Hronská Dúbrava (maď. Felsőbesenyő) je obec na Slovensku v okrese Žiar nad Hronom v Banskobystrickom kraji. Leží v doline rieky Hron na úpätí Kremnických vrchov v nadmorskej výške 498 m n. m.

Pôvod názvu Názov obce je odvodený od slovanského slova „dubrava“, ktoré označuje dubový les. Prvá písomná zmienka z roku 1388 uvádza názov Besserech alebo Besereth (v preklade „Bešeňov“ – „Beššeho lúka“). V priebehu storočí sa vyskytovala pod rôznymi podobami: Bessenew (1464), Bessenyw (1490), Besseno (1665), Bessena (1686), Beschena alebo Dúbrava (1771). V rokoch 1890 až 1920 sa obec nazývala Felsobessenyo. Súčasný názov Hronská Dúbrava bol oficiálne prijatý 5. mája 1940.

Časti obce Obec sa rozdeľuje na dve základné časti: Dolná Dúbrava – nižšie položená časť priamo pri rieke Hron, kde sa sústreďuje hlavná infraštruktúra obce. Horná Dúbrava – horná časť obce ležiaca v kopcovitom teréne, ktorá vznikla po bitke pri Trnavej Hore v roku 1621. Vtedy sa obyvatelia začali sťahovať do vyšších, bezpečnejších polôh, čo dalo vzniknúť tejto časti.

Poloha a prírodné pomery Obec sa nachádza na pravom brehu rieky Hron v južnej časti Kremnických vrchov. Rozkladá sa na území dvoch geomorfologických celkov – prevažná časť (85,2 % rozlohy, 4 km²) patrí do podcelku Turovské predhorie v Kremnických vrchoch, zvyšných 14,8 % (75 ha) zasahuje do Štiavnických vrchov. Celková rozloha chotára je 5,04 km². Povrch tvoria sopečné horniny pokryté hnedozemou obsahujúcou kamienky rôznej veľkosti, v južnej časti je úrodnejšia pôda.

Obec katastrálne susedí s obcami Železná Breznica, Trnavá Hora, Hronská Breznica a Budča. Vzdialenosť k mestu Žiar nad Hronom je približne 13 km a k mestu Zvolen približne 11 km.

História Územie obce bolo osídlené už v dobe bronzovej, o čom svedčí bronzový oštep z rokov 1500 – 700 pred Kr., ktorý sa našiel v chotári. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1388.

Obec patrila pod Hrad Šášov, v roku 1865 prešlo panstvo Šášov do komorného panstva Revište a od roku 1871 spolu s Revišťom pod Lesný úrad Žarnovica. V roku 1665 bol spoločný richtár na Trnavej Hore pre Dúbravu a Jalnú. V roku 1686 sa Jalná osamostatnila a v roku 1834 mala Dúbrava samostatného richtára. Od roku 1870 bolo spoločné notárstvo v Jalnej, od roku 1905 v Pitelovej, od roku 1928 v Trnavej Hore a od roku 1931 v Dúbrave.

Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, pálením uhlia, prácou v lese, poľovníctvom, povozníctvom a pľtníctvom. Pri nedostatku práce odchádzali na Dolnú zem a do zahraničia. Neskôr pracovali na železnici, v drevosklade, v kameňolomoch, v závodoch v Žiari nad Hronom a vo Zvolene.

Významným medzníkom bol začiatok výstavby železnice v 70. rokoch 19. storočia. V rokoch 1865 – 1872 sa stavala železnica Dúbrava – Vrútky, prvý vlak prešiel v roku 1877. Do Banskej Štiavnice sa stavala úzkokoľajka nazývaná „ANČA“ v rokoch 1870 – 1873 a do Levíc sa stavala železnica v roku 1896. Z Hronskej Dúbravy sa tak stal dôležitý železničný uzol, čo spôsobilo rozmach dolnej časti obce a návrat obyvateľov z hornej časti.

Do prvej svetovej vojny narukovalo 52 občanov, z ktorých sa šiesti nevrátili. Začiatkom júna 1919 bola Dúbrava obsadená maďarskou armádou, oslobodenie sa uskutočnilo 12. júna 1919 československým vojskom. S maďarskou armádou odišli aj maďarskí zamestnanci železnice.

