Pata je vidiecka obec na juhozápade Slovenska v Trnavskom kraji v okrese Galanta. Leží na okraji Nitrianskej pahorkatiny. Preteká ňou potok Jarčie a niekoľko menších vodných tokov. K 31. decembru 2021 mala Pata 3 241 obyvateľov, čo ju radí k stredne veľkým obciam Slovenska. Prevažnú väčšinu tvorí obyvateľstvo slovenského pôvodu a rímskokatolíckeho vierovyznania.
V obci sa nachádzajú dva rímskokatolícke kostoly zasvätené narodeniu Panny Márie. Významnou historickou udalosťou v dejinách obce bola bitka medzi maďarskými a cisárskymi vojskami (1849), ktorú pripomína obelisk za obcou.
Polohopis Pata sa nachádza v centrálnej časti Podunajskej nížiny na juhozápadnom okraji Nitrianskej pahorkatiny. Územie Paty je tvorené miernou pahorkatinou a plytkou dolinou potoka Jarčie. Stredná časť obce leží v nadmorskej výške Nadmorská výška v okrajových častiach katastra kolíše od približne (južný tok Jarčia medzi lokalitami Dolné lúky a Zájarčie)Pozri Katastrálny portál ZBGIS. Dostupné online . [cit. 2023-06-21], až po približne (lokalita Zaháje pri severozápadných hraniciach katastrálneho územia).
náhľad|Potok Jarčie v Pate, fotografia z mostu na Nitrianskej ulici|vľavo|200x200bod Katastrálnym územím pretekajú vodné toky Jarčie (aj Jác), Zájarčie a Šoporniansky kanál. Severnú hranicu s katastrálnym územím obce Báb tvorí Bábsky potok. Všetky potoky odvodňuje Jarčie, ktoré sa následne pri neďalekej vodnej nádrži Kráľová vlieva z ľavej strany do rieky Váh.
Územie Paty spadá do teplej klimatickej oblasti a nížinného typu klímy. Priemerná ročná teplota vzduchu v obci dosahuje rozmedzie hodnôt 9 až 10 °C. Zrážky dosahujú priemerne 550 – 600 mm/rok. Snehová pokrývka sa v lokalite Paty nedrží dlhšie než 90 dní v roku.
Prevládajúcim typom pôdy je úrodná černozem, v doline vodného toku Jarčie prevládajú lužné pôdy. Z výmery pôdneho fondu zaberala v roku 2021 poľnohospodárska pôda 85,9 %. V rámci nej mala najväčší rozsah orná pôda (91,3 %). Z hľadiska nepoľnohospodárskych plôch zaberalo najväčší rozsah zastavané územie (63,2 %).
vľavo|náhľad|Obec Pata, pohľad z juhu, v popredí lokalita Diely, v pozadí lokalita Pakdomy|187x187bod S výnimkou menších lesíkov (pozostatkov lužných lesov najmä v lokalite Pakdomy a Borody v smere na Pusté Sady) je chotár obce odlesnený. Menšie zalesnené plochy sa nachádzajú v lokalite Dubník, v lokalite Kopanice (tzv. Sítí), v lokalite Dolinka a za Hedviga majerom (tzv. Papuča). V rámci fytogeografického členenia Slovenska patrí územie obce do oblasti panónskej flóry. Zarastené plochy tvoria najmä jasene (70 % lokality Pakdomy), agáty, borovice a javory. Časť nezalesnených plôch tvoria trvalé trávne porasty, oblasť pri potoku Jarčie aj mokraďové porasty. V obci sa nenachádzajú vyhlásené chránené územia ani biocentrá a biokoridory regionálneho ani nadregionálneho významu.
Pata leží v turistickom regióne Dolné Považie. Susedí s obcami Šoporňa, Báb, Pusté Sady, Šintava a Hájske. Územie obce hraničí s Nitrianskym samosprávnym krajom, presnejšie s okresom Nitra (obec Báb) a okresom Šaľa (obec Hájske). Pata leží 9 km východne od mesta Sereď, v tesnej blízkosti rýchlostnej cesty R1. Vzdialenosť od okresného sídla, Galanty, je približne 17 km. Vzdialenosť od krajských miest Trnava a Nitra je približne rovnaká, 25 km. Od hlavného mesta Bratislavy je obec vzdialená 63 km.
Dejiny Pravek a rímska doba náhľad|Pata, pohľad na lokalitu Borody, v pozadí obec Pusté Sady|vľavo|200x200bod
Prvé dôkazy o prítomnosti pravekého človeka v okolí Paty pochádzajú zo strednej doby kamennej. Priamo v zastavanom území obce sa mala nachádzať mohyla z obdobia neolitu, ktorá však nikdy nebola archeologicky zdokumentovaná.
