Babinec () je obec na Slovensku v Banskobystrickom kraji, nachádzajúca sa v okrese Rimavská Sobota.
Polohopis Obec sa nachádza v severovýchode Slovenského rudohoria na plošine medzi Rimavskou kotlinou a potokom Pápča, v nadmorskej výške 419 metrov a má rozlohu 491 hektárov. K častiam obce patrí aj Babinský mlyn a osada Klinovo. Krajina okolo Babinca nie je silne zalesnená, hlavne v severnej časti je oblasť s prevládajúcim zmiešaným dubovo-bukovým lesom.
Dejiny Prvé osídlenie oblasti okolia obce Babinec pochádza z neskorej doby bronzovej. Náleziská z jednej z kultúr tohoto obdobia sa nachádzajú pri susednej obci Kyjatice. Súčasné osídlenie obce Babinec vznikalo v priebehu 13. storočia. Prvá historická zmienka o súčasnej obci pochádza z roku 1407 (1407 Babalawka, 1413 Babaluchka, 1427 Babafalva). Obec v 17. storočí patrila do vlastníctva šľachtických rodov Derenčéniovcov a Séčiovcov, od 17. storočia k muránskemu panstvu. V roku 1427 bolo v obci 13 osídlencov, z ktorých po tureckom pustošení v roku 1598 zostalo iba päť domov. V roku 1828 mala obec Babinec 270 obyvateľov v 35 domoch.
Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom, neskôr pestovaním ovocia (hlavne jablká, slivky a hrušky). V zimnom období sa obyvatelia obce zaoberali košíkarstvom, vyrábali drevené náradie pre poľnohospodárstvo a domácnosť, jednoduché tkáčske náradie, drevené (dubových) vyrezávané skrine, súseky (bedne na uskladňovanie obilia), tkali látky a vyrábali koberce z trhaných textílií. V súčasnosti v obci dominuje poľnohospodárstvo a ovocinárstvo.
Počas Slovenského národného povestania sídlila v obci v októbri 1944 partizánska brigáda Rákosi.
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria, bez veže, z konca 18. storočia. Kostol prešiel obnovami v rokoch 1825, 1914 a 1947. V interiéri sa nachádza drevená trojramenná empora a maľovaný kazetový strop s neskororenesančno-barokovou rustikálnou ornamentikou štylizovaných kvetov a listov, ktorý pochádza zo staršej stavby. Oltár je klasicistická stĺpová architektúra ukončená tympanónom s centrálnym obrazom Krista v Getsemanskej záhrade. Organ je barokový s trojdielnou skriňou, zdobený akantovou ornamentikou z prvej polovice 18. storočia, pochádzajúci z Rimavskej Bane. V roku 1841 sem bol premiestnený Karolom a Michalom Kyseľovcami. Fasády kostola sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Priečeliu dominuje štít s prelamovanou rímsou.
Dedinská zvonica, murovaná barokovo-klasicistická stavba na pôdoryse štvorca z konca 18. storočia. Nárožia zvonice sú zaoblené, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou. Vo zvonici je umiestnený zvon z roku 1813, práca B. Stephanidesa z Lučenca.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci
Kategória:Obce okresu Rimavská Sobota