náhľad|Nitrianska pahorkatina pri Lukáčovciach, v pozadí Zobor a TríbečLukáčovce sú obec na juhozápadnom Slovensku, v okrese Nitra. Je to dedina nížinného (presnejšie pahorkatinného) charakteru, ktorou preteká potok Blatina. Prvá písomná zmienka o Lukáčovciach pochádza z roku 1264. V 18. storočí pôsobil v obci ako kňaz známy osvietenec, člen bernolákovského hnutia a šíriteľ osvety Juraj Fándly. Najdôležitejšími historickými pamiatkami v obci sú kaštieľ z 15. storočia, kostol zasvätený svätému Jánovi Nepomuckému postavený v 18. storočí, budova fary z 18. storočia a mohylovitý útvar – hrádok – pri cintoríne, ktorý je zvyškom obrannej stavby a ktorého počiatky siahajú prinajmenšom do 13. storočia. V Lukáčovciach sa však nachádzajú aj iné pamätihodnosti. Na západnom okraji obce sa nachádzajú dva rybníky, pričom prvý doklad o existencii rybníka pochádza z roku 1498. K Lukáčovciam patrí aj farmárska osada Tŕnie. Geografická poloha Lukáčovce sa nachádzajú uprostred zvlnenej krajiny Nitrianskej pahorkatiny, v priehlbine tvorenej potokom Blatina. Mapa udáva nadmorskú výšku , ale keďže obec leží na pahorkatine (čiže nie čisto rovnom teréne), v skutočnosti sa táto výška pohybuje v rozpätí až Smerom na severozápad sa krajina mierne zdvíha, až za Pastuchovom prechádza do predhoria Považského Inovca. Na východe až juhovýchode možno z obce voľným okom pomerne dobre rozoznať pohorie Tribeč so zreteľnou siluetou vrchu Zobor, týčiaceho sa nad mestom Nitra. Okolitú krajinu po väčšine tvoria polia a neveľké plochy tvorené listnatými lesmi. Takéto prostredie je domovom rôznych druhov lesnej i poľnej zveri – a práve tento fakt predurčil Lukáčovce k rozvoju poľovníctva.
Z územnosprávneho hľadiska patrí obec do okresu Nitra, ktorý je súčasťou Nitrianskeho kraja. Ale neďaleko obce, na ceste medzi Lukáčovcami a Pastuchovom prechádza hranica okresu i kraja. Za touto hranicou sa už nachádza okres Hlohovec - do ktorého Lukáčovce administratívne patrili do roku 1960 - patriaci do Trnavského kraja. Od Nitry sa obec nachádza približne 15 km, od Hlohovca je vzdialená približne 11 km (v obidvoch prípadoch sú uvedené vzdušné vzdialenosti).
Dopravné spojenie Cesty Z obce vedú dve štátne cesty – jedna do Alekšiniec, ktorou sa ďalej možno dostať do okresných miest Nitra a Hlohovec a druhá do Pastuchova, s napojením na Hlohovec, Topoľčany a Piešťany. Tieto sú logicky najpoužívanejšími prístupovými cestami do dediny, premáva po nich autobusová doprava.
Okrem týchto dvoch štátnych ciest vedie z obce ešte jedna spevnená cesta do obce Andač cez osadu Tŕnie a popod železničnú trať pri Andači. Táto je však úplne neudržiavaná a pre vozidlá bez terénnej úpravy veľmi ťažko zjazdná. Poľná cesta vedie taktiež do obce Nové Sady, ktoré od Lukáčoviec začínajú miestnou časťou Sila. náhľad|Pohľad na obec Lukáčovce
Autobusová doprava Lukáčovce sú s okolitým svetom spojené hlavne prostredníctvom autobusovej dopravy – autobusy sú jediné prostriedky hromadnej dopravy, ktoré do Lukáčoviec premávajú.
Obec je autobusovou dopravou pravidelne spojená s okresným mestom Nitra i blízkym mestom Hlohovec. Tento spôsob dopravy do obce je asi zo všetkých najvyužívanejší (ak nerátame individuálnu dopravu autom, bicyklom, motocyklom alebo na vlastných nohách).
Železničná doprava Napriek tomu, že v súčasnosti cez Lukáčovce neprechádza žiadna železničná dráha, jednou z alternatív dopravy to tejto obce je práve železnica. Železničná stanica v Alekšinciach a zastávka v Andači, ktoré sa obe nachádzajú na železničnej trati Leopoldov – Lužianky, sú totiž od Lukáčoviec v znesiteľnej vzdialenosti pre pešiu dopravu (cca 1 hodina bežnej chôdze z Alekšiniec do Lukáčoviec po štátnej ceste). Železničná zastávka Andač bola zhruba do polovice 20.stor. obyvateľmi Lukáčoviec hojne využívaná. Treba však podotknúť, že tento spôsob dopravy v poslednej dobe pomerne upadá, pretože vlakov stojacich v Alekšinciach prípadne na Andači je čoraz menej, čo má za následok, že stále viac ľudí preferuje autobusovú, prípadne individuálnu, dopravu.
