Pezinok (v miestnom nárečí Pezinek, , , ) je okresné mesto na juhozápade Slovenska v Bratislavskom kraji.
Geografia Leží asi 22 kilometrov severovýchodne od Bratislavy. Trochu ďalej severovýchodne od neho leží Trnava.
Najbližšie susedné obce sú (v zátvorke je uvedený približný geografický smer vzhľadom na Pezinok): Svätý Jur (Z) Modra (SV) Limbach (Z) – je z Pezinka dobre viditeľný, keďže leží na svahu Malých Karpát Vinosady (SV) medzi Modrou a Pezinkom Viničné (J) Šenkvice (V)
Cez Pezinok tečie Stará Blatina, miestnymi odnepamäti nazývaná ako potok „Saulak“ alebo „Cajloch“. Podľa prvého ľudového názvu je pomenovaná aj ulica – Saulaková. Limbašský potok tečie cez historickú mestskú časť Grinava (vo všetkých starších dokumentoch až do konca 20. storočia sa uvádza Rakový potok a nie je známy žiaden záväzný právny dokument, v ktorom by bol tento názov zmenený, starousadlíci používajú názov Rakový potok).
Klíma
Priemerná teplota v januári (najchladnejší mesiac) je -0,5°C (1990 – 2010) a v júli (najteplejší mesiac) je 21,5°C (1991 – 2010).
Dejiny Územie, na ktorom sa dnes rozkladá mesto Pezinok, sa v písomných materiáloch prvýkrát spomína v listine z roku 1208 ako „terra Bozin“.
Najstaršie dejiny Pezinka sú úzko prepojené s dejinami šľachtického rodu grófov zo Svätého Jura, jedného z najvýznamnejších a najbohatších rodov stredovekého Uhorska.
Nitriansky župan Tomáš, príslušník starého slovanského rodu Poznanovcov, dostal v roku 1208 od uhorského kráľa Ondreja II. majetok Pezinok (terra Bozen). Jeho syn Sebeš získal o rok neskôr Svätý Jur. Po Tomášovej smrti si jeho synovia Alexander a Sebeš rozdelili dedičstvo. Alexander zdedil Pezinok a stal sa zakladateľom pezinskej vetvy, Sebeš stál pri zrode svätojurskej vetvy.
V priebehu 14. storočia sa Pezinok v rukách grófov premenil z pomerne veľkej dediny na mestečko. Grófi podporovali hospodárske aktivity svojich poddaných orientované predovšetkým na vinohradníctvo. Vývoj pozitívne ovplyvnili nemeckí osadníci, ktorí sa tu usadili ešte v druhej polovici 13. storoči a následne aj v priebehu 14. storočia. V novom domove sa venovali poľnohospodárstvu, rozvíjali remeslá. Logickým vyústením, ako aj novou vzpruhou hospodárskeho vývoja bolo zaistenie trhových výsad pred rokom 1376. Vďaka podpore grófov Pezinok rástol - rástol počet obyvateľov a rast našiel odraz aj v urbanizácii lokality.
V nasledujúcich storočiach sa mesto postupne zmenilo z banskej osady na vinohradnícke mestečko po druhej vlne nemeckej kolonizácie na začiatku 16. storočia. Snaha mešťanov a obyvateľov Pezinka o získanie práv slobodného kráľovského mesta vyvrcholila 14. júna 1647, keď cisár Ferdinand III. udelil Pezinku tieto privilégiá.
V 17. – 18. storočí zažíval Pezinok svoj najväčší rozkvet a patril medzi najbohatšie mestá Uhorska. Jeho sláva a bohatstvo bolo založené na produkcii kvalitných vín. Nachádzal sa tu tiež mestský pivovar.
V 19. storočí začalo postupné spriemyselňovanie mesta; bola tu založená prvá továreň na výrobu kyseliny sírovej v Uhorsku, továreň na výrobu ihiel a takisto veľká tehelňa. Dočasnú konjunktúru v 19. storočí spôsobilo predovšetkým obnovenie ťažby zlata v chotári Pezinka a zavedenie železnice, čím sa Pezinok stal najdôležitejším mestom Malokarpatskej vinohradníckej oblasti.
Prvá polovica 20. storočia predstavovala úpadok mesta. V tomto čase nebolo v Pezinku väčšieho priemyselného podniku, čo zároveň s poklesom vinohradníckej produkcie spôsobilo masívne vysťahovalectvo do Ameriky. Postupné zlepšenie sa začalo až po skončení druhej svetovej vojny. Jednou z príčin úpadku bol aj fakt, že administratívnym centrom regiónu (okresu) sa nelogicky stalo susedné mestečko Modra.
Dnes je Pezinok moderným mestom s vybudovaným priemyslom (najmä strojárska, tehliarska a stavebná výroba), kvalitnou vinohradníckou a vinárskou produkciou, rozvinutým obchodom a zaujímavými historickými pamiatkami.
Za posledných 10 rokov sa v Pezinku veľa postavilo a zrekonštruovalo. Je tu niekoľko supermarketov, hypermarket, reštaurácie a pizzérie, zopár hostincov – z ktorých najznámejší je tzv. Bermudský trojuholník: Lipár (dnes už neexistujúci), Benda, Koníček, niekoľko diskoték a Dom kultúry.
Vznikajú nové obytné zóny zamerané na individuálnu aj hromadnú bytovú výstavbu.
Pamiatky Pre mesto je charakteristické historické centrum s typickými meštianskymi domami, ulicami v pravidelnom sieťovom pôdoryse a zvyškami pôvodných hradieb. K najvýznamnejším kultúrnohistorickým pamiatkam patrí Pezinský zámok z 13. storočia s priľahlým Zámockým parkom, štyri historicky aj architektonicky cenné kostoly a renesančná Stará radnica. Kostol Nanebovzatia Panny Márie z roku 1280 Kostol Premenenia Pána z roku 1659 Kostol Najsvätejšej Trojice z roku 1730 Kaplnka svätej Rozálie z roku 1730 Kostol Povýšenia svätého Kríža z 18. storočia Kostol svätého Žigmunda zo 14. storočia Evanjelický kostol augsburského vyznania z roku 1783 Evanjelický kostol augsburského vyznania v Grinave z roku 1926 Mestské opevnenie
Doložené historické názvy Doložené sú tieto historické názvy: 1208, 1216, 1245, 1313, 1334: Bozen 1231/1397, 1295, 1325, 1334, 1335, 1340: Bozyn 1295: Bozun, Bozinium, Bozin 1318: Pösing 1327: Bwzyn 1330: Bezyn 1387: Bazyn 1399: Bozen, Bozni, Bossen 1437: Pezink 1442: z Pezinka 1459: z Pezinku 1463: s Pesinka 1634: Bazin 1773: Pesinek 1786: Pezinek 1920: Pezinok
Starosta Toto je zoznam doložených starostov (richtárov alebo mešťanostov), predsedov MNV, dekana a primátorov Pezinka:GAHÉR, Daniel. Zemepanské mestečká Svätý Jur a Pezinok v stredoveku. In: Historica. 2012, roč. 3, č. 1.
1515 – 1516: Pavol Habel a Tomáš Schuster 1516 – 1535: Tomáš Schuster 1535 – ?: Mikuláš Schmidt 1918 – 1920: Otakar Jamnický 1920 – 1927: Ludwig Korinek 1928 – 1930: Raquel May 40. roky 20. storočia: Vendelín Krištúfek 1956 – 1985: Štefan Lovič 1985 – 2002: Ivan Pessel 2002 – 2018: Oliver Solga 2018 – 2022: Igor Hianik 2022 – súčasnosť: Roman Mács
Časti mesta Historická časť Grinava Centrum Historická časť Cajla Sídliská: Sever I, II, III Juh Muškát I, II, III Starý dvor Sahara Záhradná (pôvodne sídlisko Stred) Za hradbami a 1. mája (pôvodne sídlisko Stred II.) Moyzesova (pôvodne Prednádražie) Čikošňa Panholec Glejovka Turie brehy Unigal Talihov dvor Zumberg Rekreačné oblasti: Kučišdorfská dolina Stupy Pezinská Baba Leitne Slnečné údolie Reisinger
Obyvateľstvo K 31. decembru 2023 žilo v Pezinku 24 443 obyvateľov.
Etnické zloženie obyvateľstva Národ Počet Slováci 96,51 % Česi 1,21 % Maďari 0,52 % Nemci 0,10 % Ukrajinci 0,08 % Rusíni 0.07 % Rómovia 0,01 % iní
Náboženské zloženie obyvateľstva Náboženstvo Počet rímski katolíci 64,83 % bez vyznania 21,02 % evanjelici a.v. 8,22 % grécki katolíci 0,38 % pravoslávni 0,23 % iní
Najpočetnejšie priezviská mesta (údaje z marca 2001) K 31. decembru 2000 žilo v meste 21 865 obyvateľov, z toho najpočetnejšími priezviskami mesta Pezinok boli: Krasňanský (137 obyvateľov) Guštafík (134 obyvateľov) Horváth (118 obyvateľov) Demovič (116 obyvateľov) Klamo (103 obyvateľov) Hanúsek (102 obyvateľov) Slimák (101 obyvateľov) Slezák (96 obyvateľov) Čech (94 obyvateľov)
Zaujímavosti V Pezinku sa produkuje dobré víno. Je to najmä priaznivou klímou a tiež aj dlhou tradíciou v spracovávaní. Značné percento obyvateľov rodinných domov má miesto zadnej záhradky aj malý, niekoľkoriadkový vinohrad. náhľad|Model Sochy slobody v roku 2007 V deväťdesiatych rokoch minulého storočia bola mafiánom Petrom Steinhübelom postavená zmenšená napodobenina Sochy slobody pred jeho vtedajším autoservisom. Peter Steinhübel bol v roku 1999 zastrelený, ale napodobenina ostala na svojom mieste až dodnes. Napodobenina je na rozdiel od originálu vysoká len približne 4 metre a je slonovinovej farby.
V septembri 2003 cestou II. triedy číslo 502 (Myslenickou, Bratislavskou, Jesenského, Moyzesovou, Kalinčiakovou a Seneckou ulicou) prechádzala pápežská kolóna s pápežom Jánom Pavlom II.Týždeň, TV Pezinok, september 2003
Dňa 11. júna 2005 bol v Pezinku údajne upečený najväčší krčah na svete. Vysoký bol 110 cm.
Kultúra Pezinok je kultúrna metropola (nielen) regiónu. Silnú tradíciu tu má divadlo – PRD (Pezinské rozprávkové divadlo). V rokoch 1976 a 1977 sa na amfiteátri konal festival Koncert mladosti prezývaný „československý Woodstock“. Pochádza odtiaľto niekoľko hudobných skupín, vrátane skupín Krtinec, Karpatskí pastieri, Brajgel, Sad a Tma a Wet Floor. Vznikla tu aj rapová skupina Nerieš. Každý rok sa tu konával divadelný festival Cibulák, ktorý už bohužiaľ nefunguje. Od roku 2003 pribudol aj festival amatérskych filmov PAFF a od roku 2014 aj pivný festival Pezinok Pije Pivo. Aj keď je basketbal šport, v Pezinku znamená viac, je to tu i napriek rozpadu mužstva BK Slovakofarma súčasť životného štýlu. Tiež možno povedať, že Pezinok má azda najviac skateboardistov na obyvateľa na Slovensku. Toto je ale skutočne len povrchný náhľad na bohatosť a pestrosť miestnej scény.
Kultúrne podujatia Pezinské vinobranie Medzinárodný festival chrámovej hudby - AD UNA CORDA Pezinský permoník PAFF Pezinok Pije Pivo Keramické trhy Víno a levanduľa Pezinský strapec
Zaniknuté podujatia Atlantída Cibulák Dychovky v preši Flamenco Verano – letná škola flamenca Flamenconcentración – veľkonočné flamencové sústredenie Hodokvas Koncert mladosti
Médiá TV Pezinok a noviny Pezinčan
Kultúrne inštitúcie Pezinské kultúrne centrum Amfiteáter Pezinok Malokarpatské múzeum v Pezinku Mestské múzeum v Pezinku Malokarpatská knižnica v Pezinku
Šport Mesto Pezinok má bohatú športovú tradíciu a rozvoj športu. V Pezinku je činných viac ako 30 športových klubov, spolkov a zväzov, v ktorých je organizovaných vyše 2 000 občanov mesta. Vytvárajú podmienky nielen pre rekreačné športovanie, ale mnohé z nich vychovali slovenských reprezentantov, či sú zapojené do celoslovenských vrcholných súťaží, resp. medzinárodných líg. K najúspešnejším športom v Pezinku patria mužský basketbal, ženský volejbal, karate, džudo, armwrestling, orientačný beh a iné.
Pezinok je domovom Svatavy Špánikovej - majsterky sveta v kickboxe (semikontakt), juniorského majstra Európy v džude Milana Randla, viacnásobných majstrov Slovenska v basketbale, volejbale, armwrestlingu, orientačnom behu a najlepšieho slovenského horského cyklistu a majstra Európy v zjazde na horskom bicykli Filipa Polca.
Pezinok je aj lákadlom motorizmu - každoročné preteky do vrchu na Pezinskej Babe patria k najobľúbenejším pretekom celého seriálu.
V roku 2003 mesto Pezinok prvýkrát zorganizovalo cyklomaratón s dĺžkou 200 km do partnerských miest, ktorý sa stretol s pozitívnym ohlasom a tak sa cyklomaratón so zmenenou trasou zopakoval i v nasledujúcich rokoch.
Amatérskym i rekreačným športovcom sú k dispozícii mnohé športoviská, 6 značkovaných turistických trás, 9 náučných chodníkov a pre zimné športy lyžiarsky areál na Babe s možnosťou umelého zasnežovania.
V roku 2010 sa tu znova rozbehla hokejbalová liga v ktorej je 7 tímov.
Hádam aj blízkosť obce Šenkvice s jej známou motokrosovou dráhou sa dlhodobo podpísala pod neustály nárast záujmu o moto- aj cyklokros, pričom oba sú v Pezinku silno zastúpené, s rastúcou tendenciou.
Niektoré pezinské športové kluby: Orientačný beh - TJ Sokol Pezinok Basketbal - mužský AB Cosmetics Pezinok Volejbal - ženský - VTC Pezinok Softbal - ženský/mužský - MaSK Pezinok Futbal - mužský - PŠC Pezinok Futbalgolf/FootGolf - 1. Slovenský futbalgolfový a footgolfový klub CARPATHIANS SLOVAKIA Judo - 1.JCP Hokejbal - Carpathians Pezinok, Vitamíny A, Vitamíny B, Obri Grinava, Haliganda Pezinok, Bulldogs Pezinok, Draci Pezinok Stolný tenis - STKPK Flamenco - LUNARES - tanečný priestor Ashtanga Vinyasa Yoga - LUNARES - tanečný priestor Hokej - HK '18 Karpatský Sokol
Viacero rokov bola v Pezinku amatérska Pezinská Minifutbalová Liga. Používala futbalové pravidlá FIFA s menšími obmenami: Asfalt miesto trávnika