V roku 1919 bola zriadená obecná knižnica, v roku 1923 založený požiarny spolok, v roku 1926 Pasienkové spoločenstvo, v roku 1928 divadelný krúžok Hviezdoslav a v roku 1930 včelársky spolok. V roku 1937 bola dokončená cesta medzi Dolnou a Hornou Dúbravou.

Do bojov SNP nastúpilo 30 občanov a traja k partizánom. Počas bojov na hornej časti Dúbravy zhorelo 8 domov, zahynulo 30 povstalcov a dvaja občania. Po skončení povstaleckých bojov sa pred Nemcami vysťahovali občania z dolnej do hornej časti Dúbravy a na Ladno. Gestapo zaistilo prednostu a pracovníka stanice. Zahynuli ďalší štyria občania.

Dňa 25. marca 1945 oslobodili sovietske a rumunské vojská Hronskú Dúbravu.

V roku 1947 bola obec pripojená na elektrický prúd. V roku 1949 bol otvorený druhý kameňolom pre potreby stavby Trate mládeže a založené Strojové družstvo, predchodca JRD. V roku 1950 bol dobudovaný obecný dom s kanceláriou, sálou s javiskom, postavený hasičský dom a garáže, dokončil sa vodojem a vodovod. V roku 1958 bola zriadená autobusová linka medzi dolnou a hornou časťou Dúbravy. Dňa 28. októbra 1967 bol dokončený kultúrny dom.

Obyvateľstvo Podľa údajov Štatistického úradu SR mala obec k 31. decembru 2025 celkom 428 obyvateľov (z toho 220 mužov a 208 žien). Hustota zaľudnenia dosahuje približne 84,92 obyvateľov na km².

Z hľadiska vekovej štruktúry (k 31. 12. 2025) patrí 15 % obyvateľov do predproduktívneho veku (0 – 14 rokov), 70,6 % do produktívneho veku (15 – 64 rokov) a 14,5 % je v poproduktívnom veku (64+ rokov). Priemerný vek obyvateľov je 40,1 roka.

Podľa sčítania v roku 2021 je národnostné zloženie nasledovné: Slováci 93,52 %, nezistené 4,07 %, rómska národnosť 1,19 %, ostatné národnosti sú zastúpené marginálne (Česi, Ukrajinci, Poliaci, Maďari a iní). Z náboženského hľadiska sa k rímskokatolíckej cirkvi hlási 57,31 % obyvateľov, bez vyznania je 24,94 % a evanjelikov je 7,67 %.

Školstvo Školská výučba v hornej časti Dúbravy sa začala v roku 1847. Učilo sa len v zimných mesiacoch, v drevenej škole pokrytej slamou až do roku 1884. Potom sa vyučovalo v obecnom dome. Pre vyučovanie v dolnej časti Dúbravy a Hronskej Breznice vznikla škola v roku 1896, v ktorej sa vyučovalo do roku 1912. V rokoch 1900 – 1901 bola postavená nová škola, v nej sa vyučovalo do roku 1918, keď sa vyučovanie prerušilo na dva roky v súvislosti s obsadením okolia vojskami Maďarskej republiky rád. V roku 1966 bola zrušená horná škola.

V súčasnosti sa v obci nachádza Materská škola s celodennou starostlivosťou a slovenským vyučovacím jazykom. Zriaďovateľom škôlky je obec Hronská Dúbrava. Sídli na adrese Hronská Dúbrava 144, PSČ 966 12.

Doprava Železničná doprava Hronská Dúbrava je významným železničným uzlom. Leží v bezprostrednej blízkosti mesta Zvolen, ktoré je jedným z najdôležitejších železničných uzlov na Slovensku. Vďaka tejto strategickej polohe sa v obci križujú tri železničné trate:

Trať č. 150 (Nové Zámky – Zvolen) – hlavná diaľková trať s dĺžkou 129 km. V celom úseku je elektrifikovaná striedavou sústavou 25 kV, 50 Hz a v úseku Zvolen – Hronská Dúbrava (rovnako ako v úseku Žarnovica – Žiar nad Hronom) je zdvojkoľajnená. Trať č. 154 (Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica) – známa aj ako Trať mládeže. Ide o 19,731 km dlhú jednokoľajnú horskú trať, ktorá nie je elektrifikovaná. Bola otvorená 29. októbra 1949 a vedie cez viadukty a tunel do Banskej Štiavnice. Trať č. 171 (Zvolen – Diviaky) – pokračuje z Hronskej Dúbravy smerom na Hornú Štubňu a Vrútky. Úsek Zvolen – Hronská Dúbrava je dvojkoľajný a elektrifikovaný (25 kV, 50 Hz), zatiaľ čo úsek Hronská Dúbrava – Diviaky je jednokoľajný a nie je elektrifikovaný.

Železničná stanica je kľúčovým uzlom. Je elektrifikovaná a disponuje 4 nástupišťami s 8 nástupnými hranami. Stanica je zároveň riadiacou pre trať do Banskej Štiavnice. Pôvodný názov stanice bol Hronská Breznica (do roku 1940), potom do roku 1945 niesla názov Dúbrava. Súčasnú podobu získala budova stanice v roku 1925 po dostavbe krídel na obidve strany.

Cestná doprava Obcou prechádza cesta III. triedy č. 2492, ktorá spája okresné mestá Žiar nad Hronom a Zvolen. V blízkosti obce sa nachádza diaľničná križovatka Hronská Dúbrava na rýchlostnej ceste R1, ktorá sa nachádza približne na 137,5 kilometri. Samotná rýchlostná cesta R1 prechádza popri obci pozdĺž brehu rieky Hron.

Pravidelnú autobusovú dopravu zabezpečuje linka č. 117 (Žiar nad Hronom – Hronská Dúbrava – Zvolen) v rámci Integrovaného dopravného systému Banskobystrického samosprávneho kraja (IDS BBSK). Prepravu zabezpečuje spoločnosť Slovenská autobusová doprava Zvolen, a.s.

Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Dedinská zvonica z roku 1908 – jednoduchá murovaná stavba na pôdoryse štvorca s ihlancovou strechou, ku ktorej je pristavaná kaplnka s polygonálnym uzáverom. Kaplnka Materstva Panny Márie – nachádza sa v hornej časti obce, bola vybudovaná v období totality. Svätá omša sa v nej slúži raz ročne.

Prírodné zaujímavosti v okolí Čertova skala (Skalný hríb) – Nachádza sa v Národnej prírodnej rezervácii Boky v južnej časti Kremnických vrchov, vzdialená približne 3 km od Hronskej Dúbravy. Ide o sopečný balvan s rozmermi približne 5 m³, ktorý stojí na úzkom pilieri s plochou iba 58 × 38 cm. Jeho hmotnosť sa odhaduje na 17 ton. K útvaru vedie z obce Budča náučný chodník s dĺžkou približne 3 km a prevýšením 265 m.

Turovský vodopád – Nachádza sa v katastri obce Turová. Ide o 15 metrov vysoký vodopád tektonického pôvodu, ktorý vytvoril bezmenný potok na styku lávových prúdov. Jeho podložie tvoria amfibolické andezity.

Hrad Šášov (Šášovský hrad) – Rozsiahle zrúcaniny hradu z 13. storočia, ktoré sa týčia na strmom brale Orlí kameň v nadmorskej výške 340 m n. m. nad obcou Šášovské Podhradie.

Pustý hrad – Monumentálny hradný komplex s rozlohou viac ako 4 hektáre, ktorý patrí medzi najväčšie v strednej Európe. Nachádza sa na Pustom vrchu (571 m n. m.) priamo nad mestom Zvolen. Tvorí ho Dolný a Horný hrad, ktoré sa stavali postupne od 12. do 14. storočia.

Zvolen – Historické mesto, dominantou je Zvolenský zámok, v ktorom sídli expozícia Slovenskej národnej galérie.

Sitno a Banská Štiavnica – Mesto zapísané na zozname Svetového dedičstva UNESCO. Referencie

Iné projekty

Externé odkazy

Hronská Dúbrava v štatistikách ŠÚ SR

Kategória:Obce okresu Žiar nad Hronom Kategória:Pomenovania podľa Hrona