Ulice a domy V Lukáčovciach sa nachádza 11 podstatných ulíc, ktorých oficiálne pomenovanie obec zaviedla v roku 2000 a ktoré vychádza z historických súvislostí. V abecednom poradí sú to: Argentínska, Farská, Hlavná, J. Fándlyho, Na Tŕnie, Osada, Stanovište, Svätomartinská, Športová, Uličky a Za humnami. Aj keď sa v Lukáčovciach používa delenie na ulice, číslovanie domov nie je klasického mestského typu. V obci totiž neexistujú dva domy s rovnakým súpisným číslom (hoci stoja v rôznych uliciach), každé je unikátne vzhľadom na obec, nie vzhľadom na ulicu. Takže ak by sme do adresy na liste zabudli napísať názov ulice a za názvom obce (Lukáčovce) by priamo nasledovalo súpisné číslo, doručovateľ by pravdepodobne doručil zásielku správne. Ale na Slovensku toto nie je až taká kuriozita. Mnohé obce totiž ani názvy ulíc nepoužívajú a do adresy sa píše len názov obce a za ním hneď popisné číslo, ktoré je v celej obci unikátne. Názvy ulíc však podstatne zlepšujú orientáciu hlavne pre osoby, ktoré v obci nežijú.
Ako napovedá názov jednej zo spomínaných ulíc, pod správu obce patrí aj osada Tŕnie, ktorá sa nachádza pri už spomínanej neudržiavanej spevnenej ceste medzi Lukáčovcami a Andačom. Obyvatelia tejto osady sa živia prevažne farmárstvom.
Väčšinu budov v Lukáčovciach tvoria rodinné domy, ktoré sa v približne rovnakej miere nachádzajú na oboch brehoch potoka Blatina. Ale priamo na brehu potoka sa nachádza len málo stavieb, väčšina z nich je trochu ďalej, v miestach, kde už je medzi domom a potokom predsa len nejaký výškový rozdiel. Tento fakt poukazuje na neobyčajnú prezieravosť a dlhodobé myslenie starších obyvateľov Lukáčoviec, ktorí zrejme počítali s potenciálnou možnosťou záplav. Táto obava sa viackrát ukázala ako opodstatnená, pretože aj keď v súčasnosti je potok v suchších obdobiach roka len ťažko rozoznateľný, v období silnejších a vytrvalejších dažďov sa hladina vody často zdvíha veľmi vysoko.
Ale nie sú to len rodinné domy, ktoré obyvateľom Lukáčoviec poskytujú pohodlie domova. V roku 2002 obec pristúpila k výstavbe dvoch bytových domov s 38 nájomnými bytmi, pričom 50% nákladov na výstavbu pokryla nenávratná štátna dotácia, ktorú sa vtedajšiemu starostovi podarilo pre obec získať. Cieľom tejto výstavby bolo udržať, resp. prilákať hlavne mladé rodiny do Lukáčoviec. Tento zámer sa stretol s veľkou odozvou, na základe čoho obec v tom období postavila najviac bytov spomedzi všetkých obcí okresu Nitra.
Obyvateľstvo Počet obyvateľov obce do konca 19.storočia nepresiahol 1000 osôb, v 20. storočí začal stúpať až do roku 1970, kedy sa pohyboval okolo 1500 osôb, následne však postupne dochádzalo k značnému poklesu, pričom koncom 20. storočia sa počet dostal na úroveň zhruba 1000 osôb. Od roku 2004 však tento počet stúpol zhruba na 1100 osôb. Tak, ako v iných slovenských obciach, aj v Lukáčovciach väčšinu obyvateľov historicky tvorili spravidla roľníci a robotníci. Samozrejme v súčasnosti, aj vzhľadom na čoraz lepšie možnosti dopravy do miest a rozmach iných pracovných možností, je tento údaj naozaj iba historický. Tesnú nadpolovičnú väčšinu obyvateľov tvoria ľudia v produktívnom veku, počet detí je nižší ako počet dôchodcov – je to dôsledok nepriaznivého vývoja demografickej krivky v posledných desaťročiach 20. storočia, kedy veľa mladých ľudí odchádzalo do miest za prácou a bývaním. Tento negatívny trend sa vedeniu obce podarilo zastaviť a zmeniť v rokoch 2002 - 2004 vďaka výstavbe obecných nájomných bytov, kedy v Lukáčovciach, ako v jednej z mála slovenských obcí, prestal klesať počet obyvateľov a odvtedy iba stúpa. K udržovaniu stabilného počtu obyvateľov v súčasnosti napomáha aj postupný rozmach záujmu o bývanie na dedinách, ku ktorému dochádza v posledných rokoch.
