Alpy (z. latinského montes albes = "biele hory". Môže mať aj keltský pôvod: "alb" = vysoký, "alpa" = pohorie) sú najvyššie pohorie Európy, delia sa o ne Francúzsko, Taliansko, Švajčiarsko, Nemecko, Lichtenštajnsko, Rakúsko a Slovinsko.
Alpy sú klimatické a vodné rozhranie medzi strednou a južnou Európou. Vyvrásnili v rámci Alpínsko-himalájskeho vrásnenia v druhohorách a treťohorách. Pohorie naväzuje severne od Janovského zálivu na Apeniny, v širokom oblúku na západ obklopujú Pádsku nížinu, rozdvojujú sa pri Lac du Bourget na francúzsku a švajčiarsku Juru a končia po západovýchodnom výbežku stupňovite na východe pred západopanonskými horami a kopcami na Dunaji pri Viedni. Na severovýchode sú Alpy oddelené od geologicky podobných Karpát Viedenskou kotlinou, na juhovýchode prechádzajú do krasovitého Dinárského pohoria. Na severe klesajú do rakúskeho a nemeckého Predalpska. Na juh je klesanie do Pádskej nížiny strmšie. Celková dĺžka Álp od Janova po Viedeň je asi , šírka 150-, na východe do . Výška vrcholov v západných Alpách je zhruba medzi 3 000 až , vo východných Alpách o niečo nižšia. Najvyšší vrch Álp je Mont Blanc s výškou .
Geológia Álp
Orogenéza Álp (Alpínske vrásnenie) nastala v dôsledku zrážky Apulskej a Euroázijskej platne, pri ktorej bol uzavretý sedimentačný priestor paniev oceánu Tethys. Najdôležitejšie horotvorné pohyby sa v Alpách udiali počas oligocénu a miocénu. Vrstvy hornín, ktoré sa v tejto oblasti nahromadili v priebehu druhohôr a paleogénu boli silným tlakom vytlačené zo skracujúceho sa priestoru na sever a v menšej miere aj na juh. Tlak spôsobil vznik veľkých prevrátených vrás tvorených hrubými morskými súvrstviami, ktoré sa cez seba kĺzali a vytvorili viacero hrubých príkrovov. Do týchto súvrství boli rovnako zavrásnené staršie (hlavne hercýnske) kryštalické horniny budujúce vyššie časti oblastí Mont Blancu, Matterhornu, Penninských Álp a Vysokých Taur.
Súčasný povrch bol v posledných dvoch miliónoch rokoch najviac ovplyvnený glaciálmi. Najmenej 5 ľadových dôb výrazne ovplyvnilo celú oblasť, vytvorilo množstvo horských jazier, údolí tvaru „U“ a na severe vytvorilo hladko modelovaný reliéf vápencových hôr. Posledných 10 000 rokov však horské ľadovce ustupujú, pričom po celej oblasti zanechávajú obrovské eratické kamene.
Najvyššie vrcholy Álp (výber) thumb|Mont Blanc nad :
Mont Blanc (; s ľadovcom), hranice Francúzsko-Taliansko Dufourspitze (; Masív Monte-Rosa), hranice Švajčiarsko-Taliansko Dom (), Švajčiarsko Weisshorn (), Švajčiarsko Lyskamm (), hranice Švajčiarsko-Taliansko Matterhorn (), hranice Švajčiarsko-Taliansko Dent Blanche (), Švajčiarsko Finsteraarhorn (), Švajčiarsko Zinalrothorn (), Švajčiarsko Alphubel (), Švajčiarsko Rimpfischhorn (), Švajčiarsko Aletschhorn (), Švajčiarsko Dent d'Hérens (), hranice Švajčiarsko-Taliansko Breithorn (), hranice Švajčiarsko-Taliansko Jungfrau (), Švajčiarsko Mönch (), Švajčiarsko Écrins (), Francúzsko Schreckhorn (), Švajčiarsko Gran Paradiso (), Taliansko Großes Fiescherhorn (), Švajčiarsko Piz Bernina (), hranice Švajčiarsko-Taliansko Weissmies (), hranice Švajčiarsko-Taliansko
Iné projekty
Kategória:Pohoria v Európe
Kategória:Geografia Nemecka Kategória:Geografia Francúzska Kategória:Geografia Švajčiarska Kategória:Geografia Talianska Kategória:Geografia Slovinska Kategória:Geografia Rakúska Kategória:Geografia Lichtenštajnska