Petrovce sú obec na Slovensku v okrese Rimavská Sobota.
Polohopis Obec sa nachádza v južnej časti sopečného pohoria Cerová vrchovina, v tesnej blízkosti hraníc s Maďarskom. Jej kataster má rozlohu 1910 hektárov a spadá do Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina.
Dejiny História obce začína dedinou Šároš. Pochádzali odtiaľ zemania, ktorí založili osady Kissáros a Péterfala. V darovacej listine z roku 1244 sa Péterfala spomína v podobe Petri. Neskôr sa obyvatelia Šároša presťahovali do Petri. V roku 1427 sa uvádza už pod súčasným názvom ako majetok rodu Rečkyovcov. Tých neskôr vystriedali Ňáriovci, Čatóovci a Jankovičovci.
V prvej polovici 14. storočia vznikali v kopcovitom chotári obce Petrovce usadlosti zaznamenané ako Kokényes, Eperjes, Répás, Tamástelke. Tieto usadlosti sa ale postupne zmenšovali, až zanikli. Jedine Šároš (spomínaný v prameňoch z roku 1275) a Petrovce pretrvávajú.
V 15. storočí dedina často trpela kvôli násilnostiam pánov. V roku 1443 podžupan zo Širkoviec z hradu Hodejov zaútočil počas bieleho dňa na šárošský kostol a odniesol z neho všetky cennosti. V 16. storočí panujúca situácia v štáte odzrkadľovala život v dedine.
V roku 1566 boli v dedine už len štyri nevoľnícke gazdovstvá. Veľká časť obyvateľstva utiekla kvôli tureckým nájazdom. Hneď ako Turci zmiernili daňové zaťaženie a zrušili nádennícku prácu, nevoľníci sa postupne začali vracať a v roku 1600 už bolo v dedine 15 gazdovstiev. V roku 1682 pri ťažení Turkov smerom na Fiľakovo, títo prepadli a vykradli obec. V nasledujúcom roku poľské žoldnierske vojská pri tiahnutí na Viedeň ju zrovnali zo zemou. Osídľovanie sa rozbiehalo len veľmi pomaly, ale zemanské sčítanie z roku 1703 ju už spomína medzi zemanskými dedinami.
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky V Petrovciach stál do 40. rokov 20. storočia hodnotný tehlový románsky kostol z druhej štvrtiny 13. storočia. Dnes sa na jeho mieste nachádza dom smútku a vzácnu pamiatku pripomína už len tabuľa na jeho múre.
Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová modernistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1929-1930. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami s pásovými suprafenestrami, korunná rímsa je dekorovaná oblúčkovým vlysom. Veža má v hornej časti atypické nárožné skosenia a ihlancovú helmicu.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci Apsida.sk- profil zaniknutého kostola
Kategória:Obce okresu Rimavská Sobota