Územie bolo pravekým obyvateľstvom obľúbené najmä pre jeho polohu na križovatke ciest, blízkosť brodu cez Váh a pre úrodné pôdne typy. Praveký človek uprednostňoval vyvýšené miesta a pahorkatiny, aké začínajú v katastri obce a pokračujú smerom na sever. Hrobové nálezy ľudu nitrianskej kultúry v blízkom regióne dokazujú osídlenie širšieho územia Paty aj v období staršej doby bronzovej. V lokalite Diely (staršie aj Horné diely), pri R1 smerom na Šoporňu, sa v rokoch 19971999 uskutočnil archeologický výskum pod vedením Ivana Chebena.Viac pozri CHEBEN, I. Záchranný výskum v Pate (AVANS, Nitra, 1999, s. 66) Objavené boli sídliskové jamy a kostrové pohrebisko únětickej a maďarovskej kultúry. Na mieste pohrebiska sa nachádzalo viac ako 200 hrobov, čo dokazuje, že sa na území obce nachádzalo viacgeneračné sídlisko. Väčšina hrobov, s výnimkou detských, bola vyrabovaná už v praveku. I napriek tomu bolo na mieste objavených viacero predmetov. Kostrový hrob v severozápadnej časti obce zároveň zakladá hypotézu, že v zastavanom území obce sa mohlo nachádzať ešte jedno pohrebisko.
náhľad|Kostol Narodenia Panny Márie v Pate (tzv. starý kostol), pohľad zo Školskej ulice|200x200bod
náhľad|Pata, časť obce na pravom brehu vodného toku Jarčie, pohľad na lokalitu Vinohrady a Kopanice|vľavo|168x168bod
Osada maďarovskej kultúry zanikla krátko pred odsunom miestneho obyvateľstva z južného Slovenska preč k Stredomoriu. Zvyšky miestneho obyvateľstva zrejme splynuli s čakanskou kultúrou, ktorá zanikla v 12. storočí pred Kristom. Miestne územie bolo následne zrejme trvalo neobývané, človek však na území obce naďalej prítomný bol.
Ďalšie výkopové práce v Pate sa uskutočnili v lokalite Vinohrady (v povodí vodného toku Jarčie).Viac pozri A SO, f. Záchranný výskum (výskumná správa), AÚ SAV Nitra, 1997, 99 s. Ide o skromnejšie nálezisko, pričom výskum bol sťažený pre predchádzajúcu poľnohospodársku činnosť v danej oblasti. Nálezy pochádzali z dvoch období, z neskorej doby bronzovej a z doby rímskej. Z neskorej doby bronzovej (kultúra Mezöcsát) bolo objavených 12 sídliskových jám a plytký kostrový hrob. Je možné, že šlo o hrob náhle zosnulého príslušníka väčšej karavány prechádzajúcej územím. Z rímskeho obdobia bolo objavených 26 žiarových hrobov s črepmi. Časť bola domácej germánskej výroby (na mieste sa nachádzala kupolovitá pec), časť pochádzala z rímskej výroby. Bolo objavených tiež šesť jám s odpadom. Sústava ďalších šiestich kolových jám zakladá hypotézu nadzemnej stavby z doby rímskej. Neskoršie dejiny obce nie sú dostatočne zdokumentované, historicky však územie obce patrilo pod rôzne štátne útvary.
náhľad|Severná časť katastrálneho územia obce Pata, lokalita Dielčeky|200x200bod Stredoveké dejiny Predpokladá sa, že dnešné miestne osídlenie je pred-uhorské, čomu nasvedčujú viaceré skutočnosti: najmä geografická poloha, blízkosť iných praslovanských osídlení, etymologický pôvod názvu obce i pôvodné a pretrvávajúce slovanské obyvateľstvo.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1156. V listine ostrihomský arcibiskup Martyrius oprávňoval kanonikov ostrihomskej kapituly vyberať desiatky z Paty („Pta“) a iných dedín jeho arcibiskupstva. Konkrétne Pata bola pridelená kanonikovi Diovi. Druhá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1252 a viaže sa k miestnemu obyvateľovi, zemanovi Ladislavovi z Paty. Samotná obec vznikla zrejme práve z pôvodnej zemianskej usadlosti. Už v stredoveku sa na území obce nachádzal kostol. S istotou je doložený od roku 1332, čo vyplýva zo záznamov pápežských vyberačov desiatkov.HUDÁK, J. 1984. Patrocínia na Slovensku. Bratislava, 1984, 480 s.
Pata bola v tom období roľnícka obec obývaná miestnou nižšou zemianskou šľachtou. Miestny zemiansky rod Patovcov (Pathovcov, de Patha) v dôsledku vraždy spáchanej jeho príslušníkmi Ladislavom a Tomášom upadol, až sa nakoniec v 15. storočí úplne vytratil z dobových prameňov. Okrem miestnej šľachty mala už od 12. storočia záujmy v Pate aj kráľovská moc reprezentovaná šintavským panstvom.
