoré patria k obci, boli v marci 1945 vypálené nemeckými vojakmi za pomoc partizánom.

Poloha Obec Tŕnie je situovaná v južnej časti Kremnických vrchov, v ich geomorfologickom podcelku Turovské predhorie. Leží v nadmorskej výške približne , v nevýraznom údolí Trnianskeho potoka. Prístupná je cestou z Budče cez Turovú, alebo cez Železnú Breznicu a od Zvolena je vzdialená približne 10 km severozápadne. Miestna časť Budička sa nachádza pod vrchom Háj (), približne juhozápadne od centra, v nadmorskej výške cca , Kašova Lehôtka je severne, v nadmorskej výške okolo

Dejiny Lokalita dnešnej obce v predhorí Kremnických vrchov, pomerne vzdialená od údolia Hrona, bola mimo historických ciest. Hoci okolie Zvolena bolo pomerne husto osídlené už v dobe kamennej, horské polohy boli vtedajším obyvateľstvom vyhľadávané len výnimočne. V okolí Tŕnia sa doteraz nenašli tak staré stopy osídlenia, hoci nález kamennej sekerky z neskorej doby kamennej (cca r. 2000 pred Kr.) dokladá pohyb pravekých ľudí aj na území tejto obce. Sekerka bola nájdená začiatkom 20. storočia v blízkosti miestnej jaskynky. Tá sa nachádza približne 350 metrov severovýchodne od kostola, v nadmorskej výške cca , v lokalite Farský jarok. Ide o pseudokrasovú erózno-kryogénnu jaskyňu s rozmermi 3 × 2 metre a výškou 1,3 metra, do ktorej vedie asi meter dlhá nízka chodba.

Hoci v nižších polohách, napr. pri Budči a Kováčovej, sú zaznamenané archeologické nálezy aj z doby bronzovej (2400 – 800 pred Kr.), v okolí Tŕnia zatiaľ takéto dôkazy objavené neboli. Pohyb ťažiarov bol zaznamenaný už v období lužickej kultúry aj v neďalekej Železnej Breznici, no ten sa vo väčšom rozsahu prejavil najmä po príchode Slovanov. Prospektori hľadajúci železnú rudu a iné vzácne kovy prenikali v 8. a 9. storočí do dolín a hôr a v blízkosti zdrojov vznikali prvé osady. Doložené sú slovanské osady v Jalnej (poloha Brody) a Budči (polohy Strážnica, Klinovisko), preto sa predpokladá pohyb ľudí i na území Tŕnia.

Písomné pramene z obdobia vzniku obce sú veľmi vzácne a preto sa pri datovaní jej založenia vychádza len z obmedzených informácií. V kanonickej vizitácii z roku 1829 sa uvádza, že fara v Tŕni existovala už pred rokom 1239. Z toho vyplýva, že v tom čase tu už muselo existovať aj osídlenie. Pramene uvádzajú tiež výstavbu kostola kráľovnou Beatríciou, čo poukazuje na význam obce v regióne. Z toho je možno usudzovať založenie obce už pred rok 1200.

Najstarší zachovaný dokument spomínajúci obec je listina kráľa Ladislava IV. z roku 1285. V nej sa spomína zem Tŕine, ktorú kráľ za služby a vernosť daroval synom istého Saula zo Zvolena, Samuelovi, Preuzlinovi a Michalovi. Iné dobové pramene však naznačujú, že táto rodina získala Tŕnie už v roku 1270, výmenou za ich majetky v Hontianskom komitáte. Potvrdzuje to predpoklad, že Tŕnie sa vyvinulo zo staroslovanskej osady.

V rokoch 1941 až 1945 prebehla elektrifikácia obce, do miestnych osád bola elektrina privedená v roku 1957. Od roku 1952 bol k dispozícii miestny rozhas, ktorý bol neskôr rozšírený aj do osád. Dostatok pitnej vody z miestnych studničiek zabezpečila výstavba rezervoára v roku 1957. V danom roku bolo tiež založené JRD, v obci neskôr pribudol obchod, divadelná sála, kultúrny dom (1973) v ktorom má sídlo Obecný úrad, Jednota, pohostinstvo i pošta. Pri kultúrnom dome bol postavený detský domov, v obci pribudlo verejné osvetlenie.

V obci sídlila ľudová knižnica, svoju miestnosť mal ochotnícky divadelný krúžok a folklórna skupina Trňan, založená v roku 1971. Onedlho vznikla detská folklórna skupina Vrabce z Tŕnia a staršie správy spomínajú už v roku 1919 aj ochotnícke divadlo. Pri príležitosti 100. výročia založenia divadla bol založený detský a mládežnícky divadelný súbor Tŕňanský škriatok.

V roku 1990 bol ešte v „Akcii Z“ postavený lyžiarsky vlek v miestnej časti Kašova Lehôtka. Kvôli nevyhovujúcim snehovým podmienkam a nerentabilnosti bol neskôr vlek odpredaný. V rokoch 1998 až 2000 bola obec plynofikovaná a napojená na pohronský vodovod. Medzi najnovšie investície patrí obnovenie materskej školy v roku 2016 a zriadenie školskej jedálne, slúžiacej aj seniorom z obce.

V roku 2019 bola zrekonštruovaná hasičská zbrojnica pre dobrovoľný hasičský zbor a zásobovanie vodou Kašovej Lehôtky zlepšil nový vodný zdroj. Prístup do osád zlepšili nové cesty, zrekonštruované bolo ihrisko a pre deti pribudli nové preliezky. V tomto roku bolo rekonštruované v celej obci aj verejné osvetlenie a úprav sa dočkal aj miestny cintorín. Medzi najnovšie investície patrí rekonštrukcia kultúrneho domu.

Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Rímskokatolícky kostol sv. Martina biskupa, jednoloďová gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou zo 14. storočia. Prvá písomná zmienka o kostole pochádza z roku 1327. Z gotických detailov sa dochovala krížová klenba sakristie, pastofórium a profilovaný portál na južnej strane lode. Kostol prešiel renesančnou úpravou v roku 1696 (zaklenutie lode valenou klenbou s lunetami) a barokovou v roku 1725, kedy vznikla veža. V roku 1936 bol rozšírený o modernistickú prístavbu na západnej strane. Z tohto obdobia pochádza aj väčšina zariadenia kostola. V roku 2019 tu prebehol krátkodobý archeologický výskum, ktorý potvrdil existenciu prikostolného cintorína a jeho využívanie už od 16. storočia. V realizovanom výkope bolo objavených až 1459 ľudských kostí, no tiež 118 železných klincov, dlhých až 10 cm.

Dedinská zvonica v časti Kašova Lehôtka, ľudová stavba z dreva s murovaným základom na pôdoryse štvorca zo začiatku 20. storočia. Zvonica je ukončená stanovou strechou. Zvonica na stĺpe v časti Hrabiny, ľudová stavba z prvej tretiny 20. storočia.

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy

Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci

Kategória:Obce okresu Zvolen Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku