Figa () je obec na Slovensku v okrese Rimavská Sobota.

Polohopis Obec sa nachádza vo východnej časti okresu Rimavská Sobota na zvlnenom teréne. Jej intravilán je ohraničený na jednej strane Valickou dolinou a na strane druhej Kalošským potokom (od vlastného mena Kalysa) pomenovanom podľa susednej dediny Kaloše.

Dejiny Figa je veľmi stará usadlosť, ktorú už v 11. storočí založila rodina Fügeiovcov (Figeiovcov), po ktorej bola pomenovaná. Historické záznamy boli často prekladané do maďarčiny ako Fügei, Alsó Füge, ale i do latinčiny ako Fyghe, Felseo. Rodina Figeiovcov dostala toto územie ako odmenu za svoje služby od kráľa Štefana I. a tieto práva sa dedili z pokolenia na pokolenie. Figei bol pravdepodobne hradský jobagión, teda človek, ktorý za udelené majetky vykonáva vojenskú a strážnu službu. V 13. storočí sa jobagióni stali jadrom novovzniknutej uhorskej šľachty – zemanmi. Podľa dochovanej listiny z roku 1247 celé územie Valickej doliny a teda aj obec Figa v 11. – 13. stor. patrilo ku kráľovskému hradu Gemer. V roku 1244 sa rodina Figeiovcov natoľko rozrástla, že vznikla Horná () a Dolná Figa (), ktorá neskôr zanikla. Jej potomkovia zakladali ďalšie nové dediny aj v blízkom okolí obce.

V minulosti bol tento kraj miestom migračných presunov, tureckých nájazdov, zmietaný zmenami v politicko-spoločenskej situácii, čo sa prejavilo nielen prísunom nových jazykových prvkov do reči ľudí, ale aj v pomenúvaní svojho okolia.

Pôvod terénnych názvov (tzv. toponým) možno hľadať v historických listinách, mapách a aj v pamäti obyvateľov, i keď tieto informácie sú značne mytologizované. Ďalším zdrojom výskumu by mohla byť kronika obce, ktorá sa však stratila už v roku 1967. Posledná urbárska mapa, ktorá v sebe zahŕňa pôvodné pomenovania terénu sa zachovala z roku 1877 (Okresná geodézia, Rimavská Sobota). V porovnaní s najnovšou mapou z roku 1964 došlo k obrovskej minimalizácii toponým.

Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Klasicistická kúria, jednopodlažnú stavba na obdĺžnikovom pôdoryse z polovice 19. storočia. V súčasnosti v objekte sídli obecný úrad a pošta. Fasády kúrie sú členené pásovaním prepájajúcim horný a dolný okraj okien, ktoré majú šambrány s klenákmi.

Rímskokatolícky kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie, jednoloďová historizujúca stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z prvej polovice 20. storočia. Interiér má novodobé zariadenie. Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.

Zaujímavosti Pri obci sa v minulosti nachádzalo „premiestňujúce sa“ jazero Jazernica, ktoré miestni volali Morské oko. Veľký a Malý močiar (), ktoré ležia na východnej strane od Kálošského potoka. V súčasnosti sa využívajú na pestovanie poľnohospodárskych obilnín. Vyššia a Nižšia slaná studňa () – polia so slanou podzemnou vodou Červený povraz () – les, ktorý bol pravdepodobne pomenovaný podľa Veresa (vereš – v preklade z maďarčiny: krvavý, krvavo červený), ktorý bol jeden z potomkov Figeovskej rodiny. Niektorí obyvatelia tvrdia, že sa tu odohrala krvavá poprava na šibeniciach. Podľa ďalších je názov odvodený podľa legendy o princovi Imrichovi: maďarskí velitelia sa radi zabávali poľovaním v tejto oblasti. Bolo tu močaristé územie, veľa lesov a zveri. Utáborili sa a išli poľovať, na konci poľovačky si vraj uvedomili, že princ chýba. Začali ho hľadať a našli ho roztrhaného vedľa diviaka. Stalo sa to v roku 1031 v horách medzi obcami dnes nazývanými Stránska a Figa. Legenda sa šírila stáročia ústnym podaním. Vadova pustatina (). V roku 1850 okrem Hevessyovcov a vdovy Palkovicsovej mala vo Fige majetok i rodina Vadovcov (od toho je odvodené Vad). Spočiatku sa táto samota nazývala Aranyszéki tanya [araňséki taňa] (salaš Vada Andrášiho) neskôr Vad Andrássi tanya, ktorá sa skrátila na Vad puszta. Na mape z roku 1964 je toto miesto označené ako pustý vrch, ale obyvatelia Figy ho volajú Pustatina. Celý vrch bol pred nedávnom umelo zalesnený. Hradný vrch (). Nachádza sa na juhovýchod od intravilánu obce. Na vrchu sa v minulosti pravdepodobne nachádzal hrad, či kaštieľ, ktorý slúžil ako vojenské stanovište alebo strážna veža.

Literatúra Borziné Bódi, Irén : Szülőföldem Gömörfüge. Deportálásom története. Rimavská Sobota, FVCC, 1996. 96 s. Kovács, István B.: Vály-völgy. Rimavská Sobota : Gemerské tlačiarne, 1991. 427 s. Majtán, Milan : Z lexiky slovenskej toponymie. Bratislava : SAV, 1996. 192 s.

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy

Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci

Kategória:Obce okresu Rimavská Sobota