Novoveké dejiny
Pata zostala počas celého stredoveku obcou obývanou zemanmi. Od roku 1523 patrila k majetkom šintavského panstva, ktoré prešlo z kráľovských rúk do vlastníctva Turzovcov. Naďalej však minimálne istý čas pretrvával zvláštny status zemianskej obce vo vzťahu k Šintave. Oproti ostatným obciam Pata vystupovala ako privilegovaná obec oslobodená od platenia daní a poplatkov, pretože obyvatelia sa starali o kráľovský rybník Bábi-šári. V roku 1480 podľa registra poplatkov a príjmov hradu Šintava v obci stálo viac ako 60 usadlostí a jeden mlyn. V stredoveku tvorila Pata vlastnú farnosť, ktorá zanikla v 16. storočí pre boje s Osmanskou ríšou. Ako filiálka v tom období patrila najprv pod Šintavu, neskôr pod Šoporňu. Znížil sa taktiež počet obývaných usadlostí a životná úroveň obyvateľstva. Patu pravdepodobne podobne ako susednú Šoporňu zasiahla vlna reformácie (v Šintave pôsobil kazateľ Peter Bornemisa), avšak už koncom 17. storočia bola miestna krajina rekatolizovaná. Keďže k rekatolizácii susednej Šoporne došlo v roku 1660, podobná situácia bola zrejme aj v Pate. Začiatkom 18. storočia tak z 1814-tich obyvateľov len 47 nebolo katolíkmi.
náhľad|Pata (Batta) a okolie na mape z prvého vojenského mapovania Habsburskej monarchie, ktoré sa v Uhorsku uskutočnilo v rokoch 17821785, mierka 1:28 800.|vľavo
Už niekedy pred svojou smrťou v roku 1625 dal uhorský palatín Stanislav III. Turzo svoje aktíva v Šintave (a teda aj v Pate) do držby svojej manželke Anne Rosine Listiusovej. Duševne chorá barónka, prezývaná ako „šintavská bosorka“, brutálnym spôsobom zavraždila prinajmenšom dvanásť poddaných (prevažne žien) zo Šintavy a okolia, pričom dve obete (Katarínu Deliovú a poslednú obeť, zemianku Magdalénu Sölöšiovú) nechala za účasti jej obyvateľov pochovať na cintoríne v Pate. V procese proti Listiusovej svedčil aj 66-ročný patiansky richtár Juraj Elek. Listiusová bola odsúdená k trestu smrti (nakoniec bol zmiernený na doživotné väzenie) a k prepadnutiu majetku. V roku 1642 tak šintavské panstvo spolu s Patou získal na základe dedičských nárokov do vlastníctva palatín Mikuláš Esterházi a spolu s ním aj fraknovská (forchtenauská) vetva Esterháziovcov.
náhľad|Pata na mape z druhého vojenského mapovania v Habsburskej monarchii, ktoré sa v Uhorsku uskutočnilo v rokoch 18191869, mierka 1: 28 800.
V 17. storočí Pata zažila priame nebezpečenstvo zo strany Turkov neúspešne obliehajúcich Šintavský hrad. Podľa ľudovej tradície (spájanej okrem iného s prepadmi pôdy počas výstavby nových domov) sa v Pate nachádzali tajné podzemné úkryty (tunely). V roku 1715 mala obec 46 domácností a po prvýkrát sa spomína prítomnosť viníc. Počet obyvateľov vzrástol v roku 1828 na 878 obyvateľov bývajúcich v 126 usadlostiach na jednej ulici. V tomto období bola obec už ale viac-menej poddanskou dedinou na čele s richtárom. Obyvateľstvo postupne schudobnelo.
náhľad|Pata na mape tretieho vojenského mapovania Habsburskej monarchie, 18691887, mierka 1: 75 000, pozn. obec sa nachádza na dvoch mapových hárkoch|vľavo
Väčšinu obyvateľstva tvorili dlhodobo Slováci, pričom už maďarská literatúra z 19. storočia vyjadrovala smútok nad ich stále klesajúcim počtom. Po vyhnaní Turkov mala byť podľa uhorských autorov približne tretina rodín v Pate stále maďarská: v roku 1715 malo byť zo 45 rodín 13 maďarských. Z poznámok z cirkevnej vizitácie z roku 1785 vyplýva, že obyvateľstvo okrem niekoľkých osôb hovorilo verejne len po slovensky. V roku 1736 žilo v Pate päť Židov, v roku 1746 traja Židia a okolo roku 1779 šesť Židov, podľa Klobučníka zrejme rodina Štrasserovcov. Podľa obecnej kroniky sa k obdobiu okolo roku 1800 viaže aj vznik ranej rómskej komunity v obci. Z roku 1769 pochádza urbár upravujúci vzťahy Paťanov a šintavského panstva. Napísaný bol v dobovej slovenčine.
náhľad|Ferdinand Salzmann, Kalvária, maľba na skle, 19. storočie, Pata, dnes: Západoslovenské múzeum v Trnave, Trnava