Čo sa týka genderového zloženia obyvateľstva, v Lukáčovciach prevládajú ženy, ale rozdiel medzi počtom žien a mužov nie je veľmi veľký.
Samospráva obce Reprezentantom každej väčšej obce v rámci stredovekého a novovekého Uhorska bol richtár. Všeobecne bolo richtárstvo postom požívajúcim vysokú prestíž, čo súviselo s jeho právami a povinnosťami zakotvenými v obecných štatútoch. Richtár obyčajne pochádzal z majetnejšej, váženej rodiny.
Po vzniku Československa vznikla v roku 1923 obecná samospráva s voleným starostom. Za Slovenského štátu počas druhej svetovej vojny to bol vládny komisár. Po 2.svetovej vojne vznikol Národný výbor, na čele ktorého stál predseda a po nástupe komunistov vo februári 1948 bol zriadený Miestny národný výbor s predsedom.
Po nastolení demokracie bola v roku 1990 opätovne vytvorená inštitúcia obecnej samosprávy, na čele ktorej stojí starosta zvolený v priamych voľbách.
Predstavitelia obce 1923 – 1927: Henrich Rolfes 1927 – 1934: Michal Gajdoš 1934 – 1938: Alexej Hurta 1938 – 1938: Štefan Mečár 1938 – 1940: Albert Slugeň 1940 – 1945: Štefan Babulic 1946 – 1948: Štefan Cok 1948 – 1953: Michal Mošat 1953 – 1958: Michal Čápek 1958 – 1964: Jozef Hanák 1964 – 1976: Peter Gajarský 1976 – 1981: František Kucko 1981 – 1998: Dominik Mucha 1998 – 2006: Marián Lukáčik 2006 – 2022: Igor Cok 2022 – : Jozefína Pokrývková
Osobnosti
Rodáci Michal Hraška (17. júl 1932, Lukáčovce16. máj 2002, Bratislava), slovenský herec, bábkoherec Jozef Hrebík (28. október 1928, Lukáčovce26. marec 2017, Trenčín), slovenský generál, generálplukovník
Pôsobili tu
ThDr. Jozef Bača (24. február 1912, Košice6. november 1982, Nitra, pochovaný Lukáčovce), slovenský rímskokatolícky kňaz, dekan, asesor Juraj Fándly (21. október 1750, Častá7. marec 1811, Ompitál), slovenský osvietenský spisovateľ, rímskokatolícky kňaz a entomológ – včelár
Dejiny Prahistória Lukáčovce majú veľmi bohatú históriu a tá sa začína už v praveku. Archeologické výskumy dokladajú osídlenie územia, na ktorom sa dnes rozkladajú Lukáčovce, už v mladšej dobe kamennej – neolite. V tomto období, pravdepodobne v 5. tisícročí pred naším letopočtom, tu podľa hypotéz archeológov žili ľudia zaoberajúci sa roľníctvom. Nálezy archeológov dokazujú osídlenie lukáčovského chotára aj v neskorších dobách – v eneolite a dobe bronzovej.
V katastrálnom území obce sa však nevykopali len nálezy z epôch pred naším letopočtom, ale napríklad aj z obdobia medzi 2. až 4. storočím nášho letopočtu, keď sa tu podľa archeológov nachádzalo germánske sídlisko. A keďže v tých časoch územie dnešného Slovenska priamo susedilo s Rímskou ríšou, pri vykopávkach sa našlo aj nezanedbateľné množstvo starých rímskych mincí.
Staršie dejiny obce Archeologické nálezy potvrdzujú osídlenie chotára obce aj v skoršom stredoveku – napr. nádoba z obdobia Veľkej Moravy. Dôležitým historickým dokladom z obdobia stredoveku sú pozostatky hrádku na kopci pri cintoríne. Podľa archeológov hrádok vznikol najneskôr v 13. storočí a bol zrejme sídlom nižšej šľachty. Zanikol asi v 15. storočí, čo môže súvisieť s výstavbou kaštieľa, kam sa mohli obyvatelia hrádku presťahovať – tejto hypotéze napomáhajú aj niektoré informačné zdroje, ktoré uvádzajú, že kaštieľ bol pôvodne šľachtickou kúriou.
Prvá písomná zmienka o Lukáčovciach pochádza z roku 1264 v listine, ktorá okrem iného podrobne opisuje chotárne hranice obcí a v ktorej sa spomína cesta vedúca "de villa Lakach" (z dediny Lukáčovce). Ďalšia zmienka o Lukáčovciach je z roku 1309, kedy bola vydaná listina súvisiaca s prechodom Lukáčoviec do vlastníctva Matúša Čáka Trenčianskeho, nazývaného tiež Pán Váhu a Tatier.
Juraj Fándly a Lukáčovce